Svätý Izák Sýrsky hovorí o rôznych vnútorných i vonkajších okolnostiach, ktoré nás privádzajú k pokore a k poznaniu našich slabostí. Nabáda nás, aby sme ich prijali ako Božie sprevádzanie, ktoré nás chce prinavrátiť na správnu cestu. Varuje nás však, aby sme k tomuto Božiemu sprevádzaniu nepristupovali tým, že dobrovoľne sa vystavíme týmto zahanbujúcim myšlienkam a zotrváme v nich pod zámienkou nadobudnutia pokory. Spoznanie tohto Božieho……...
„Pán dovoľuje v živote svätých vecí, ktoré sú zdrojom pokory, kajúcneho srdca a horlivej sústredenej modlitby, aby tak tí, ktorí ho milujú, mohli sa k nemu priblížiť skrze pokoru. Často nimi otrasie vášňami ich prirodzenosti a vpádom zahanbujúcich a špinavých myšlienok; často tiež s napomenutiami, urážkami a bičovaním od ľudí; niekedy s chorobami a telesnými boľačkami; inokedy chudobou a nedostatkom nevyhnutných vecí. A niekedy je to skrze trápenie……...
„Preto nepriateľ často nájde v človeku drobnú zámienku, pomocou ktorej môže človeka odviesť zo správnej cesty. Bez pokory námaha človeka nevedie k dokonalosti a zmluva slobody nenesie pečať Ducha, ale skôr je otrokom a jeho námaha nepremáha strach. Človek nemôže urobiť svoje námahy dokonalými bez pokory; nie je poučený – iba ak cez pokušenia, a bez múdrosti nedosiahne pokoru.“ Pre rast……...
„Počestný človek, ktorý nemá vedomie svojej vlastnej slabosti, kráča po hrane britvy a nikdy nie je ďaleko od pádu ani od roztrhania levom – myslím tým démonom pýchy. Človeku, ktorý nepozná svoju slabosť, chýba pokora; a komu toto chýba, chýba mu aj dokonalosť. A komu chýba dokonalosť, ten je naveky naplnený strachom, pretože jeho mesto nie je postavené na železných……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že niekedy Boh odďaľuje vypočutie prosieb človeka, len aby ho pritiahol bližšie k sebe. Rovnako tiež „v niektorých okolnostiach potlačí a odoženie tvrdé útoky nepriateľa, zatiaľ čo v iných situáciách dovolí, aby bol človek skúšaný, pretože táto skúška ho privedie bližšie k Bohu a tiež ho poučí a dá mu skúsenosť pokušenia“. Boh dovoľuje skúšky a pokušenia, aby sme spoznali,……...
„Všetky tieto dobré veci sa rodia v človeku z poznania vlastnej slabosti. Z túžby po Božej pomoci, tlačí na Boha prosbami svojej modlitby. A v miere, v akej sa približuje k Bohu svojimi prosbami, Boh prichádza k nemu skrze svoje dary a pre jeho veľkú pokoru ho prikrýva svojim tieňom; pretože tak ako vdova pred sudcom, tak aj on kričí, aby bol obránený pred svojím……...
„Keď človek vie, že potrebuje Božiu pomoc, začne sa veľa modliť. A čím viac znásobuje svoje modlitby, tým viac sa jeho srdce stáva pokornejšie, pretože nejestvuje človek, ktorý by nebol pokorený, keď sa naliehavo a vytrvalo modlí. Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým (Ž 51, 19). Preto, kým srdce nie je pokorené, nemôže sa ubrániť roztržitosti; no pokora mu dáva……...
„Požehnaný je človek, ktorý pozná svoju slabosť, pretože toto poznanie sa pre neho stane základom, koreňom a začiatkom všetkého dobra. Kedykoľvek človek skutočne začne vnímať svoju slabosť, v tom momente stiahne svoju dušu z každej formy nedbalosti, ktorá zatemňuje poznanie a začne si vážiť pozornosť svojho vnútra. Ale nikto nemôže vnímať svoju slabosť, ak nie je najprv trochu pokúšaný či už……...