Spoznanie daru pokory, ako nám to vysvetlil svätý Izák Sýrsky, však neprináša úľavu. Skôr naopak. Prináša to len ešte viac otázok, na ktoré hľadáme odpoveď. Svätý Izák Sýrsky si to uvedomuje a venuje tomu záver sedemdesiatej siedmej homílie: „Človek sa pýta: ,Čo mám robiť? Ako získam pokoru? Akým spôsobom sa stanem hodný toho, aby som ju dostal?……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že dar pokory robí človeka dokonalým vo všetkých čnostiach bez námahy. Tento dar stotožňuje s mocou, ktorú apoštoli prijali vo forme ohňa (Sk 2, 3). Pridáva preto varovanie: „Preto nech nikto nie je taký trúfalý, aby si o sebe myslel, že dospel do štádia pokory kvôli jedinej skrúšenej myšlienke, ktorá v ňom pri nejakej……...
Pokora, podľa svätého Izáka Sýrskeho, je veľkým Božím darom pre človeka, ktorý bol uznaný za hodného jeho vlastnenia. Nabáda nás k správnemu rozlišovaniu medzi tým, „kto je pokorný vo svojej tvári a človekom, ktorý je hodný skutočnej pokory.“ Je si vedomý, že na túto najväčšiu čnosť najviac útočí náš neviditeľný nepriateľ, ktorý sa snaží vnuknúť deformované chápanie pokory……...
„Kto pohŕdavo hovorí proti pokornému človeku a nepovažuje ho ani za živé stvorenie, podobá sa tomu, kto otvoril ústa proti Bohu. A hoci je pokorný človek v jeho očiach opovrhnutiahodný, jeho česť si váži celé stvorenie. Pokorný človek sa približuje k dravým zverom a keď ich pohľad spočinie na ňom, ich divokosť je skrotená. Prichádzajú k nemu……...
„Nikto nikdy nenávidí, nezraňuje slovom ani nepohŕda tým, kto je pokorný, pretože jeho Majster ho miluje a na každom mieste, kam sa príde, ho vnímajú ako anjela svetla a dávajú mu česť. A keď sa múdry muž a učiteľ rozprávajú, zmĺknu, aby prenechali svoje miesto pokornému mužovi, aby prehovoril. Oči všetkých sú upreté na jeho ústa a na slovo,……...
Témou záverečnej homílie svätého Izáka Sýrskeho je pokora. Je prirodzené, že sa k nej v závere vracia, aby vyzdvihol jej veľkosť a tiež nevyhnutnosť pre rast v duchovnom živote. Človek nie je schopný prijať a uskutočniť vznešené a užitočné poučenia obsiahnuté v tomto diele, ak mu chýba čnosť pokory. Svätý Izák Sýrsky v prvých odstavcoch poukazuje na veľkosť Boha, ako je predstavená v Starom zákone….…...
„Pretože sme zhromaždili priestupky bez toho, aby sme sa vrátili k dobrému smeru, sme vzatí z rúk Božieho milosrdenstva a odovzdaní do rúk spravodlivosti Sudcu všetkých a je daný príkaz, aby sme boli natiahnutí pred palicu skúšok, aby sa náš trest stal ľahkým. Ak sa však v tej chvíli, keď sa k nám blíži Sudca, ponížime, spomenieme si……...
„Ó, biedny človeče, praješ si nájsť život? Drž v sebe pevne vieru a pokoru; pretože skrze ne nájdeš milosrdenstvo, pomoc a slová, ktoré Boh hovorí v srdci, spolu s ochrancom, ktorý pri tebe stojí ako skryto, tak aj zjavne. Praješ si obdržať tieto veci, ktoré sú fontánou života? Od samého začiatku sa drž jednoduchosti. Kráčaj pred Bohom v jednoduchosti a nie s poznaním. Jednoduchosť je……...
„Pokorný človek nikdy nestretne nevyhnutnosť, ktorá by ho znepokojila alebo uviedla do zmätku. Keď je osamote, cíti zahanbenie dokonca i pred sebou samým. Veľmi by som sa čudoval, keby sa našiel nejaký skutočne pokorný muž, ktorý by sa odvážil prosiť Boha, keď sa približuje k modlitbe alebo prosiť, aby bol uznaný za hodného modlitby, alebo prosiť o čokoľvek……...
„Pokora je sprevádzaná skromnosťou a uzobranosťou: to znamená cudnosťou zmyslov; mierny hlas; umenšovanie; chudobný odev; chôdza, ktorá nie je hlučná; pohľad nasmerovaný na zem; hojnosť milosrdenstva; slzy tečúce s ľahkosťou; osamotenosť; skrúšené srdce; neochvejnosť voči hnevu; nerozrušené zmysly; jednoduchosť života; miernosť v každej potrebe; vytrvalosť; trpezlivosť; nebojácnosť; odvaha srdca zrodená z nenávisti k tomuto dočasnému životu; trpezlivé znášanie skúšok; dôslednosť……...
„Pokorný človek nie je nikdy unáhlený alebo rozrušený, nikdy nemá žiadne horúce a prchavé myšlienky, ale vždy zostáva pokojný. Aj keby nebo padlo a priľnulo k zemi, pokorný človek sa nezľakne. Nie každý tichý človek je pokorný, ale každý pokorný človek je tichý. Nejestvuje pokorný človek, ktorý by sa neovládal; ale nájdeš mnohých, ktorí sa ovládajú, ale……...
Napĺňanie evanjeliových prikázaní dáva človeku poznanie stavu jeho duše. Odhaľuje zakorenené vášne, zlé návyky. Spoznáva svoju vzdialenosť od Boha, a to spôsobuje nielen zahanbenie a skrúšenosť srdca, ale aj rast túžby po živote, ktorý sa páči Bohu. S touto túžbou sa rodí aj pokorné zmýšľanie, ktoré rastie každým krokom, ktorý človek urobí na ceste k spáse. Odráža sa to na celkovom……...
„Pokorného človeka nikdy neteší, keď vidí zhromaždenia, zmätené davy, nepokoj, výkriky a plač, prepych, zbožňovanie, príčiny netriezvosti; ani nemá záľubu v rozhovoroch, zhromaždeniach, hluku a rozlete zmyslov; ale predovšetkým sa rozhoduje byť sám so sebou a v uzobranosti v sebe, byť sám v tichu, oddelený od všetkého stvorenia a dávať na seba pozor na tichom mieste. Bezvýznamnosť, absencia……...
Posledná časť sedemdesiatej prvej homílie je venovaná pokore. Učenie svätého Izáka Sýrskeho je znovu odpoveďou na otázku jeho učeníka, ktorý sa ho spýtal na zvláštne charakteristiky pokory. Svätý Izák Sýrsky zhŕňa svoje predchádzajúce poučenia o pokore a dopĺňa ich o detaily, ktoré nielenže dávajú hlbšie pochopenie tejto čnosti, ale aj naznačujú cesty k jej dosiahnutiu. „Tak ako opovážlivosť rozptyľuje dušu……...
Po krátkom poučení o modlitbe sa svätý Izák Sýrsky začína venovať ďalšej dôležitej téme, ktorú začína otázka učeníkov: „Znovu sa ho spýtali: ,Ako človek dosiahne pokoru?‘ A starec povedal: ,Neprestajným pamätaním na svoje pády; očakávaním blížiacej sa smrti; jednoduchým obliekaním; neustálou voľbou posledného miesta; ochotným napĺňaním úloh, ktoré sú nedôležité a opovrhované; vyhnutím sa neposlušnosti; nepretržitým stíšením; odtiahnutím sa……...
„Raz sa spýtali jedného starca: ,Čo je pokánie?‘ Odpovedal: ,Pokánie je skrúšené a pokorné srdce.‘ ,A čo je pokora?‘ ,To je dobrovoľná smrť všetkým veciam.‘ ,A čo je milosrdné srdce?‘ ,Je to srdce horiace kvôli celému stvoreniu, kvôli ľuďom, vtákom, zvieratám, démonom a každej stvorenej veci; a pri spomienke na tieto veci alebo pri pohľade na ne, oči milosrdného človeka……...
„Boh si praje zmenu v našej mysli, pretože skrze myseľ sa zdokonaľujeme a skrze myseľ sa stávame tiež neužitočnými. Lebo je dostatočné pre ňu stáť samej pred Bohom bez pomoci a hovoriť v náš prospech. Vzdávaj vďaky a oslavuj neprestajne Boha, pretože aj keď vlastníš prirodzenosť, ktorá je slabá a ľahko padajúca, predsa skrze asistenciu milosti si z času na čas vyvýšený,……...
„Pokora, dokonca i bez skutkov, prináša odpustenie pre mnohé prestúpenia; ale bez nej skutky nemajú pre nás žiaden úžitok, skôr pre nás pripravujú väčšie zlá. Preto skrze pokoru, ako hovorím, nájdeš odpustenie pre svoje hanebné skutky. Čo je soľ pre každé jedlo, to je pokora pre každú čnosť a môže zlomiť silu mnohých hriechov. Pre nadobudnutie pokory musíme neustále……...
Duchovný zápas nie je ľahký. Ak človek z celej duše túži po živote v Kristovi, potom každý pád, každé podľahnutie túžbam vášní, prináša neznesiteľnú bolesť do srdca. Svätý Izák Sýrsky prináša do týchto stavov slová povzbudenia. „Vedz teda s istotou, že postaviť sa nie je v tvojej moci, ani to nepatrí k tvojej cnosti, ale patrí to samotnej……...
Osvojenie si ducha kajúcnosti je ďalším predpokladom. Je to vlastne prirodzená reakcia srdca, keď sa pokúšame o naplnenie predchádzajúcich. Úsilie o skutočnú lásku k Bohu a horúca túžba po večnom živote odkryje naplno chudobu nášho srdca. Človek si je okamžite vedomý vlastnej padnutej prirodzenosti, ktorá rebeluje a odporuje ceste, na ktorú ho pozýva evanjelium. Spoznanie tohto stavu núti k rozhodnutiu. Človek buď……...
„Žiadny človek, ktorý je zamilovaný do viditeľného bohatstva, nie je schopný nadobudnúť pravú lásku k nikomu. Každý, kto sa ženie po sláve, je otrokom tohto sveta. Ak všetci, ktorí robia takéto veci, pristupujú k tebe s nenávisťou, tak ty sám buď od týchto vecí ďaleko. Pokora a čistota sú podporované jedným a tým istým druhom pokarhania. Ale nehľadaj pravdu o týchto veciach……...
Ďalšie poučenie pre správny asketický život pomáha k nadobudnutiu a udržaniu pokory. Svätý Izák Sýrsky nepriamo zdôrazňuje, že nestačí len prijať pokorného ducha prinútením vôle, ale máme si osvojiť lásku k pokore. Svätý Ignác Brjančaninov stručne sumarizuje učenie svätých otcov slovami: „Pravá pokora spočíva v poslušnosti a nasledovaní Krista (porovnaj Flp 2, 5 – 8). Pravé pokorné zmýšľanie má evanjeliový charakter, spôsob……...
V ďalšom odstavci šesťdesiatej štvrtej homílie svätý Izák Sýrsky ponúka niekoľko duchovných zákonitostí. Aj cez tieto poučenia nás vedie k chápaniu, že jeden aspekt života ovplyvňuje druhý. Celé naše bytie sa musí vnímať v jeho celistvosti. Ignorovanie žiadneho, hoci zdanlivo nedôležitého negatívneho aspektu sa nevypláca. Svätý Izák Sýrsky nás poučuje slovami: „Kto je pokorný v srdci, je pokorný aj v tele….…...
„Pokora rozlišovania je skutočným poznaním. Pravé poznanie je fontánou pokory.“ Aj toto poučenie vyžaduje, aby sme nad ním v uvažovaní strávili dostatočný čas. Potrebujeme si priznať, že si musíme osvojiť jazyk veľkých mystikov, aby sme plne pochopili ich posolstvo. Čím dlhšie však ostávame pri nohách týchto svätých učiteľov duchovného života, tým ľahšie budeme vstrebávať ich múdrosť. ……...
Séria krátkych výrokov, ktorú svätý Izák Sýrsky ponúka začiatkom šesťdesiatej štvrtej homílie, neponúka len dôležité duchovné pravdy, ale vedie k pochopeniu nutnosti asketického života. Začína so zdôraznením kontroly tela a jeho zmyslov. Je to nevyhnutná podmienka pre dosiahnutie stíšenia mysle, ktoré otvára človeka pre nazeranie na Boha. „Stíšenie umŕtvuje vonkajšie zmysly a kriesi vnútorné hnutia; zatiaľ čo vonkajší spôsob života……...