„Vidíš, ako jednoducho tento úžasný starec vysvetlil túto záležitosť? Kedykoľvek, hovorí, pyšná myšlienka vnikne do tvojej mysle v spojitosti s tvojou disciplínou, povedz: Starec, pohliadni na svoje smilstvo. Je zrejmé, že ten starec to povedal veľkému človekovi, pretože ľudia nie sú sužovaní myšlienkou pýchy, kým sa nenachádzajú na vyššej úrovni a spôsob ich života je chvályhodný. Pretože táto vášeň povstáva……...
Tí, ktorí sa rozhodli kráčať po ceste k osvojeniu si pokory, musia počítať s náročným duchovným zápasom. Démoni urobia všetko, len aby zvrátili človeka z tejto cesty. Svätý Izák Sýrsky týmto zápasníkom ponúka osvedčenú stratégiu, ktorá sa dá aplikovať na všetky duchovné zápasy. „Ver mi, môj brat, a daj váhu mojim slovám: nie si schopný pochopiť všetku moc démonov a tvoje……...
„Tiež chválou synov ľudí človek sa stáva nepríčetným vo svojom chápaní a je uchvátený bláznovstvom, zvlášť keď si praje vykonávať skutky medzi ľuďmi, ktoré sú za jeho mierou, aby tak chvála jeho veľkosti sa zvýšila a ľudia nadobudli dojem, že je blízko Bohu. Mnohí vynikali vo svojej disciplíne, stali sa bohatými na Božie dary a boli poctení milosťou konania znamení. Ale……...
Po opísaní tragických následkov pýchy, svätý Izák Sýrsky upresňuje, čo má na mysli pod stavom pýchy. Celkom správne predpokladá, že čitateľ s citlivým svedomím by mohol byť oprávnene znepokojený, pretože nie je dňa, kedy by človek nemusel zápasiť s touto vášňou. Ako skúsený duchovný otec nemohol dovoliť, aby jeho slová neboli správne pochopené. Preto dáva toto poučenie. „Pýchou……...
„,Pýcha predchádza pád,‘ povedal mudrc (porovnaj: Prísl 18, 12); a dar predchádza pokora. Veľkosť pýchy viditeľná v ľudskej duši podmieňuje veľkosť modrín, ktoré sú jej zoslané Bohom. Boh neodchádza ďaleko od človeka pre nejaký druh hriechov, ani ho úplne neopúšťa a nehnusí sa ho, kým nenájde jeho myseľ ponorenú do smilstva s pýchou alebo rúhaním; prvá z týchto vášní je príčinou druhej….…...
Keď si pozdvihnutý chválou, buď si istý, že hanba bude nasledovať; pretože je povedané: „Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený“ (Lk 14, 11). Tieto slová nás pozývajú zamyslieť sa nad duchovnou zákonitosťou, o ktorej nám rozpráva Ježiš Kristus a ktorá bola potvrdená životnou skúsenosťou mnohých kresťanov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o trest, ktorý dopadá na……...
Ako voda a oheň nemôžu byť zmiešané, tak sebaospravedlňovanie vylučuje pokoru. Pýcha a z nej vychádzajúce sebaospravedlňovanie pramení z úpornej snahy človeka o nadobudnutie stratenej dôstojnosti. Pád do hriechu, v ktorom človek stratil obraz a podobnosť s Bohom, vyzliekol ho aj z pôvodnej krásy a dôstojnosti. Z hĺbky duše však túži po pôvodnom stave, preto ľahko podlieha ponuke pýchy, ktorá mu skrze sebaospravedlnenie dáva zdanie vlastnej dôstojnosti….…...
Zaoberaj sa svojimi hriechmi a nie hriechmi blížneho; potom miesto námah tvojej mysle nebude rozkradnuté. Svätý Marek Asketik nám pripomína časté napomenutie svätých otcov, že sa máme veľmi varovať posudzovaniu našich blížnych. Ide však o niečo hlbšie. Hovorí, že takéto počínanie prináša veľké nebezpečenstvo pre náš duchovný život. Poukazuje na aktivitu mysle, teda na miesto, kde sa odohráva……...
Lepší je ľudský hriech než hriech démonov. Nasledovaním Pánovej vôle premôžeme obidva. Tieto slová svätého Marka Asketika v nás môžu vyvolať oprávnené otázky: Čo je ľudský hriech? A čo je hriech démonov? Odpoveď na tieto otázky prichádza s hlbším oboznámením sa s dielami svätých otcov. Spoznanie ich jazyka, spôsobov vyjadrovania a hlavne múdrosti, ktorú nám predávajú, pomáha správne uchopiť význam……...
Malomocenstvo bolo v čase svätého Izáka Sýrskeho hroznou a smrteľnou chorobou. Tí, ktorí boli ňou postihnutí, netrpeli len telesnými bolesťami, ale aj všetkými dôsledkami, ktoré priniesla nútená izolácia od druhých ľudí. Dalo by sa povedať, že boli živými mŕtvolami, ktorých sa všetci stránili. Svätý Izák Sýrsky však používa túto chorobu, aby pripomenul ešte horší stav, ktorý môže postihnúť……...
Tí, ktorí sa rozhodli pre hlbší duchovný život, môžu zdieľať spoločnú skúsenosť. Je ňou vnímanie rezistencie duše, ktorá z pamäti vyberá spomienky na predchádzajúce aktivity človeka a veľmi živo pripomína potešenia, ktoré s nimi boli spojené. Nemusí ísť nevyhnutne o hriešne veci. Skôr je to volanie k návratu predchádzajúceho spôsobu života, ktorý má zdanie ľahkosti a pohody. Svätý Izák Sýrsky predpokladá túto……...
Pýcha búri nervy, zapaľuje krv, prebúdza predstavivosť a podnecuje padnutý život. Pokora upokojuje nervy, ochladzuje krv, ničí predstavivosť, hubí padnutý život a prebúdza život v Ježišovi Kristovi. „Poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov!“ (1 Sam 15, 22) povedal prorok kráľovi Izraela, ktorý sa opovážil priniesť Bohu nedovolenú obetu. Ak túžiš priniesť Bohu obetu lásky,……...
Pýcha. Pohŕdanie blížnym. Uprednostňovanie sa pred druhými. Opovážlivosť. Zatemnenie mysle a srdca; ich pripútanie k zemi. Rúhanie. Nedostatok viery. Mylné predstavy. Falošné mienky o druhých. Nedostatok podriadenosti Božiemu zákonu a Cirkvi; nasledovanie vlastnej padnutej vôle. Čítanie heretických, nečistých a zbytočných kníh. Neposlušnosť voči autoritám. Hrubý výsmech druhých. Opustenie pokorného nasledovania Krista a cesty pokory a tichosti. Strata jednoduchosti. Strata lásky k Bohu a k blížnemu. Falošné učenie….…...
Nakreslime si obraz farizeja podľa inšpirácie, ktorú nám dáva evanjelium, aby tak každý, kto sa pozrie na túto hroznú zvrátenosť, sa pozorne držal bokom od – podľa slov Krista – „kvasu farizejov“ (porovnaj Mt 16, 6), od ich zmýšľania, pravidiel a pretvárky. Farizej, uspokojený s naplnením vonkajších obradov náboženstva a vykonaním nejakých vonkajších dobrých skutkov (ktoré sú konané dokonca……...
Pán to ilustroval podobenstvom o mýtnikovi a farizejovi, ktorí sa spolu modlili v chráme (porovnaj Lk 18). Farizej, pozerajúc na seba, nevidí žiaden dôvod na pokánie, necíti ľútosť v srdci. Práve naopak! Poukazuje na veci, ktoré ho tešia, potľapkáva seba samého po pleci. Poukazuje na svoj pôst, almužny, ale míňa tie isté veci, ktoré vidí alebo hľadá v druhých. Hovorím „hľadá“, pretože……...
Nedostatok pokory, charakteristický pre farizejov, je nesmierne škodlivý pre duchovný rast. Zatiaľ čo pád do vážneho hriechu u mnohých prináša horlivé pokánie so zlomeným srdcom, zabúdajúc na celý svet, pretože nevidia nič iné iba svoje hriechy, farizej dovoľuje svojmu zraku spočinúť na iných. Vlastné hriechy sa mu zdajú bezvýznamné, a preto im nevenuje žiadnu pozornosť. Pamätá na niekoľko svojich……...
„Počestný človek, ktorý nemá vedomie svojej vlastnej slabosti, kráča po hrane britvy a nikdy nie je ďaleko od pádu ani od roztrhania levom – myslím tým démonom pýchy. Človeku, ktorý nepozná svoju slabosť, chýba pokora; a komu toto chýba, chýba mu aj dokonalosť. A komu chýba dokonalosť, ten je naveky naplnený strachom, pretože jeho mesto nie je postavené na železných……...
AI Keď som bol malý, prišiel do susedného mestečka zábavný park. Kolotoče, strelnice, strašidelný hrad… No najviac zábavy bolo v „kráľovstve krivých zrkadiel“. Človek prechádzal okolo rôzne zakrivených zrkadiel, ktoré odrážali obraz deformovaným spôsobom. Z tučného bol chudý, z chudého tučný. Z malého veľký, z veľkého malý. Možno, že sa našiel aj taký, ktorý by rád vymenil svoju podobu za podobu, ktorú……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Závisť, posudzovanie, hnev, tvrdohlavosť a tak ďalej – to všetko vyviera z pýchy. Pýcha je generálom všetkých vášní. Ak udrieš na pýchu, udrieš na všetky vášne a tak dovolíš, aby sa pokora a láska vliala do teba. Preto si myslím, že je dostatočné a zahájiš tvrdý útok na pýchu, ktorá stojí medzi tebou a Bohom. Pozri, keď nepriateľ……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Vonkajšia pýcha je zrejmá a môže byť ľahko vyliečená. Táto vonkajšia pýcha sa spoznať podľa toho, ako sa človek oblieka, ako kráča a podľa spôsobu ako rozpráva. Preto mu možno povedať slovo dve a to mu môže pomôcť. Vnútorná pýcha je však dosť prešibaná a z toho dôvodu je ju ťažšie vyliečiť. Skrýva sa a ostáva nespoznaná druhými;……...
Pýcha nás obklopuje zo všetkých strán, a kto s ňou bojuje, stretne sa s ňou vo všetkom navôkol. (Ján Kasián) * Vo vzťahu k blížnym nás naša samoľúbosť robí precitlivenými, neprispôsobivými, pyšnými, netrpezlivými, predpojatými pri zdôrazňovaní svojho ja a svojich práv, chladnými, nevšímavými, nespravodlivými v úsudkoch i slovách. Vyžívame sa v rozprávaní o svojich skutkoch, o vnútorných prežívaniach a skúsenostiach, o ťažkostiach a trápeniach, aj keď to nie je……...
Na brehu rybníka stál mohutný a hrdý dub. Vzdoroval slnečnej páľave a neskláňal sa pred víchrom, lebo jeho korene boli hlboké. V blízkosti rástla na vlhkej pôde trstina. Vyzerala slabá a chatrná a skláňala sa pred každým náporom vetra. „Ľutujem ťa,“ povedal jej jedného dňa dub. „Keby si rástla bližšie pri mne, ochránil by som ťa pred vetrom.“ „Si veľmi……...
Ako poznať a liečiť pyšného? – Poznať ho podľa toho, že sa snaží o povýšenie. Pýcha sa lieči vierou v túto pravdu: Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť (Jak 4, 6). K tomu treba poznamenať, že nikto sa nemôže vyliečiť z tejto náruživosti i keby sa ako bál, že bude odsúdený s pyšnými, kým sa celkom nezriekne……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Keď prosíme Boha o niečo a jeho pomoc dlhý čas neprichádza, mali by sme vedieť, že je to kvôli pýche. Ak máme vášne, napríklad, obžerstvo, hnev, mnohovravnosť, závisť a tak ďalej, a k tomu navyše máme pýchu, Boh nepomôže, pretože blokujeme jeho Božskú milosť s našimi vášňami. A dokonca ak máme v sebe iba náklonnosť k pýche, stále blokujeme Božiu……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Keď človek urobí niečo s pokorou a láskou a nie je ocenený, môže cítiť akýsi smútok. Toto je ľudské – samozrejme nie že by to bolo správne, ale aspoň to môže byť poľahčujúcou okolnosťou. Ale ak niekto vyžaduje ocenenie, toto samo o sebe je smrteľné; znamená to, že ten človek je naplnený egoizmom. Skúšaj sa správať……...