Osvojenie si ducha kajúcnosti je ďalším predpokladom. Je to vlastne prirodzená reakcia srdca, keď sa pokúšame o naplnenie predchádzajúcich. Úsilie o skutočnú lásku k Bohu a horúca túžba po večnom živote odkryje naplno chudobu nášho srdca. Človek si je okamžite vedomý vlastnej padnutej prirodzenosti, ktorá rebeluje a odporuje ceste, na ktorú ho pozýva evanjelium. Spoznanie tohto stavu núti k rozhodnutiu. Človek buď……...
Uzdravenie stotníkovho sluhu je iba jedným z mnohých zázrakov, ktorými náš Spasiteľ vrátil zdravie tým, ktorí trpeli rôznymi chorobami. Vedie nás to k úžasu nad prejavenou láskou a zľutovaním nášho Pána a zároveň je to zdrojom veľkej nádeje, pretože intenzívne vnímame bolesť rôznych chorôb, či už vlastných alebo našich blížnych. Často predstupujeme pred Pána s prosbou o úľavu a oslobodenie z týchto utrpení. Musíme……...
Dar skrúšenosti a sĺz je jedným z najväčších Božích darov. Je to dar, ktorý je nevyhnutný pre našu spásu. Dary proroctva, jasnozrivosti a konania zázrakov sú znakmi, že človek sa výnimočným spôsobom páči Bohu a Boh ho odmenil; ale dar skľúčenosti a sĺz je znakom prijatého pokánia. „Smútok v myšlienkach je pravým darom od Boha; kto ho má a udržuje ho ako nevyhnutnosť,……...
Musíš sa naučiť, ako sa správne modliť k Bohu. Keď sa to naučíš, modli sa neprestajne a ľahko dosiahneš spásu. Spása prichádza od Boha v čase ním určenom k tomu, kto sa modlí správne a neprestajne, a ohlási sa zreteľne v srdci. Aby si nadobudol správnu modlitbu, musí byť vyslovená zo srdca naplneného duchovnou chudobou, zo srdca plného kajúcnosti a pokory. Všetky ostatné……...
Každý človek je počatý a narodený v hriechu (porovnaj Ž 51, 7). Následkom sú vášne a hriešne choroby tela a duše typické pre našu padnutú prirodzenosť. Ale vášne sú neprirodzené našej nepoškvrnenej ľudskej prirodzenosti v spôsobe, akým bola stvorená. Tieto vášne sú tiež neprirodzené obnovenej ľudskej prirodzenosti; sú prirodzené iba padnutej prirodzenosti. Rovnako ako symptómy choroby tela vychádzajú z daného neduhu, choroba……...
„Keď človek vie, že potrebuje Božiu pomoc, začne sa veľa modliť. A čím viac znásobuje svoje modlitby, tým viac sa jeho srdce stáva pokornejšie, pretože nejestvuje človek, ktorý by nebol pokorený, keď sa naliehavo a vytrvalo modlí. Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým (Ž 51, 19). Preto, kým srdce nie je pokorené, nemôže sa ubrániť roztržitosti; no pokora mu dáva……...
Svätí otcovia nám radia, aby sme sa na začiatku duchovného života usilovali oslobodiť sa z otroctva sebalásky. Je to skutočne veľmi dôležité, pretože tam, kde panuje sebaláska, tam ľahko víťazí naša vôľa a neostáva už miesto pre Božiu vôľu. Sebaláska znemožňuje prinesenie akejkoľvek obety, ktoré je spojená s prejavom lásky k Bohu i blížnemu. Dokonca znemožňuje také aktivity, ktoré nás samých privádzajú……...
Kráľ Dávid v 51. Žalme vyslovuje prosbu: „mojom vnútri obnov ducha pevného“ (Ž 51, 12). Vo viacerých komentároch nájdeme vysvetlenie, že týmito slovami prosí o dar spravovania od Boha, pretože má vládnuť vo zverenom kráľovstve. Túto prosbu je si dobré osvojiť a často prednášať Bohu, pretože všetci potrebujeme tohto „pevného ducha“ na spravovanie seba samých. Z vlastnej skúsenosti vieme, že……...
Každá emócia a stav, ktorý patrí k obnovenej prirodzenosti, je nevyhnutne tiež blahoslavenstvom, pretože je zjavením nebeského kráľovstva v duši ako prísľub spásy, ako predchuť večnej blaženosti. Svätý Dávid povedal o chudobe ducha, že „obetou Bohu milou je duch skrúšený; Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým“ (Ž 51, 19). Chudoba ducha je soľou pre všetky duchovné obety a celopaly. Ak……...
8. Tí, ktorí si zaumienili vystúpiť s telom do neba, potrebujú vskutku násilie a ustavičné utrpenie[1], zvlášť v prvotných fázach ich zrieknutia sa sveta, až pokiaľ dispozície milujúce rozkoš a necitlivé srdcia dosiahnu lásku Boha a cudnosť viditeľným zármutkom. To je riadna drina, vskutku obrovská, s mnohým nevídaným utrpením, zvlášť pre tých, čo vedú bezstarostný život, až……...