„Modlitba v noci má veľkú moc, väčšiu než počas dňa. Preto sa všetci spravodliví v noci modlili, pričom bojovali s únavou tela, sladkosťou spánku a premáhali telesnú prirodzenosť. O tom hovorí tiež prorok: ,Už ma vyčerpalo vzlykanie, lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ‘ (Ž 6, 7). Alebo: ,Uprostred noci vstávam a zvelebujem……...
Potom závoj vášní je zdvihnutý z mysle a mystické učenie Krista je zjavené. Trpké slzy sú zmenené na slzy sladkosti a radosti. Duchovná útecha sa objaví v srdci a radosť, ktorá sa nedá porovnať s radosťami sveta, je známa iba tým, ktorí sa namáhajú v modlitbovej skrúšenosti a majú dar sĺz. Potom sa naplní Boží prísľub: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“ (Mt 5, 4)….…...
Práca, ktorú sprevádza skrúšenosť a prelievanie sĺz, pozostáva z prinútenia ku skrúšenosti, veľkodušnej trpezlivosti v čase duchovnej suchoty a nedostatku sĺz, čo je stav, v ktorom je pravý zápasník niekedy skúšaný; potom je odmenený vyliatím vrúcnych sĺz. Ako pôda, ktorá dlho očakávala dážď, konečne ho prijíma v hojnosti a zrazu sa pokrýva jemnou a žiariacou zeleňou, tak srdce, ktoré dlho trpelo suchom, keď je zvlažené slzami,……...
Nespoliehaj sa na mnohé roky mníšskeho života a nestaň sa obeťou pýchy kvôli ťažkostiam asketického zápasu a znášania púšte; maj na mysli Pánove slová, že si neužitočným služobníkom (Lk 17, 10) a že si ešte ani nenaplnil prikázanie. Vlastne, kým sme v tomto živote, neopustili sme vyhnanstvo, ale stále sedíme na brehu babylonských riek; stále otročíme pri výrobe tehál v Egypte, stále……...