10. Abba Poimen povedal: „Nepripisuj si svoje úspechy; namiesto toho ich pripíš tým, ktorí žijú čnostným a príkladným spôsobom.“ Poučenie abby Poimena dopĺňa predchádzajúci príbeh. Je reakciou na nesprávny prístup k asketickému životu, kedy sa prostriedky askézy ľahko stávajú cieľom. Niekedy je to badateľné v spôsobe prežívania pôstnych období. Striktné pravidlá pôstu sa pre mnohých stávajú iba výzvou, ktorú……...
„Ako zdravie a choroba nemôžu spolunažívať v tele bez zničenia jedna druhej, tak je nemožné pre peniaze a lásku ostať v dome bez vzájomného zruinovania. Ako sklo nemôže ostať celé, keď leží blízko kameňa, tak ani svätý človek, ktorý zotrvá po dlhý čas pozeraním sa a rozprávaním so ženou, nemôže ostať vo svojej čistote a bez poškvrnenia. Ako stromy sú vytrhnuté od koreňov……...
„Keď človek chce začať nejaké dielo kvôli Pánovi, ako často si kladie tieto otázky: ,Je v tom nejaký úžitok?‘ Alebo: ,Ako to môžem uskutočniť bez námahy?‘ Alebo: ,Je v tom nejaká námaha, ktorá spôsobuje bolesť telu?‘ Nevnímaš, ako veľmi hľadíme na pohodlie? Čo to hovoríš, ó, človeče? Praješ si vystúpiť do neba a prijať kráľovstvo, spoločenstvo s Bohom, útechu duchovných dobier……...
„Človek nemôže prijať duchovné poznanie, kým sa neobráti a nestane sa ako malé dieťa. Iba potom nadobudne skúsenosť toho potešenia, ktoré patrí nebeskému kráľovstvu. ,Nebeské kráľovstvo‘ podľa Písma znamená duchovnú božskú víziu. Toto nemôže byť nadobudnuté skrze prácu našich predstáv; môže byť ochutnané iba milosťou. Kým človek nie je očistený, nie je schopný o tom počuť, preto nikto to……...
Vrcholom duchovného života je, kedy je veriaci pozdvihnutý nad úroveň svojich síl a možností pôsobením Svätého Ducha. Svätý Gregor Palamas hovorí, že naša myseľ vychádza zo seba samej, a tak sa zjednocuje s Bohom; tak sa stáva viac než myseľ. Ak cieľom kresťana je mystický život v zjednotení s Bohom, potom tomuto vrcholu nutne predchádza cesta, ktorú musí absolvovať. Cesta je……...
Svätý Ján Klimak zakončuje poučenie slovami: „Blažení sú tí, ktorí kráčajú týmito cestami, ktoré sme tu ukázali, lebo ich bude nebeské kráľovstvo (porovnaj Mt 5, 3 – 12).“ Odkaz na Blahoslavenstvá, ktoré zazneli v evanjeliu, je opodstatnený. Pri čítaní asketických diel môžeme vypozorovať, že svätí otcovia vnímali Blahoslavenstvá ako návod k duchovnému rastu. Blahoslavenstvá predstavujú postupnosť krokov, ktoré je……...
Umŕtvovanie nám umožňuje spoznať stav nášho vnútra. Pochopenie tejto duchovnej zákonitosti nám pomôže s prijatím mnohých patristických textov, ktoré v nás mohli vyvolávať rôzne otázniky a pochybnosti. Mám na mysli zvlášť tie príbehy, ktoré opisujú tvrdé ba až na prvý pohľad nespravodlivé konanie starca voči svojmu učeníkovi. Veľmi ťažko sa nám v týchto prípadoch prijíma absencia lásky, ktorá by mala byť……...
8. Dávajme pozor, aby sme si mysliac, že kráčame úzkou a tesnou cestou, v skutočnosti neblúdili po priestrannej a širokej. Úzka cesta sa ti ukáže zúžením brucha, celonočným státím, striedmym pitím vody, nedostatkom chleba, očistným pitím hanby, prijatím výčitiek, výsmechu i nadávok, odseknutím svojej vôle, strpením urážok, odovzdaným prenesením sa cez opovrhnutia a ťažkosti trápení. Keď ukrivdia……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí s hlbokým presvedčením, že ovocie stíšenia je prístupné pre každého, kto sa s vážnosťou usiluje o čistotu srdca. „Neustále bdenie s čítaním a častými prostráciami konanými s prestávkami spôsobí, že nepotrvá dlho, kým sa tie dobré veci nevrátia k tým, ktorí o ne s vážnosťou usilujú. Pretože tí, ktorí ich nachádzajú, nachádzajú ich týmito prostriedkami. Keď konáme tieto práce a prebývame vytrvalo……...
Je prirodzené, že po vymenovaní varovných znakov, ktoré upozorňujú na poľavenie v duchovnej disciplíne, svätý Izák Sýrsky prichádza so zoznamom asketických prostriedkov, ktoré sú liekmi pre tento stav. „Keď kráčaš rozumne, tak spoznáš tieto zrejmé potvrdenia ako symptómy vo svojej duši: vo všetkých záležitostiach posilni svoju nádej a obohať sa modlitbou; myšlienka úžitku nech nikdy nechýba v tvojej……...
V úvodnom odstavci šesťdesiatej siedmej homílie svätý Izák Sýrsky dáva niekoľko vzácnych rád k správnemu pestovaniu stíšenia. Po zdôraznení užitočnosti pevného rozhodnutia dáva ďalšiu radu: „Pýtaj sa tých, ktorí majú vedomosť skrze skúsenosť a nie zo vzdelania.“ Túto radu už viackrát spomenul v predchádzajúcich homíliách. Nejde tu o zavrhnutie vzdelania, ale o osvedčenú pravdu, že niektoré veci nám lepšie vysvetlí ten, kto má……...
Šesťdesiata siedma homília je venovaná praktickým radám k uskutočňovaniu stíšenia. Môžeme predpokladať, že ide o odpoveď nejakému mníchovi, ktorý sa na svätého Izáka Sýrskeho obrátil so svojimi otázkami. Každopádne nám dáva užitočné inštrukcie pre duchovný život. „Načúvaj mi, milovaný, aby tvoje námahy nevyšli nazmar a tvoje dni neležali ladom a v neplodnosti od zisku, ktorý múdri ľudia dúfajú nájsť v stíšení. Nech……...
V prvej sekcii šesťdesiatej šiestej homílie svätý Izák Sýrsky zdôraznil dôležitosť čistoty pre nadobudnutie ostrosti a jasnosti duchovného vnímania. V závere poukazuje na prekážky, ktoré tomu môžu zabrániť. „Preto všetky tie spomenuté veci musia byť nevyhnutne vyhľadávané. A pretože je ťažké ich nájsť všetky v jednom človeku bez nejakej nedostatočnosti alebo poškvrnenia, väčšina ľudí nie je schopná obsiahnuť stupeň dokonalosti v duchovnom……...
„Dokonca ak by sa milosť, to noetické slnko, priblížila a inšpirovala dušu k túžbe, povzbudila ju a urobila pozornou, ale v duši by nebola čistota (skrze ktorú, podobne ako keď vzduch je očistený od mrakov a slnečné lúče ľahko k nám prenikajú a pociťujeme potešenie zo svetla, sme rovnako potešení sladkosťou vízie, ktorá je úplne duchovná), potom videnie chýba v diele rozlišovania a následkom tohto prirodzenosť……...
„Čistota je priehľadnosť noetického vzduchu, ktorá dáva našej prirodzenosti krídla. Ak myseľ nie je zdravá vo svojich vlastnostiach, poznanie nie je v nej aktívne, tak ako keď telesný zmysel je nejako poškodený, je mu odopreté videnie. Ale ak myseľ je zdravá a ešte nevlastní poznanie, nie je schopná rozlíšiť medzi duchovnými vecami, tak ako oko, ktoré je zdravé vo……...
Nous alebo myseľ je orgánom duchovného vnímania, ktoré umožňuje človeku správne rozlišovanie. Evanjelium to vystihuje slovami: „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma……...
Načúvanie slovám svätých otcov o nutnosti askézy nie je príjemným. Máme pocit, že nás chcú obrať o dobrá tohto sveta. Perspektíva strávenia života v disciplíne a odriekaní nie je vôbec lákavá. Tento pocit je prirodzený a vlastný každému, kto stojí na začiatku duchovného snaženia. Nemá totiž ešte žiadnu skúsenosť ochutnania vyšších duchovných dobier. Všetko sa však mení s postupným ochutnávaním plodov asketického života….…...
Šesťdesiata štvrtá homília je rozsiahlym zhrnutím dôležitých asketických aktivít, ktoré sú nevyhnutné pre rast v duchovnom živote. V prostriedku homílie sa svätý Izák Sýrsky zastavuje, aby dal vážnosť predchádzajúcim poučeniam: „Človek, ktorý dobre začína a končí, kladie svoj spôsob života na tento základ a neustále prosí Boha, aby bol uznaný za hodného práve tohto vnímania. Pretože v tom je……...
Rozprávanie o stíšení a jeho ovocí môže uviesť začiatočníkov v duchovnom živote do klamu. Ľahko môžu nejaké emočné hnutie stotožniť so stavom, ktorý sa pokúša vysvetliť svätý Izák Sýrsky. Preto pokračuje ďalej a spresňuje cestu, ktorá k tomuto stavu vedie. „Požehnaný je človek, ktorý trpezlivosťou svojich údov dosiahne udivujúce zvyky vo svojej duši! Keď položíš všetky diela tejto disciplíny na jednu……...
„Chodníkom k múdrosti je správna kontrola údov. Nezvládanie tela spôsobuje nejasnosti v múdrosti. Pravá múdrosť je nazeranie na Boha. Nazeranie na Boha je stíšenie myšlienok. Stíšenie v myslení je tichosť rozlišovania. Rozptýlenie zmyslov je prameňom myšlienok.“ Môže sa nám zdať, že svätý Izák Sýrsky ide do príliš veľkých extrémov, keď hovorí o kontrole tela. Opak je však pravdou. Svätí otcovia……...
Bol som oslovený jedným krásnym vysvetlením kresťanského asketizmu. „Asketizmus je stav zamilovanosti a zároveň úsilie o udržanie tohto stavu.“ Myslím si, že táto charakteristika presne vystihuje úmysel svätých otcov pri predstavovaní rôznych druhov askézy a jej nevyhnutnosti. Platí to aj o poučení svätého Izáka Sýrskeho o hlbokej modlitbe. „Modlitba tiež potrebuje cvičenie, aby tak dlhotrvajúcou praxou myseľ mohla nadobudnúť múdrosť. Potom……...
V súčasnosti stretneme mnohých, ktorí odmietajú akúkoľvek askézu spojenú so životom viery. Pôst, odriekanie rôzneho druhu, zápas o čnosti, to všetko vnímajú ako duchovné nástroje dávnej minulosti, ktoré sú nepotrebné pre človeka moderného veku. Pyšne si namýšľajú, že sú osvietení natoľko, že sa nepotrebujú podriadiť duchovným zákonitostiam, ktoré rešpektovali svätí. Tento postoj sa však neviaže iba k súčasnej dobe, aj……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že ťažkosti asketizmu sú nevyhnutným znakom duchovného života. Vedie nás k pohľadu na život svätých, aby sme si všimli ťažkosti ich života. „Jeden z tých, čo milujú Boha, povedal: ,Každý deň zomieram‘ (1 Kor 15, 31). Takto sú Boží synovia oddelení od zbytku ľudstva; žijú v súženiach, ale svet sa teší v luxuse a pohodlí. Pretože nie……...
Po poukázaní na priam heroické skutky neveriacich, ktorými sa pokúsili naplniť múdrosť vychádzajúcu z prirodzeného poznania, svätý Izák Sýrsky robí uzáver, ktorý je pre každého kresťana veľkou výzvou. „Všetky tieto veci urobili, aby neboli prinútení upustiť od reflexie vlastnej múdrosti. Ak teda námaha učenia a disciplína múdrosti ich priviedla k uskutočneniu takých skutkov bez pomoci Božej bázne, svetlom viery……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje poukázaním na prirodzený asketizmus mnohých, ktorí nepoznali Krista. Išlo o ľudí, ktorí sa zmocnili nejakej pravdy a boli ochotní pre jej udržanie podstúpiť mnohé námahy. „Niektorí z týchto mužov doslova porazili prirodzenú žiadostivosť; iní znášali trpezlivo neprávosť; iní mužne vytrvali ťažké choroby bez sťažovania; iní dokázali svoju trpezlivosť vo veľkých súženiach a skúškach a iní dobrovoľne znášali……...