V živote často prichádzajú momenty, kedy sme bolestivo zranení inými ľuďmi alebo rôznymi situáciami, v ktorých sme sa ocitli. Táto bolesť v nás vyvoláva otázky, ktoré hľadajú vysvetlenie tohto nezaslúženého zranenia. Zvyčajne len s ťažkosťami sa dopracujeme k nejakým odpovediam. Častejšie však nastáva stav sebaľútosti a otupenosti alebo stav hriešneho hnevu, ktorý nás vedie k podobnému nespravodlivému konaniu. Svätí otcovia sa dotýkajú podobných……...
V živote tých, ktorí sa úprimne a s námahou usilujú o duchovný život, nezriedka prichádzajú situácie zahanbujúcich pádov. Často to vyvoláva pochybnosti o správnosti cesty, zvlášť keď človek nevníma sladkosť ovocia svojich námah. Poučenie svätého Izáka Sýrskeho vedie k správnemu pochopeniu týchto momentov. „Nedostatky tých, ktorí na seba dávajú pozor, sú strážcovia ich spravodlivosti a boli dovolené Bohom, aby sa stali dôvodom……...
Pri riešení každého problému je dôležité najprv identifikovať jeho príčiny. Bez tohto kroku je nemožné nájsť správne prostriedky na jeho vyriešenie. Márne bude napríklad človek zápasiť s následkami zaplavenia domu, ak najprv nenájde a neopraví prasknuté vodovodné potrubie. Podobne to platí aj v duchovnom živote. Preto od púštnych otcov často počujeme príkaz: „Spoznaj seba samého!“ Bez spoznania vlastného srdca, nie……...
Každý, kto sa úprimne usiluje o duchovný život, pozná hodnotu i nutnosť pokory. Táto čnosť je nevyhnutná pre duchovný rast, a preto sa človek často skúma, či nadobudol pokorné zmýšľanie. Svätý Izák Sýrsky napomáha tomuto skúmaniu poučením: „Človek, ktorý dosiahol poznanie miery svojej slabosti, dosiahol dokonalú pokoru.“ Skutočná pokora nie je nacvičením si nejakej pózy, ktorú prezentujeme pred druhými….…...
Aké úžasné je uznať si vlastnú hriešnosť! Kto sa považuje za hriešnika, má otvorený prístup k Ježišovi. Aké požehnanie je v spoznaní svojich hriechov! Aké požehnané je vidieť hĺbky svojho srdca! Ktokoľvek pozrie do svojho srdca, zabudne, že na zemi sú iní hriešnici. Jeho blížni sa mu budú zdať čistí a bez škvrny a anjelskí. Pozerajúc na seba, skúmajúc svoje škvrny……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí o rôznych vnútorných i vonkajších okolnostiach, ktoré nás privádzajú k pokore a k poznaniu našich slabostí. Nabáda nás, aby sme ich prijali ako Božie sprevádzanie, ktoré nás chce prinavrátiť na správnu cestu. Varuje nás však, aby sme k tomuto Božiemu sprevádzaniu nepristupovali tým, že dobrovoľne sa vystavíme týmto zahanbujúcim myšlienkam a zotrváme v nich pod zámienkou nadobudnutia pokory. Spoznanie tohto Božieho……...
„Preto nepriateľ často nájde v človeku drobnú zámienku, pomocou ktorej môže človeka odviesť zo správnej cesty. Bez pokory námaha človeka nevedie k dokonalosti a zmluva slobody nenesie pečať Ducha, ale skôr je otrokom a jeho námaha nepremáha strach. Človek nemôže urobiť svoje námahy dokonalými bez pokory; nie je poučený – iba ak cez pokušenia, a bez múdrosti nedosiahne pokoru.“ Pre rast……...
„Počestný človek, ktorý nemá vedomie svojej vlastnej slabosti, kráča po hrane britvy a nikdy nie je ďaleko od pádu ani od roztrhania levom – myslím tým démonom pýchy. Človeku, ktorý nepozná svoju slabosť, chýba pokora; a komu toto chýba, chýba mu aj dokonalosť. A komu chýba dokonalosť, ten je naveky naplnený strachom, pretože jeho mesto nie je postavené na železných……...
„Všetky tieto dobré veci sa rodia v človeku z poznania vlastnej slabosti. Z túžby po Božej pomoci, tlačí na Boha prosbami svojej modlitby. A v miere, v akej sa približuje k Bohu svojimi prosbami, Boh prichádza k nemu skrze svoje dary a pre jeho veľkú pokoru ho prikrýva svojim tieňom; pretože tak ako vdova pred sudcom, tak aj on kričí, aby bol obránený pred svojím……...
„Keď človek vie, že potrebuje Božiu pomoc, začne sa veľa modliť. A čím viac znásobuje svoje modlitby, tým viac sa jeho srdce stáva pokornejšie, pretože nejestvuje človek, ktorý by nebol pokorený, keď sa naliehavo a vytrvalo modlí. Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým (Ž 51, 19). Preto, kým srdce nie je pokorené, nemôže sa ubrániť roztržitosti; no pokora mu dáva……...
„Požehnaný je človek, ktorý pozná svoju slabosť, pretože toto poznanie sa pre neho stane základom, koreňom a začiatkom všetkého dobra. Kedykoľvek človek skutočne začne vnímať svoju slabosť, v tom momente stiahne svoju dušu z každej formy nedbalosti, ktorá zatemňuje poznanie a začne si vážiť pozornosť svojho vnútra. Ale nikto nemôže vnímať svoju slabosť, ak nie je najprv trochu pokúšaný či už……...
„Miluj chudobných, aby si cez nich tiež našiel milosrdenstvo. Nezdržiavaj sa v spoločnosti hašterivých, aby si nebol prinútený stratiť svoj pokoj. Znášaj nepríjemný zápach chorých bez odporu, zvlášť tých, ktorí sú chudobní, pretože ty tiež si zabalený v tele. Nekarhaj tých, ktorí sú zranení v srdci, aby si nebol zbitý rovnakým prútom ako oni; potom budeš hľadať útechu, ale žiadnu……...
Charles Haddon Spurgeon, veľký protestantský kazateľ, sa po jednej nedeľnej kázni cítil veľmi nepríjemne. Cítil, že sa mu nepodarila tak, ako chcel a veľmi sa za seba hanbil. Cestou domov o nej znovu premýšľal a povedal si: „Nuž tieto moje slová zaiste nikomu nič nemohli dať.“ Doma padol na kolená a modlil sa: „Pane, ty môžeš urobiť niečo z ničoho. Požehnaj teda……...