„Je nemožné, aby sme boli mŕtvi pre svet, kým sme ešte vo svete, pokiaľ sa naše myslenie teší z pohodlia a svet prostredníctvom svojich vecí leží pred našimi zmyslami a prostredníctvom pocitov obnovuje naše spomienky a prebúdza telo k túžbe prostredníctvom blízkosti k veciam, využívajúc zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Smrť duše pre svet spočíva v……...
„Na púšti sa telo obáva zranení, ale každým prostriedkom ho drží od hriechu. Ale vo svete duša prijíma neviditeľné zranenia a nemôže poraziť nepriateľa, ktorý na ňu útočí. Pretože svetské veci samé o sebe sú schopné vyvolať hnutie duši, ktoré ju dobrovoľne vedie do zajatia, aj keď nebola vystavená priamemu útoku. Avšak, duša bojuje s provokáciami, ktoré sú usporiadané……...
Sedemdesiata tretia homília patrí medzi tie najkratšie. Pozostáva len z troch odstavcov, v ktorých svätý Izák Sýrsky hovorí o úžitku úteku zo sveta. Je evidentné, že tieto poučenia boli venované pustovníkom, ale obsahujú duchovné zákonitosti, ktoré sú užitočné pre každého, kto neberie svoj duchovný život na ľahkú váhu. Svätý Izák Sýrsky homíliu začína slovami: „Naozaj mocný, namáhavý a ťažký……...
„Ale prečo o tom hovorím? Mnohí vydali svoje telá divokým zvieratám, meču a ohňu kvôli svojim blížnym. Nikto nemôže vystúpiť k takému stupňu lásky, kým skryto neprijme jej nádej. Tí, ktorí milujú tento svet, nemôžu nadobudnúť lásku k ľuďom. Keď človek nadobudne takúto lásku, spolu s ňou je chránený Bohom. Kto sa odovzdal Bohu však nemusí len odmietnuť všetko okrem Neho, ale……...
Načúvanie slovám svätých otcov o nutnosti askézy nie je príjemným. Máme pocit, že nás chcú obrať o dobrá tohto sveta. Perspektíva strávenia života v disciplíne a odriekaní nie je vôbec lákavá. Tento pocit je prirodzený a vlastný každému, kto stojí na začiatku duchovného snaženia. Nemá totiž ešte žiadnu skúsenosť ochutnania vyšších duchovných dobier. Všetko sa však mení s postupným ochutnávaním plodov asketického života….…...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v krátkych výrokoch, v ktorých zhŕňa hlavné zákonitosti duchovného života. Hovorí: „Ten, ktorého vonkajšie údy sú mŕtve, jeho vnútorné hnutia sú živé. Ten, ktorého vonkajšie údy sú živé, umŕtvil údy múdrosti.“ Pod vonkajšími údmi má na mysli predovšetkým telo, ktoré je pod vládou hriešnych vášní. Kto nestráži svoje zmysly, vpúšťa do svojej duše……...
Svätý Izák Sýrsky strávil väčšinu svojho života ako pustovník. Z jeho diela je cítiť, že musel zakúsiť sladkosť duchovných výšin, ktoré sú dostupné pre tých, ktorí sa úplne vzdali sveta, umŕtvili svoje srdce a nasledovali svoju horúcu túžbu po Bohu. Nie je pre nich jednoduché zdieľať svoju skúsenosť s ostatnými. Stáva sa preto, že niektoré z ich výrokov predstavujú pre nás……...
Svätý Izák Sýrsky učí, že modlitba nebude mať moc spoznať skryté veci, teda vniknúť do hlbokého poznania Boha, kým sa neoslobodí od všetkých viditeľných vecí. Svoje tvrdenie vysvetľuje v ďalších odstavcoch šesťdesiatej tretej homílie: „Preto Pán nám dal prikázanie, že človek by sa mal predovšetkým chrániť od zväzujúceho vlastníctva a odtiahnuť sa od vravy sveta a oslobodiť sa od……...
Témou päťdesiatej deviatej homílie je láska k svetu. Je potrebné si pripomenúť, čo svätý Izák Sýrsky a ostatní svätí otcovia majú na mysli, keď hovoria o svete. Ide o všetky negatívne aspekty našej padnutej prirodzenosti, ktoré prichádzajú z nášho okolia a tiež z vášní, ktoré sídlia a vládnu v srdci človeka. Nasledovanie týchto impulzov odvracia človeka od Boha. Svätý Izák Sýrsky to zreteľne vyjadruje v úvode……...
„Ak túžba po láske ku Kristovi nezmohutnela v tebe natoľko, že si sa stal pokojným voči všetkým trápeniam kvôli radosti v Kristovi, tak potom vedz, že svet v tebe žije viac než Kristus. Keď choroba, rôzne potreby, telesná vyčerpanosť a strach o telo znepokojujú tvoju myseľ, a tak otriasajú radosťou tvojej nádeje a túžby páčiť sa Pánovi, potom vedz, že telo a nie Kristus žije……...
3. Jeden muž chcel opustiť svet a stať sa mníchom. Navštívil preto veľkého starca a povedal mu: „Otče, chcem sa stať mníchom.“ „Ak si to praješ,“ povedal starec, „najprv choď a zbav sa všetkých vecí sveta a keď sa vrátiš späť, seď vo svojej cele a udržiavaj ticho.“ Tento kandidát mníšstva odišiel do svojej dediny a rozdal všetko, čo……...
4. Jeden mních, ktorý žil v skíte, mal syna v dedine. Stalo sa, že jeho syn bol uväznený autoritami. Matka chlapca mu o tom dala vedieť a prosila ho, aby napísal guvernérovi, aby ho oslobodil. Keď dostal tento odkaz, mních sa spýtal posla: „Ak pustia môjho syna, neuväznia namiesto neho niekoho iného?“ „Celkom určite.“ „Potom aký je v tom……...
3. Jeden zbožný mních mal veľmi chudobnú matku v meste. V čase hladomoru preto vzal pár bochníkov chleba a vybral sa do mesta, aby ich dal matke. Keď bol na ceste, počul hlas, ktorý sa ho pýtal: „Kto sa stará o tvoje matku – ty alebo ja?“ Mních rozpoznal božskú moc hlasu, padol k zemi a povedal: „Ty, Pane, ty sa staráš……...
2. Mních, ktorý sa ponáhľal do mesta, poprosil starca o požehnanie. „Neponáhľaj sa s odchodom do mesta,“ povedal mu starec, „ale usiluj sa vyhnúť mestu a budeš spasený.“ Starec bol skutočným majstrom v duchovnom vedení. Mních nešiel do mesta z vlastnej vôle. Zrejme dostal príkaz buď niečo zariadiť, alebo nakúpiť nevyhnutné veci pre monastier. Keď poprosil svojho duchovného otca o požehnanie,……...
1. Brat, ktorý zanechal svoje rodné miesto, aby žil ako cudzinec, povedal starcovi: „Otče,“ povedal mu, „chcem sa vrátiť do svojej domoviny.“ „Toto by si mal vedieť, môj brat,“ odpovedal starec. „Keď si prišiel tu (do púšte) zo svojej dediny, mal si Pána ako svojho sprievodcu. Ak sa však vrátiš späť, stratíš ho.“ Odpoveď……...
Keď sa sestra svätého Pachomia dozvedela o čnostnom živote svojho brata, vydala sa na cestu do jeho monastiera, aby ho uvidela. Akonáhle sa svätý Pachomius o tom dozvedel, poslal k nej vrátnika s odkazom: „Vieš, že som nažive, choď preto naspäť a nebuď smutná, že som ťa nevidel. Ak si praješ nasledovať môj spôsob života, aby sme tak obaja našli milosť od……...
2. Raz prišla správa požehnanému diakonovi Evagriosovi, že jeho otec zomrel. Poslovi na to povedal: „Prestaň sa rúhať; môj Otec je nesmrteľný!“ I tento krátky príbeh nás môže zaraziť určitou drsnosťou odpovede svätého. Pätnásta hypotéza nám prináša mnoho podobných príbehov a núti, aby sme neostali pri prvom dojme, ale hľadali hlbšie posolstvo skryté za zdanlivou neláskavosťou svätých….…...
Hypotéza 15 Pre tých, ktorí opustili svet, je nevyhnutné, aby nekomunikovali so svojimi príbuznými podľa tela alebo aby v sebe živili čo i len najmenší záujem o nich. Pätnásta hypotéza kladie veľkú výzvu. Svätí otcovia nám hovoria o radikálnom opustení sveta, ktoré dokonca oddeľuje človeka aj od tých najbližších. Ak však dáme stranou protesty srdca, ktoré sú prirodzenou prvou……...
Ľudia sa na kňazov obracajú s rôznymi duchovnými problémami. Medzi tie najčastejšie môžeme zaradiť otázku o duchovnom stave, ktorý opísala jedna žena: „Neviem, čo sa so mnou deje. Už niekoľko mesiacov cítim duchovné suchoty, nechce sa mi modliť ani ísť do chrámu. Nedokážem sa prinútiť k takmer žiadnej duchovnej aktivite. Cítim sa úplne bezmocná.“ Možno, že sa ľahko stotožníme……...
Tento svet je pobehlicou, ktorá vzbudením žiadostivosti za jej krásou zvádza tých, ktorí sa do nej zamilujú. Človek, ktorý je hoci čiastočne posadnutý láskou k svetu a je do neho zatiahnutý, nemôže sa striasť jeho zovretia, kým sa nevzdá vlastného života. Až keď svet oberie človeka o všetko a vyhodí ho z miesta jeho prebývania v deň jeho smrti, až potom človek pochopí,……...
Záver päťdesiatej piatej homílie je venovaný varovaniu pred nerozvážnym vystavením sa pôsobeniu sveta. Je zrejmé, že tieto slová sú výslovne určené pre pustovníkov, ale predsa majú čo povedať aj tým, ktorí žijú uprostred sveta. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Zakaždým, keď asketik vstúpi do rozhovoru so svetom, jeho duša okamžite stráca silu, zvlášť stretnutiami so ženou. To……...
Aj keď v sebe prechovávame vznešené túžby a usilujeme sa nasledovať učenie evanjelia, je užitočné z času na čas podrobiť svoje srdce prísnemu preskúmaniu. Spokojnosť so smerovaním duše môže spôsobiť, že sa do srdca nebadane vkradnú rôzne postoje, ktoré môžu oslabiť, ba až zničiť náš duchovný život. Sú nebezpečné tým, že nenesú známky hriechu, preto im človek nevenuje pozornosť. Vytvárajú……...
Kvôli týmto vášňam sme dostali príkaz nemilovať svet „ani to, čo je vo svete“ (1 Jn 2, 15); no nie preto, aby sme nenávideli Božie stvorenstvo bez rozlišovania, ale aby sme odstránili príležitosti pre tieto tri vášne. Toto upresnenie nachádzame v učení všetkých svätých otcov. Chráni nás pred nesprávnym extrémnom, ktorý je v protiklade voči oveľa viac rozšírenej……...
Svätý Izák Sýrsky si dáva záležať, aby sme správne porozumeli jeho slovám. Preto po použití pojmu „svet“ hneď znovu vysvetľuje, čo má na mysli. „Pod svetom mienim vášne, ktoré sú vyvolané nepozornosťou a roztržitosťou. Keď sa zrodia a dospejú, stávajú sa hriechom a zabíjajú človeka. Ako deti sa nemôžu narodiť bez matky, tak vášne sa nemôžu narodiť bez rozptýlenia……...
Aké úžasné je uznať si vlastnú hriešnosť! Kto sa považuje za hriešnika, má otvorený prístup k Ježišovi. Aké požehnanie je v spoznaní svojich hriechov! Aké požehnané je vidieť hĺbky svojho srdca! Ktokoľvek pozrie do svojho srdca, zabudne, že na zemi sú iní hriešnici. Jeho blížni sa mu budú zdať čistí a bez škvrny a anjelskí. Pozerajúc na seba, skúmajúc svoje škvrny……...