Svätý Ján Klimak zakončuje poučenie slovami: „Blažení sú tí, ktorí kráčajú týmito cestami, ktoré sme tu ukázali, lebo ich bude nebeské kráľovstvo (porovnaj Mt 5, 3 – 12).“ Odkaz na Blahoslavenstvá, ktoré zazneli v evanjeliu, je opodstatnený. Pri čítaní asketických diel môžeme vypozorovať, že svätí otcovia vnímali Blahoslavenstvá ako návod k duchovnému rastu. Blahoslavenstvá predstavujú postupnosť krokov, ktoré je……...
8. Dávajme pozor, aby sme si mysliac, že kráčame úzkou a tesnou cestou, v skutočnosti neblúdili po priestrannej a širokej. Úzka cesta sa ti ukáže zúžením brucha, celonočným státím, striedmym pitím vody, nedostatkom chleba, očistným pitím hanby, prijatím výčitiek, výsmechu i nadávok, odseknutím svojej vôle, strpením urážok, odovzdaným prenesením sa cez opovrhnutia a ťažkosti trápení. Keď ukrivdia……...
Osvojenie si ducha kajúcnosti je ďalším predpokladom. Je to vlastne prirodzená reakcia srdca, keď sa pokúšame o naplnenie predchádzajúcich. Úsilie o skutočnú lásku k Bohu a horúca túžba po večnom živote odkryje naplno chudobu nášho srdca. Človek si je okamžite vedomý vlastnej padnutej prirodzenosti, ktorá rebeluje a odporuje ceste, na ktorú ho pozýva evanjelium. Spoznanie tohto stavu núti k rozhodnutiu. Človek buď……...
„Nech v tebe stále prevažuje milosrdenstvo, kým sám prijímaš milosrdenstvo, ktoré má Boh pre svet. Nech sa tento stav stane zrkadlom, v ktorom v sebe vidíme podobu a pravý obraz, ktorý prirodzene patrí Božskej esencii. Týmito vecami a im podobnými sme osvietení a tak pohnutí k Bohu s priezračným poznaním. Tvrdé a nemilosrdné srdce nikdy nebude očistené. Milosrdný človek je lekárom vlastnej duše, pretože s prudkým vetrom……...
Smrteľný hriech je hriech, z ktorého človek nekoná pokánie. Nikto nie je tak dobrý a milosrdný ako Boh. Predsa však človeku, ktorý ostáva tvrdošijne v hriechu a nekajá sa – ani Boh nemôže odpustiť. Hlboko ľutujeme, keď hrešíme; avšak ochotne prijímame každú výhovorku a príležitosť pre hriech. Katechizmus uvádza tri podmienky na spoznanie smrteľného hriechu: „Smrteľný je každý hriech, ktorého predmetom……...
Jakub urobil pre Jozefa pestrofarebnú tuniku (porov.: Gn 37, 3) a Pán dáva poznanie pravdy tichým; ako je napísané: tichých poúča o svojich cestách (Ž 25, 9). Jakub miloval Jozefa, a preto ho obdaril nádherným odevom. Pán miluje tichých a zaodieva ich poznaním pravdy. Tichí sú dokonca spomenutí v Blahoslavenstvách: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5). Čo……...
Bezpodmienečné prijatie tradície je užitočné pre mierneho človeka, pretože potom nepokúša Božiu trpezlivosť alebo nepadá často do hriechu. Pre správne pochopenie tohto poučenia by sme si mali uvedomiť, že svätý Marek Asketik v ňom nehovorí o miernom človeku v zmysle evanjeliového blahoslavenstva: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5). Má na mysli človeka, ktorý sa vyhýba……...
Keď zhrešíš, obviňuj svoju myšlienku a nie skutok. Pretože ak by tvoja myseľ nebežala vopred, telo by ju nenasledovalo. Je dôležité venovať tomuto poučeniu dlhší čas, pretože sa nám môže stať veľmi účinnou pomocou v duchovnom zápase. Svätý Marek Asketik poukazuje na bežnú reakciu po spáchaní hriechu. Človek sa pozerá na svoj hriešny skutok so smútkom a obviňovaním. Aj……...
Musíme nenávidieť chamtivosť, márnomyseľnosť a zmyselné potešenia ako matky nemorálností a macošských čností. Svätý Marek Asketik v tomto poučení iba pripomína príkaz, ktorý sme dostali od Ježiša Krista: „Vy teda buďte dokonalí ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Bohočlovek, ktorý trpel a bol pre nás ukrižovaný, vyžaduje od svojich nasledovníkov a učeníkov napodobňovanie jeho……...
Čím väčšia je viera človeka v budúcu odmenu od Krista, tým väčšia je jeho pripravenosť zniesť každú nespravodlivosť. V Božom slove nachádzame mnoho miest, ktoré hovoria o odmene pre tých, ktorí vytrvajú vo viere. Pripomeňme si aspoň niektoré. Ježiš Kristus hovorí: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Ak si prenasledovaný, neprenasleduj. Ak si ukrižovaný, neukrižuj. Ak si ukrivdený, nekrivdi. Ak si očiernený, neočierňuj. Maj milosrdenstvo, nie zápal, s rešpektom voči zlu.“ Tieto krátke poučenia vychádzajú z hlavnej témy päťdesiatej prvej homílie. Svätý Izák Sýrsky znovu a znovu pripomína, že je ľahké stratiť milosrdenstvo kvôli vzbĺknutiu falošného zápalu……...
V živote modlitby sa často dostavia stavy, ktoré nás nútia položiť si otázku: „Prečo sa mi zdá moja modlitba neúčinná, bez iskry a bez nadšenia?“ Robíme dobre, keď sa s touto otázkou obraciame na nášho duchovného otca. Pozná naše srdce a môže rýchlo poukázať na veci, ktoré znehodnocujú našu modlitbu. Podobne nám môžu pomôcť slová svätých otcov, ktorí modlitbovému životu venujú……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v téme o falošnom nadšení poukázaním na ďalšie znaky, ktoré ho sprevádzajú. Hovorí: „Pokánie spojené s debatami je rozbitou nádobou. Štedrosť spojená s údermi je nôž skrytý v mede. Čistota a rozprávanie so ženami je ako lev a baránok v jednom prístrešku. Dobré skutky a nemilosrdnosť sú pred Bohom ako človek vraždiaci syna pred jeho otcom. Človek, ktorý napráva svojich spoločníkov,……...
Potom závoj vášní je zdvihnutý z mysle a mystické učenie Krista je zjavené. Trpké slzy sú zmenené na slzy sladkosti a radosti. Duchovná útecha sa objaví v srdci a radosť, ktorá sa nedá porovnať s radosťami sveta, je známa iba tým, ktorí sa namáhajú v modlitbovej skrúšenosti a majú dar sĺz. Potom sa naplní Boží prísľub: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“ (Mt 5, 4)….…...
Tí, ktorí vylievajú prúdy ľahkých, nezmyselných a neužitočných sĺz z prirodzenej náklonnosti, alebo tí, ktorí plačú z hriešnych dôvodov, okamžite cítia nevysvetliteľnú suchosť, keď túžia vyliať slzy, ktoré sa páčia Bohu. Zisťujú, že je nemožné vytlačiť čo i len jedinú slzu z ich očí. Takto chápeme, že bohabojné slzy pokánia sú darom od Boha a aby sme ich prijali, musíme najprv pracovať na……...
Prijímaním kalicha z ľudských rúk by si mal pamätať, že to nie je len kalich nevinného, ale tiež Presvätého. Potom opakuj pre seba a pre spolutrpiteľov, hriešnikov, ako si ty sám, slová požehnaného a múdreho kriminálnika, ktoré vyriekol, keď bol ukrižovaný po pravici Bohočloveka: „Dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé… Ježišu, spomeň si na mňa,……...
Niektorí sú tej mienky, že hriechy spáchané telom sú rovnako vážne a ťažké ako hriechy spáchané mysľou a srdcom. Túto mienku stavajú na slovách Spasiteľa: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 28). Toto však nie je dobré zdôvodnenie. Uvedené slová boli povedané na doplnenie starozákonného prikázania a boli povedané tým, ktorí……...
Chceš byť zjednotený s Bohom skrze modlitbu? Najprv zjednoť svoje srdce s milosrdenstvom, aby si sa stal podobný nebeskému Otcovi (Lk 6, 36) a tak sa stal dokonalý v milosti (Mt 5, 48). Prinúť svoje srdce, aby sa stalo milosrdným a dobrým a zaodej úplne svojho ducha do týchto vlastností, dokiaľ nepocítiš v sebe skutočnú lásku k svojmu blížnemu; takú lásku, ktorá svieti rovnako na……...
Ty, ktorý túžiš začať dielo modlitby! Než začneš toto dielo, pokús sa odpustiť každému, kto ťa azda urazil, potupil, znevážil. Každému, kto ti urobil akékoľvek zlo. Ten, pred ktorým si sa rozhodol stáť v modlitbe, ti prikazuje: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam……...
Tichosť. Vyhnutie sa hnevlivým myšlienkam a rozrušeniu srdca kvôli hnevu. Trpezlivé znášanie choroby. Nasledovanie Krista, ktorý povolal svojich učeníkov niesť kríž. Pokoj v srdci. Ticho v mysli. Kresťanská sila a odvaha. Ignorovanie urážok. Absencia nenávisti. Nie je jednoduché usilovať o túto čnosť, pretože svet jej prejavy považuje za zbabelosť. Opak je však pravdou. Nadobudnúť ju si vyžaduje veľkú pevnosť, vytrvalosť……...
Aká žiaduca je čistota srdca a tela! Prostredníctvom nej môžeme vidieť Boha (Mt 5, 8). Je získaná neustálymi asketickými námahami proti nečistote. Aby sme vstúpili do týchto námah proti nečistote, je nevyhnutné, aby sa stala zrejmou očiam našej mysle. Prejavuje sa v myšlienkach, fantáziách a telesných túžbach. Kto nikdy nebojoval proti nečistote, kto ju nerozpoznáva a považuje sa za čistého, je……...
Kresťanský asketik musí odmietnuť nielen hriechy skutkov, ale tiež hriechy predstavivosti a hriechy emócií. Každá vášeň sa stáva silnejšou zakaždým, keď v nej človek nachádza potešenie a napĺňa jej čierne požiadavky, hoci len vo svojej fantázii. Vášeň, ktorá je prejavená v konkrétnom skutku alebo bola zasadená do duše a pestovaná v toku mnohých rokov, stáva sa pánom človeka. Je potrebný dlhý čas a……...
Pán povedal svojim učeníkom, aby boli úprimní vo svojom správaní, ukotvení vo svätej múdrosti a nie ospravedlnením zla. Ich správanie musí žiariť čistou čnosťou a nebeskou krásou, aby pritiahlo zrak a srdcia všetkých ľudí: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 16). Farizeji, opačne,……...
Pán to ilustroval podobenstvom o mýtnikovi a farizejovi, ktorí sa spolu modlili v chráme (porovnaj Lk 18). Farizej, pozerajúc na seba, nevidí žiaden dôvod na pokánie, necíti ľútosť v srdci. Práve naopak! Poukazuje na veci, ktoré ho tešia, potľapkáva seba samého po pleci. Poukazuje na svoj pôst, almužny, ale míňa tie isté veci, ktoré vidí alebo hľadá v druhých. Hovorím „hľadá“, pretože……...
Učeník sa spýtal svätého Izáka Sýrskeho, akou meditáciou by sa mal mních zaoberať, aby jeho myseľ nebola naplnená márnymi myšlienkami. Odpoveď bude pre nás dosť prekvapujúca. Svätý Izák Sýrsky prirovnáva život mnícha v samote k životu v hrobe, ďaleko od ľudských radostí, kde sa rýchlo naučí, že jeho hlavnou prácou je skrúšenosť ducha. Mních, ktorý sa vidí mŕtvym pre……...