Svätý Izák Sýrsky dáva veľmi dôležité poučenie nie len pre tých, ktorí sú povolaní učiť a viesť druhých v duchovnom živote, ale pre každého, ktorý má túžbu evanjelizovať, a tak privádzať druhých ku Kristovi. Hovorí, že táto aktivita je určená pre tých, „ktorých zmysly sú vycvičené, ktorí môžu prijať akúkoľvek potravu – to znamená inváziu všetkých zmyslov – a kvôli tréningu……...
Svätý Izák Sýrsky venuje pomerne dlhý odstavec svojej šiestej homílie povzbudeniu k osvojeniu si správneho postoja k budúcemu večnému životu. Zrejme v každej dobe Cirkev zápasila vo väčšej alebo menšej miere s pokušením k minimalizmu v duchovnom živote, ktoré útočilo na jej deti. Tento minimalizmus sa dá rýchlo rozpoznať. I dnes sa stretávame s mnohými ľuďmi, ktorí žitie svojej viery zužujú do snahy byť dobrým……...
Pri čítaní svätých otcov mnohokrát narazíme na miesta, ktoré nás privádzajú k pokore. Ide o tie výroky, v ktorých sa nám pokúšajú ľudskými slovami sprostredkovať skúsenosť vychádzajúcu z najvyššej kontemplácie, kedy prirodzené zložky človeka mlčia a ozýva sa hlas Ducha. Tí, ktorí ochutnali ovocie tejto kontemplácie, chápu ich slová a oceňujú ich námahu o sprostredkovanie tejto skúsenosti. Pre nás ostatných je potrebné zaujať postoj……...
Svätý Izák Sýrsky po mnohých poučeniach o zákonitostiach duchovného života a užitočnosti asketických cvičení pre očistenie srdca a mysle, obracia našu pozornosť k cieľu tohto snaženia. Tým je kontemplácia, blažené videnie. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Blažené videnie, v ktorom sa Boh ukáže vyvoleným v celej hĺbke, bude nevyčerpateľným prameňom šťastia, pokoja a vzájomnej služby v spoločenstve.“ Sv. Pavol vysvetľuje, že vierou……...
„Myslíš si, že máš pokoru. Zatiaľ čo iní obviňujú seba samých, ty sa považuješ za pokorného, aj keď nie si schopný uniesť obvinenia spôsobené inými. Ak si pokorný, testuj sa týmito vecami: či si alebo nie si znepokojený, keď trpíš nespravodlivosťou.“ Záverom tejto časti šiestej homílie, v ktorej sa svätý Izák Sýrsky venoval pokore, dáva nám prostriedok……...
Keď svätý Izák Sýrsky hovorí o pravej pokore, tak hovorí, že „niektorí dobrovoľne prijali povesť nemravníkov, aj keď nimi neboli; iní zniesli obvinenie z cudzoložstva, aj keď boli ďaleko od tohto hriechu, a vyhlásili so slzami, že budú niesť ovocie tohto hriechu, ktorý nespáchali, a s plačom prosili ich žalobcov o odpustenie pre hanebnosti, ktoré nespáchali, zatiaľ čo ich duše boli korunované všetkou……...
„Človek, ktorý je skutočne pokorný, nie je znepokojený, keď je mu ukrivdené a nehovorí nič na obranu pred nespravodlivosťou, ale prijíma hanobenie ako pravdu; nepokúša sa prenasledovať človeka, ktorý ho hanobí, ale prosí o odpustenie. Niektorí dobrovoľne prijali povesť nemravníkov, aj keď nimi neboli; iní zniesli obvinenie z cudzoložstva, aj keď boli ďaleko od tohto hriechu a vyhlásili so slzami, že……...
„Dokonalosť pokory je v prijímaní falošných obvinení s radosťou. Ak si skutočne milosrdný, nesmúť vo vnútri, keď si nespravodlivo pripravený o niečo, čo vlastníš, ani nehovor druhým o tejto strate. Radšej nechaj, aby táto ujma, ktorú ti spôsobili iní, bola prehltnutá tvojím milosrdenstvom, ako je trpkosť vína pohltená pridaním vody. Ukáž plnosť svojho milosrdenstva dobrom, ktorým odplatíš tých, ktorí ti spôsobili……...
„Ak si praješ nadobudnúť milosrdenstvo a dávanie almužien, najprv si navykni opovrhovať všetkými vecami, aby ich útlakom tvoja myseľ nebola odtiahnutá od stanoveného cieľa. Pretože pravosť milosrdenstva je ukázaná v trpezlivom znášaní nespravodlivosti.“ Tieto slová svätého Izáka Sýrskeho poukazujú na previazanosť našich vnútorných postojov. Je dobré poznať tieto mechanizmy duchovného života, pretože inak sa môže stať, že vynakladáme……...
„Ak miluješ čistotu, vyžeň hanebné myšlienky použitím čítania a predĺžených modlitieb; potom budeš vnútorne obrnený proti ich prirodzeným príčinám. Ale bez čítania a modlitby čistota nemôže byť prítomná v duši.“ Milovať čistotu neznamená len vyhnúť sa telesným skutkom, ktoré idú proti čistote. Milovať čistotu znamená urobiť všetko pre udržanie čistoty srdca, aby sme mohli milovať spôsobom, ku ktorému sme……...
Trúchliacim (mníchom) je ten, ktorého myseľ je odcudzená od všetkých vecí života. V sýrskom jazyku slovo mních znamená ten, ktorý trúchli. Je to človek, ktorý je si vedomý svojej nedokonalosti, slabosti, hriechu a túži po plnosti života, ktorý je v Bohu. Táto túžba po hlbokej jednote s Bohom je tak intenzívna, že formuje život vo všetkých oblastiach. Mních je ten,……...
„Trúchliacim (mníchom) je ten, ktorého myseľ je odcudzená od všetkých vecí života. Mních je ten, kto prechádza cez dni svojho života v hlade a smäde kvôli nádeji na budúce dobrá. Mních je ten, kto ostáva mimo svet a neustále prosí Boha o prijatie budúcich požehnaní. Mníchovo bohatstvo je útecha, ktorá prichádza zo smútku a radosť, ktorá prichádza z viery, ktorá žiari v tajných miestach……...
„Tak ako oblak zakrýva svetlo mesiaca, tak výpary brucha vyháňajú Božiu múdrosť z duše. Čo je plameň ohňa pre suché drevo, to je tiež telesná žiadostivosť pre plné brucho. Ako horľavá látka pridaná k inej horľavej látke znásobuje plamene ohňa, tak šťavnatosť jedál znásobuje žiadostivé hnutia tela. Poznanie Boha neprebýva v tele milujúcom rozkoše a človek, ktorý miluje svoje vlastné telo,……...
„Dobrá pôda, ktorá teší roľníka prinášaním stonásobnej úrody, je duša, ktorá je žiariaca pamätaním na Pána a neustálym bdením deň a noc. Pán buduje na jej vytrvalosti oblak, ktorý ju zakrýva počas dňa a plamenným svetlom osvetľuje ju počas noci. Z jej temnoty žiari svetlo.“ Po pár odstavcoch, v ktorých svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že nečistá myseľ, čiže myseľ rozptýlená vecami……...
„Ako človek, ktorý seje do tŕnia, nie je schopný žať, tak človek, ktorý kazí svoje myslenie s úzkosťou, pamätaním na zlo a túžbou po bohatstve, potom stená na svojej posteli kvôli mnohým bdeniam a veľkej zdržanlivosti.“ Svätý Izák Sýrsky nám dáva veľmi dobrú radu, ktorá nás môže uchrániť pred premrhaním času i úsilia v našom asketickom cvičení. Môžeme sa síce prinútiť……...
„Telesné námahy, ak nie sú sprevádzané čistotou mysle, sú ako neplodné lono a vyschnuté prsia, pretože nemôžu priviesť človeka k poznaniu Boha. Vyčerpávajú telo, ale nepodstupujú žiadnu bolesť na vykorenenie vášní z mysle. Z toho dôvodu telesné námahy neprinášajú žiadnu úrodu.“ Bez úsilia o čisté srdce, bez úsilia obetovať všetko Bohu, nie je možné dôjsť k poznaniu Boha a priniesť ovocie života hodné……...
„Mních, ktorý dal seba samého do nebeského roľníctva, musí byť vždy a neprestajne bez akejkoľvek starostlivosti o veci tohto sveta, aby keď vstúpi do svojho vnútra nenašiel tam nič z toho veku ani myšlienku zaoberajúcu sa s niečím viditeľným. Pretože keď je slobodný od týchto vecí, bude schopný bez rozptýlenia meditovať nad Božím zákonom vo dne i v noci.“ Niekedy nie je……...
Keď som bol navštíviť jednu starenku, ktorá pre svoj vek už nemohla prichádzať do chrámu, mal som na mysli prosbu jej dcéry, ktorá chcela, aby som jej trochu dohovoril. Bola ustarostená o svoju matku, pretože si všimla, akoby strácala záujem o veci a návštevy príbuzných a známych, ktoré ju skôr obťažovali než potešili. Keď som sa spýtal starenky, ako sa……...
„Tak ako nepokoj mysle sa rodí z obžerstva, tak nevedomosť a necudnosť mysle sa rodí z mnohovravnosti a neviazanej konverzácie. Starosti o veci tohto života rozrušujú dušu a rozptýlenie spôsobené prácami mätie myseľ a vyháňa jej pokoj.“ Keď počúvame tieto slová, môže ich sprevádzať myšlienka, že ide o radu určenú predovšetkým pre mníchov pestujúcich intenzívny duchovný život. Aj keď je to zaiste pravda,……...
Veľmi často sa cez cirkevné masmédiá môžeme stretnúť s určitou kritikou, ktorá v dobrom približuje ťažkosti, s ktorými zápasí svet dnešného kresťanstva. Je bolestivé vnímať analýzy ochladnutia života viery v mnohých oblastiach. Aj keď zároveň v týchto dokumentoch sú naznačené určité východiská z tejto zaiste zjavnej krízy, nedá sa povedať, že by boli prijímané s nejakým nadšením. Skôr prevažuje skeptický postoj a pochybovanie, že môžu……...
Spovedníci musia veľmi často riešiť situáciu, kedy sa kajúcnik žaluje z akejsi neschopnosti odstrániť niektoré hriechy, ktoré znova a znova prichádzajú do ich duše. Niekedy je toto vyznanie sprevádzané až s určitou zatrpknutosťou, že nie sú schopní zavŕšiť tento zápas s hriechom, inokedy sú viditeľné známky malomyseľnosti vyvolané poznaním vlastnej slabosti. Je to neľahký duchovný stav, zvlášť u tých, ktorí……...
„Skutočnosť, že človek skĺzne do neúmyselných hriechov, poukazuje na slabosť jeho prirodzenosti; Boh pre náš osoh dovolil našej prirodzenosti byť náchylnou podľahnúť hriešnym okolnostiam. (…) Pre dušu je užitočné byť náchylnou k neúmyselným hriechom, pretože to podnecuje svedomie. Zotrvávanie v hriechu je však nehanebné a zavrhnutiahodné.“ Tieto slová svätého Izáka Sýrskeho zaiste prinesú úľavu všetkým tým, ktorí sa usilujú……...
„Nech toto bude vždy cieľom tvojho správania: byť zdvorilý a vľúdny ku všetkým. Neprovokuj žiadneho človeka ani s ním žiarlivo nesúper, ani kvôli viere, ani kvôli jeho zlým skutkom; ale chráň sa neviniť žiadneho človeka v žiadnej veci. Pretože máme Sudcu v nebi, ktorý je nestranný. Ale ak by si chcel toho človeka prinavrátiť k pravde, trúchli nad ním a so slzami a láskou povedz……...
„Keď stretneš blížneho, prinúť sa vzdať mu väčšiu úctu, než mu patrí. Pobozkaj jeho ruku a nohu, vezmi jeho ruku s veľkým rešpektom a chváľ ho i za to, čo nemá. A keď odíde od teba, hovor o ňom iba každú dobrú vec a všetko, čo bude vzbudzovať rešpekt. Kvôli týmto a podobným skutkom, pritiahneš ho k dobrému a bude sa cítiť zahanbený kvôli vznešeným menám, ktoré……...
„Miluj chudobných, aby si cez nich tiež našiel milosrdenstvo. Nezdržiavaj sa v spoločnosti hašterivých, aby si nebol prinútený stratiť svoj pokoj. Znášaj nepríjemný zápach chorých bez odporu, zvlášť tých, ktorí sú chudobní, pretože ty tiež si zabalený v tele. Nekarhaj tých, ktorí sú zranení v srdci, aby si nebol zbitý rovnakým prútom ako oni; potom budeš hľadať útechu, ale žiadnu……...