„Človek, ktorý nosí drahocennú perlu a cestuje po ceste zamorenej zbojníkmi a preslávenej mnohými zločinmi, má neustály strach z prepadnutia. Rovnako človek, ktorý nesie perlu čistoty a putuje svetom po cestách svojich nepriateľov, nemá nádej na bezpečie pred zlodejmi a lupičmi, kým sa nedostane do hrobu, čo je krajina istoty. Je možné, že človek, ktorý nosí perlu……...
„Ó, čistota, ako veľmi žiari tvoja krása, v spánku na zemi a v súžení hladu, ktorý odháňa spánok skrze námahu tela a skrze zdržanlivosť od jedla, ktorá vytvára priekopu medzi bruchom a rebrami. Všetko jedlo a všetky potešenia, ktoré si vychutnávame, dávajú zrod hanebným myšlienkam a nepatričným idolom a tieto vychádzajú zo skrytého miesta našej mysle a lákajú nás k účasti na hanebných skutkoch. Ale prázdny žalúdok……...
„Dokonca ak by sa milosť, to noetické slnko, priblížila a inšpirovala dušu k túžbe, povzbudila ju a urobila pozornou, ale v duši by nebola čistota (skrze ktorú, podobne ako keď vzduch je očistený od mrakov a slnečné lúče ľahko k nám prenikajú a pociťujeme potešenie zo svetla, sme rovnako potešení sladkosťou vízie, ktorá je úplne duchovná), potom videnie chýba v diele rozlišovania a následkom tohto prirodzenosť……...
„Čistota je priehľadnosť noetického vzduchu, ktorá dáva našej prirodzenosti krídla. Ak myseľ nie je zdravá vo svojich vlastnostiach, poznanie nie je v nej aktívne, tak ako keď telesný zmysel je nejako poškodený, je mu odopreté videnie. Ale ak myseľ je zdravá a ešte nevlastní poznanie, nie je schopná rozlíšiť medzi duchovnými vecami, tak ako oko, ktoré je zdravé vo……...
Tým, ktorí sa usilujú dosiahnuť čistotu mysle a srdca, svätý Izák Sýrsky radí varovať sa záhaľčivosti, ku ktorej vedie rozptýlený spôsob života. Určite mal na mysli správanie niektorých mníchov, ktorí hnaní túžbou po nejakom rozptýlení radi navštevovali svojich spolubratov alebo iniciovali nepotrebné rozhovory. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že žiaden človek, ktorý vedie rozptýlený spôsob života, nie je schopný……...
„Žiadny človek, ktorý je zamilovaný do viditeľného bohatstva, nie je schopný nadobudnúť pravú lásku k nikomu. Každý, kto sa ženie po sláve, je otrokom tohto sveta. Ak všetci, ktorí robia takéto veci, pristupujú k tebe s nenávisťou, tak ty sám buď od týchto vecí ďaleko. Pokora a čistota sú podporované jedným a tým istým druhom pokarhania. Ale nehľadaj pravdu o týchto veciach……...
Po varovaní pred túžbou po mocných znameniach a zázrakoch uprostred našich skúšok, svätý Izák Sýrsky ponúka niekoľko príkladov reakcií svätých na zvláštne dary, ktorými boli obdarovaní. „Hľa, kvôli svojej čistote jeden zo svätých otcov dostal dar poznania; vedel, kto k nemu prichádza; ale starec prosil Boha, aby mu odobral tento dar a prosil aj druhých svätých mužov, aby sa……...
V ďalšom odstavci homílie sa svätý Izák Sýrsky dotýka vízií svätých, s ktorými sa často stretneme pri čítaní ich životopisov. „Tí, ktorí sú blízko dosiahnutia čistoty, sú uznaní za hodných vidieť niektorých svätých počas vízie v noci a v každý moment dňa; táto vízia (ktorá bola vtlačená do ich duší) je v týchto ľuďoch zdrojom radosti (…) Z tohto dôvodu horlivo prikročili k dielu čnosti……...
Neustále skúmanie srdca je nevyhnutné pre správny duchovný život. Človek totiž veľmi ľahko vykročí na cestu predstierania, aby tým zakryl niektorú zo svojich slabostí. Inokedy sa stáva, že konanie skutkov nábožnosti ho uspokojí natoľko, že začne ignorovať nesprávne hnutia srdca. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že niektorí ľudia môžu vzbudzovať aj zdanie svätcov minulých časov, ale to ešte……...
Svätý Izák Sýrsky opakovane vsúva do svojich homílií varovanie, aby sme si dávali pozor na rýdzosť nášho duchovného snaženia. Často sa stáva, že aj tie najzbožnejšie aktivity môžu byť znehodnotené egoistickými pohnútkami, ktoré síce našim námahám ponechávajú vonkajší úctyhodný vzhľad, ale dušu zbavujú akéhokoľvek úžitku. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Ak si schopný nadobudnúť v sebe spravodlivosť……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Láska je prirodzene bez zahanbenia a nevšímavá k svojim mieram. Požehnaný je človek, kto ju našiel, to útočište všetkej radosti! Zhromaždenie pokorných je milované Bohom ako zhromaždenie Serafínov. Čisté telo je viac vzácne pred Bohom, než čistá obeta. Pokora a čistota pripravujú v duši svätostánok pre Svätú Trojicu.“ V tomto nádhernom odseku svätý Izák Sýrsky pripomína……...
Mnohí svätí otcovia, ktorí žili životom panenstva, nazývali sa pochabými hriešnikmi a cudzoložníkmi. Dokonca ani to nie je všetko! Niektorí z nich, ktorí boli nespravodlivo odsúdení z telesného hriechu, nepovedali nič na svoje ospravedlnenie, namiesto toho strpeli trest a poníženie, akoby boli skutočne vinní. Takéto správanie, ak ho povrchne posudzujeme, sa môže zdať veľmi čudné; ale spomenuté námahy sú veľmi efektívne……...
Vy všetci, ktorí ste ovdoveli podľa Božej prozreteľnosti, ktorí z nevyhnutnosti nesiete záťaž tohto stavu. Neprestávajte padať pred Bohom s horúcou a pokornou modlitbou a On vám dá víťazstvo nad vašou prirodzenosťou a nad vašimi zlými návykmi, ktoré posilnili a povzbudili vašu padnutú prirodzenosť. Nech vás neopustí statočnosť v tejto krátko trvajúcej vojne s telesnosťou; tieto ťažkosti neznamenajú nič v porovnaní s tým, čo prijmete po svojom……...
Ó, vy panici, ktorí ste nikdy neochutnali duchovnú smrť skrze telesný hriech smilstva! Uchovajte svoje panenstvo ako najvzácnejší poklad. Ak žijete správny mníšsky život, spoznáte vo vašich dušiach, čo svätí otcovia nazývajú duchovnou aktivitou alebo priamym vplyvom Svätého Ducha; aktivitu, ktorá prechádza z duše do tela a je neodškriepiteľným dôkazom, že naše telá boli stvorené pre duchovné radosti a že……...
Často si ubližujeme, keď vyžadujeme od seba samých viac, než sme schopní urobiť. Vrchovato naplnení telesnými túžbami takto vstupujeme do boja a očakávame, že budeme schopní uchrániť sa od súhlasu s hriechom, od prijatia myšlienok, fantázií a pocitov žiadostivosti. Ale oni jestvujú: sú prirodzené pre našu padnutú prirodzenosť; nemôžu prestať jestvovať. Je bláznivé hľadať to, čo je nemožné. Nečisté túžby……...
Abba Dorotej hovorí o učeníkovi jedného veľkého starca, ktorý bol vystavený útokom telesných vášní. Keď starec videl, ako hrdinsky učeník zápasí, spýtal sa ho: „Chceš, aby som sa modlil k Bohu, nech umenší tvoje utrpenie?“ Učeník odpovedal: „Môj otče! Hoci sa namáham, vidím v sebe ovocie tohto utrpenia. Bolo by lepšie, keby si sa pomodlil k Bohu, aby mi udelil……...
Hlavným dôvodom, prečo vstupujeme do monastiera, je snaha odhaliť naše skryté vášne a skrytú spoluprácu našej padnutej prirodzenosti s nečistými duchmi, ktorým sme sa dobrovoľne podriadili. Pre toto pretíname všetky putá so svetom; opúšťame spoločnosť ľudí, príbuzných, majetky, aby sme uvideli naše vnútorné naviazanosti a rozbili ich skrze pravicu nášho Pána. Iba potom sa priblížime k pokore ducha, keď v sebe uvidíme……...
Pre úspech v duchovnom živote je nevyhnutné, aby sa vášne prejavili. Keď sa vášne objavia v živote asketika, môže s nimi začať zápasiť. Keď začne túto vojnu a s odvahou bojuje, môže dôjsť k víťazstvu a byť korunovaný korisťou vojny – Svätým Duchom. Prosíme vás, milovaní bratia, aby ste pozorne čítali životy a spisy svätých otcov – uvidíme, že všetci Boží svätí boli vystavení utrpeniam……...
Svätý Kassián poznamenal, že „telesná vášeň nevyhnutne útočí na dušu do momentu, kým duša nepochopí, že víťazstvo nie je v jej moci, keď spozná, že víťazstvo nemôže byť dosiahnuté silou vlastnej vôle a vynaloženej námahy, ak Pán nezošle svoju ochranu a pomoc.“ Tento svätý otec strávil značný čas medzi otcami v Sketis a bol naplnený múdrosťou ich učenia. Keď hovoríme o čistote, nachádzame……...
Svätý Agaton, mních známy darom rozlišovania, bol požiadaný o radu v otázke telesných vášní. Odpovedal takto: „Choď a uznaj pred Bohom, že tvoja sila je ničím iba prachom a nájdeš pokoj.“ Ostatní otcovia odpovedali na túto otázku podobne. A aká správna je to odpoveď! Ak premena našej prirodzenosti môže byť spôsobená iba Bohom, potom uznanie, že hriech prarodičov poškodil našu prirodzenosť a pokorná……...
Zo života Božích svätých vidíme, že niektorí z nich vystáli hrozné a neprestajné zápasy s telesnými myšlienkami a pocitmi, kým prešli z vášnivého stavu do bezvášnivého. Toto sa nestalo iba tým, ktorí viedli život v samote pred začiatkom mníšstva (napr. svätý Mojžiš a Mária Egyptská), ale tiež panicom, ako bol svätý Simeon, blázon pre Krista, svätý Ján, veľký trpiteľ v Kyjevských jaskyniach, a iní. Zúrivosť zápasu……...
Náš nepriateľ je bez hanby; nikdy neprestane mieriť svoje šípy proti najväčším z Božích svätých, pretože skúsenosť mu ukázala, že niekedy sa jeho tvrdošijnosť vypláca, a dokonca aj nádoby Svätého Ducha sú niekedy privedené k veľkému hriechu, ako to bolo v prípade Dávida, keď pri večernej prechádzke uvidel kúpajúcu sa Betsabet (2 Sam 11, 2). Naše telo je falošným priateľom,……...
„Ak niekto okamžite volá so slzami o pomoc dobrotivého Boha, keď je napadnutý myšlienkou od nepriateľa,“ povedal svätý Níl Sorský, „rýchlo pocíti pokoj v srdci, ak sa múdro modlí.“ „Ako je prirodzené pre oheň zničiť slamu, tak je prirodzené pre čisté slzy zničiť všetky znečistenia tela a duše,“ povedal svätý Ján Klimak. Keď sa ocitneme pod útokom telesných……...
Svätí otcovia nám prikazujú rozšliapať hlavu hada (Gn 3, 15), čo znamená spozorovať samý začiatok zlej myšlienky a odmietnuť ju. Toto sa vzťahuje na všetky hriešne myšlienky, ale zvlášť na telesné myšlienky, pretože povzbudzujú našu padnutú prirodzenosť, a preto majú na nás väčší vplyv. Svätý Ján Kassián radí začínajúcemu mníchovi vyznať svojmu starcovi hriešnu myšlienku, len čo sa objaví….…...
Keď sme odmietli vonkajšie zdroje telesného hriechu, vrátane častých rozhovorov a priateľstva so ženami, nepozorného života, prejedania sa a prílišného pitia, luxusu v obliekaní a iných fyzických potrieb, súdenia druhých, vysmievania sa iným a zbytočnej mnohovravnosti, odmietnime tiež sladkosť zmyslových myšlienok, pocitov a fantázií. Neroznecujme v sebe takéto myšlienky, odvážne ich odmietnime, ak sa v nás objavia vďaka našej padnutej prirodzenosti alebo ponukou nepriateľov našej……...