V mníšskom prostredí homílie svätého Izáka Sýrskeho požívajú veľkú vážnosť. Viacerí svätí hovorili, že toto dielo pre mnícha obsahuje všetky rady, ktoré potrebuje pre dosiahnutie spásy. Dávajú tiež návod, ako pristúpiť k čítaniu tohto diela svätého Izáka Sýrskeho. Má sa čítať pravidelne a po malých častiach. Niektorí hovoria o jednej strane na deň, iní sú názoru, že i jeden odstavec na deň……...
Spoznanie daru pokory, ako nám to vysvetlil svätý Izák Sýrsky, však neprináša úľavu. Skôr naopak. Prináša to len ešte viac otázok, na ktoré hľadáme odpoveď. Svätý Izák Sýrsky si to uvedomuje a venuje tomu záver sedemdesiatej siedmej homílie: „Človek sa pýta: ,Čo mám robiť? Ako získam pokoru? Akým spôsobom sa stanem hodný toho, aby som ju dostal?……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že dar pokory robí človeka dokonalým vo všetkých čnostiach bez námahy. Tento dar stotožňuje s mocou, ktorú apoštoli prijali vo forme ohňa (Sk 2, 3). Pridáva preto varovanie: „Preto nech nikto nie je taký trúfalý, aby si o sebe myslel, že dospel do štádia pokory kvôli jedinej skrúšenej myšlienke, ktorá v ňom pri nejakej……...
Pokora, podľa svätého Izáka Sýrskeho, je veľkým Božím darom pre človeka, ktorý bol uznaný za hodného jeho vlastnenia. Nabáda nás k správnemu rozlišovaniu medzi tým, „kto je pokorný vo svojej tvári a človekom, ktorý je hodný skutočnej pokory.“ Je si vedomý, že na túto najväčšiu čnosť najviac útočí náš neviditeľný nepriateľ, ktorý sa snaží vnuknúť deformované chápanie pokory……...
„Kto pohŕdavo hovorí proti pokornému človeku a nepovažuje ho ani za živé stvorenie, podobá sa tomu, kto otvoril ústa proti Bohu. A hoci je pokorný človek v jeho očiach opovrhnutiahodný, jeho česť si váži celé stvorenie. Pokorný človek sa približuje k dravým zverom a keď ich pohľad spočinie na ňom, ich divokosť je skrotená. Prichádzajú k nemu……...
„Nikto nikdy nenávidí, nezraňuje slovom ani nepohŕda tým, kto je pokorný, pretože jeho Majster ho miluje a na každom mieste, kam sa príde, ho vnímajú ako anjela svetla a dávajú mu česť. A keď sa múdry muž a učiteľ rozprávajú, zmĺknu, aby prenechali svoje miesto pokornému mužovi, aby prehovoril. Oči všetkých sú upreté na jeho ústa a na slovo,……...
Témou záverečnej homílie svätého Izáka Sýrskeho je pokora. Je prirodzené, že sa k nej v závere vracia, aby vyzdvihol jej veľkosť a tiež nevyhnutnosť pre rast v duchovnom živote. Človek nie je schopný prijať a uskutočniť vznešené a užitočné poučenia obsiahnuté v tomto diele, ak mu chýba čnosť pokory. Svätý Izák Sýrsky v prvých odstavcoch poukazuje na veľkosť Boha, ako je predstavená v Starom zákone….…...
„Nehanobme vo svojej nevedomosti veľké meno stíšenia. Pre každú disciplínu je čas, miesto a rozlíšenie a Boh vie, či je táto práca prijateľná. Ale ak sa tak nestane, márna je námaha všetkých tých, ktorí sa usilujú dosiahnuť dokonalosť. Človek, ktorý dúfa, že ho iní utešia a navštívia v jeho slabosti, nech sa pokorí a namáha so svojím blížnym……...
„Tí, ktorí majú bázeň pred Bohom, ó, milovaný, sú radostne horliví v dodržiavaní prikázaní, aj keď je na to potrebná práca a ohrozujú svoje stíšenie kvôli ich naplneniu. Darca života zúžil plnosť prikázaní a prinútil ich spočinúť v dvoch, ktoré zahŕňajú všetko: lásku k Bohu a lásku k jeho obrazu. Prvé dosahuje cieľ v duchovnej božskej vízii….…...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v odpovedi na otázku učeníka poukázaním na príklady svätých pustovníkov, ktorí porušili svoje stíšenie kvôli potrebám blížnych. „Nepoukazuj na Jána Thébskeho alebo Arsénia a nehovor: ,Kto z takýchto ľudí sa oddal skutkom tohto druhu alebo sa staral o chorých a chudobných, a tak zanedbal svoje stíšenie?‘ O skutkoch takýchto mužov ani nehovor! Lebo ak……...
„Je zrejmé, že ak sme nenadobudli majetok, nie je nám dovolené upadnúť do starostí a úzkostí kvôli chudobným; ale ak máme prostriedky, žiada sa to od nás. Opäť, ak sme pre náš spôsob života ďaleko od obydlí a od styku s ľuďmi, nie je potrebné, aby sme opúšťali celu, naše osamelé a odľahlé obydlie, a oddávali sa túlaniu……...
„Preto pristupujeme s pokorou ku všetkým rozumným stvoreniam. Tak nás to poučuje Pánovo učenie a je to, čo charakterizuje naše stíšenie. Nie je potrebné len zachovávať vnútorné stíšenie, ale keď si to vyžaduje situácia vhodná na určité skutky a potreby, nesmieme zanedbať dať zjavný dôkaz našej lásky. To platí najmä pre tých, ktorí si nezvolili úplné stíšenie, ale……...
Témou sedemdesiatej šiestej homílie je znovu milosrdenstvo. Svätý Izák Sýrsky v nej odpovedá na otázku učeníka, ktorý sa snažil skĺbiť príkaz milosrdenstva s úsilím o dosiahnutie stíšenia, ktoré mnohí svätí si tak vysoko vážili. Jeho otázka rezonuje aj v nás pri čítaní ako diela svätého Izáka Sýrskeho, tak aj diel iných svätých, ktorí chvália život v samote a stíšení. Kde je tu potom……...
„A ak by sa tvoje telo z rôznych dôvodov unavilo a prestalo sa namáhať a nebol by si schopný vykonávať prácu bdenia ako obvykle; a ak by ťa potom začalo odsudzovať svedomie a bol by si skľúčený, nehovor: ,Beda mi, nečinnému! Bolo by pre mňa lepšie byť mimo svojej cely a robiť akúkoľvek čnostnú prácu, než mať túto……...
„To sa dozvedáme aj z rozprávania o tom dokonalom obraze čnosti a všetkých duchovných úspechoch – mám na mysli blahoslaveného Arsenia. Keď sa tento veľký muž úplne odtiahol od všetkých stretnutí s ľuďmi a premiestnil svoj príbytok ďaleko do púšte a dokonca ďaleko aj od bratov, úplne sa oddal obdivuhodnému cvičeniu bdenia. Jeho státie počas bdenia sa dokonca……...
„Nočné bdenie je svetlom myslenia; pozdvihuje sa tým porozumenie, sústreďujú sa myšlienky, myseľ uteká a hľadí duchovné veci a modlitbou sa omladzuje a oslnivo žiari. Bdením sa človeku udeľujú veľké dobrá budúceho života a milosti tých darov, ktorých tajomstvá sú naznačené vo Svätom písme. Preto naši otcovia nezanedbávali túto prácu od začiatku svojho učeníctva, kým nedosiahli mieru……...
„Svätý Atanáz vo svojej histórii dáva príklad konania pustovníkov. O svätom Antonovi Veľkom hovorí, že držal veľmi dlhé bdenia, takže väčšinu noci strávil bez spánku. A práve toto bolo pre Satana dôvodom, aby zaútočil na tohto slávneho muža, keď bol svätec ešte mladým mužom. V mnohých rozprávaniach o ňom nájdeme častú zmienku, že počas celého svojho života nikdy nezanedbával……...
„Modlitba v noci má veľkú moc, väčšiu než počas dňa. Preto sa všetci spravodliví v noci modlili, pričom bojovali s únavou tela, sladkosťou spánku a premáhali telesnú prirodzenosť. O tom hovorí tiež prorok: ,Už ma vyčerpalo vzlykanie, lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ‘ (Ž 6, 7). Alebo: ,Uprostred noci vstávam a zvelebujem……...
„Keďže Satan je tiež presvedčený, že všetky tieto dobré veci sú vložené do tohto úžasného diela, ktoré v tele čností zaberá akoby miesto duše pre všetky údy, závidí mu viac ako všetky ostatné disciplíny. A to ľudia vedia aj zo skúsenosti; lebo v človeku nie je nič iné, čím by bol diabol tak popudzovaný a zapálený takou……...
„Práve z tohto dôvodu všetci svätí otcovia vytrvali v tejto práci bdenia a pevne sa držali pravidla zostať bdelými v noci počas celého svojho života. Urobili to najmä preto, že na mnohých miestach počuli, ako nás Spasiteľ svojím slovom vážne napomína: ,Bdejte celý čas a modlite sa‘ (Lk 21, 36); ,Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli……...
„Keď sa človek v duchu zamýšľa nad týmito a podobnými vecami, stáva sa ako opitý nemiešaným vínom a zabúda na seba. Ale potom, keď sa znova preberie, žasne, že počas celej tej cesty po púšti a po stretnutí so svätými sa jeho myseľ nestretla vôbec s ničím škodlivým. Zdá sa mu, že v tom čase bol skutočne s……...
„Niektorí z nich dostali pomoc od vtáka. ,Hľa,‘ povedal jeden, ‘za posledných šesťdesiat rokov som dostával od tohto vtáka polovicu bochníka.‘ Niektorí boli živení nejakým stromom alebo datľovníkom, rôznymi nadprirodzenými spôsobmi, ako sami svedčia, myslím biskupa, ktorý činil pokánie na púšti (sv. Pavol Pustovník): ,Teraz som na púšti štyridsaťdeväť rokov a Boh mi daroval život prostredníctvom tejto……...
„A aký spôsob života viedli títo svätí muži na týchto miestach? Žili v tele alebo snáď ich život presahoval život z mäsa a krvi? Stali sa zbabelými v srdci v pustatine púšte? Vyprchala sila ich vytrvalosti za ten dlhý čas; zoslablo ich telo počas tých mnohých rokov kvôli nedostatku potrieb, ktoré si vyžaduje prirodzenosť? Ako sa v……...
„Keď v srdci premýšľa o týchto a podobných myšlienkach, je plný úžasu. Posiela svoju myseľ na duchovný voz, núti ho, aby nabral krídla a premýšľal o svätých otcoch všetkých generácií, o dedičstve, ktorej disciplínu vlastní: ako každý z nich rôznymi spôsobmi dosiahol toto pestovanie ducha a ako opustili obývaný svet a samotné ľudstvo a vymanili sa z rozptýlenia……...
„Ale ak si človek želá dopriať svojmu telu trochu odpočinku, nech sa zastaví a posadí sa tvárou k východu. Kým však sedí, nemal by dovoliť, aby bola jeho myseľ nečinná, ale mal by premýšľať a uvažovať o veľkosti tejto disciplíny: o tom, z čoho pozostáva a aká namáhavá je jej práca; na to, aká veľká je jej……...