Každé miesto, kde si človek správne nastaví svoj život, je pokojným prístavom; tí však, ktorí nevládnu nad svojím životom, padajú ako listy zo stromu. Svätý Efrém Sýrsky zakončuje trinástu hypotézu poučením, ktoré sa už začalo vynárať v predchádzajúcich textoch. Núti nás opustiť predstavu, ktorá sa prirodzene zmocňuje ľudí, keď počúvajú učenie svätých o nevyhnutnosti stíšenia pre spoznanie seba……...
9. Abba Titheos povedal, že odísť na vzdialené miesto znamená pre človeka zatvoriť svoje ústa, bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Ak v nás učenie svätých v tejto trinástej hypotéze vyvolalo túžbu začať praktizovať stíšenie v našom živote, tak krátke poučenie abby Titheosa nás vedie k prvému kroku tejto disciplíny. Je ním varovanie sa zbytočného rozprávania. Ak vedome začneme……...
8. Jeden brat povedal: Keď som bol mladší, mal som predstaveného, ktorý vždy rád išiel na vzdialené miesto na púšti, aby tam zotrval v tichu. Jedného dňa som mu povedal: „Abba, prečo stále ideš do púšte. Ja si myslím, že keď niekto žije blízko sveta, ale kvôli Bohu mu nedáva žiadnu pozornosť, dostane väčšiu odmenu než……...
7. Brat sa spýtal starca: „Je dobré pre mňa, ak pôjdem žiť na púšť?“ „Keď Izraeliti,“ odpovedal starec, „boli uvoľnení z Egypta a prebývali v stanoch, bolo im zjavené, ako majú uctievať Boha. Podobne, lode, keď sú na otvorenom mori zmietanom búrkou, nemôžu nič robiť; keď sú v prístave, sú pripravené na obchodovanie. To isté sa stáva človeku. Ak……...
6. Jeden starec povedal: „Tak ako vydláždená cesta, po ktorej sa ustavične chodí, nedáva príležitosť vyklíčiť žiadnej tráve ani ničomu, čo je na ňu zasiate, a tak ako na lúke ľahko rastie tráva, tak je to aj s človekom. Kým žije uprostred materiálnych potešení sveta, jeho myseľ je neprestajne vyrušovaná svetskými starosťami, a tak udupávaná, nemôže spoznať vášne, ktoré……...
5. Boli traja bratia, ktorí mali k sebe veľmi blízko, ale zvolili si rôzne cesty duchovného života. Prvý sa oddal zmierovaniu tých, ktorí sa hádali a zápasili medzi sebou, držiac sa toho, čo je napísané v evanjeliu: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“[1] Druhý sa rozhodol navštevovať chorých a slúžiť im v ich potrebách, tretí odišiel do……...
4. Abba Poimen povedal: „Musíme utiecť pred telesnými vecami, to jest, materiálnymi vecami, ktoré prebúdzajú vášne. Pretože keď sa človek ocitne blízko týchto vecí, je ako človek, ktorý visí nad hlbokou priepasťou; kedykoľvek si praje pohnúť sa z tohto stavu, nepriateľ ho ľahko stiahne do priepasti. Ak sa však človek drží ďaleko od týchto vecí, je ako……...
3. Apoštol Pavol nám hovorí, aby sme opustili mesto, keď sme na seba vzali Kristov kríž. Pozrime sa presne, čo nám hovorí: „Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie.“[1] A tak, keď človek odchádza zo sveta a svetských vecí, rýchlo zabúda na predchádzajúci spôsob života a po mnoho rokov nie je mučený spomienkou na potešenia sveta….…...
2. Akými spôsobmi človek láme predchádzajúci zvyk a navyká k životu plného nedostatku a asketizmu? Pre telo je nemožné žiť bez uspokojovania základných potrieb. Ale tak ako je možné, aby sa myseľ zdržala rozptýlenia a mäkkosti, tak istotne sa človek môže zdržať od okolností, ktoré vyvolávajú mäkkosť tela, – lebo keď vidí zdroje rozkoše a mäkkosti, prebúdza sa v ňom……...
1. V meste Scythopolis žil aristokrat, ktorý spáchal veľmi veľa hriechov a poškvrnil svoje telo každým jedným spôsobom. Keď však pocítil skrúšenosť nad svojimi hriechmi, opustil svet, postavil si celu na opustenom mieste a žil tam asketickými životom starajúc sa o svoju dušu. Keď sa o tom dozvedelo niekoľko jeho priateľov, začali mu pravidelne posielať chlieb, datle a iné nevyhnutnosti. Keď pustovník……...
Tento svet je pobehlicou, ktorá vzbudením žiadostivosti za jej krásou zvádza tých, ktorí sa do nej zamilujú. Človek, ktorý je hoci čiastočne posadnutý láskou k svetu a je do neho zatiahnutý, nemôže sa striasť jeho zovretia, kým sa nevzdá vlastného života. Až keď svet oberie človeka o všetko a vyhodí ho z miesta jeho prebývania v deň jeho smrti, až potom človek pochopí,……...
Duša nie je naklonená oddeleniu od tela, ak sa telo nestalo ľahostajným tomuto svetu. Všetky zmysly tela bojujú proti viere, pretože zmysly viažu človeka k tomuto svetu, zatiaľ čo viera sľubuje človeku úplnú dokonalosť v budúcom veku. Preto ten, kto odišiel zo sveta na vzdialené miesto zápasu, by nemal prinášať mysli tieň vytvorený nádhernými vetvami stromu alebo chlad prameňov,……...
Ak sa rozhodneš kvôli Bohu žiť ako cudzinec, nepokúšaj sa nadväzovať vzťahy s tými, ktorí žijú na mieste, kde si sa rozhodol odísť; v takom prípade by bolo lepšie ostať s tvojimi príbuznými. Ak si urobíš celu v rodnom mieste, neudržuj veľa priateľstiev; jeden človek stačí, aby si mal pomocníka, ak ochorieš. Staraj sa, aby si nestratil úžitok, ktorý prebývanie na……...
7. Jeden z otcov povedal nasledovné: Boli raz dvaja mnísi. Jeden bol cudzincom a druhý sa narodil na tom mieste, kde žil. Cudzinec bol trochu lenivý, zatiaľ domáci bol dosť pracovitý. Stalo sa, že ten cudzinec zomrel ako prvý. Ich starec, nakoľko mal dar jasnovidenia, uvidel veľkú skupinu anjelov, ktorí sprevádzali jeho dušu do neba. Ale v momente, keď……...
6. Brat sa spýtal starca: „Otče, v čom spočíva čnosť utiahnutia sa na vzdialené miesto?“ Starec namiesto odpovede povedal príbeh: „Poznám brata, ktorý žije ako pustovník. Raz bol v chráme a ako je zvykom, po bohoslužbe sa postavil do radu na večeru a sadol si k bratom v trapeze[1]. Keď ho nejakí bratia uvideli, povedali: ,Kto ho pozval k jedlu?‘ A okamžite……...
5. Brat sa spýtal abbu Sisoesa: „Otče, čo znamená odísť na vzdialené miesto?“ „Byť ticho,“ odpovedal starec, „nič nevlastniť a ani nehľadať vzdialené miesto – to je skutočný vstup do odlúčenosti.“ Jednotlivé poučenia z Gerontikona nás pomaly vedú k pochopeniu témy trinástej hypotézy: čo znamená odísť na vzdialené miesto; čo tvorí vzdialené miesto a aký úžitok z……...
4. Brat sa spýtal jedného zo starcov: „Prečo je nemožné pre našu generáciu nasledovať asketický život otcov minulosti?“ „Pretože,“ starec odpovedal, „ani nemilujú Boha, ani neutekajú od ľudí, ani sa nezriekajú materiálnych dobier tohto sveta; v duši človeka, ktorý uteká od druhých ľudí a od materializmu sa začína spontánne rodiť skrúšenosť a túžba po asketickom živote. Tak ako……...
3. Asketický starec povedal: „Ak mních pozná miesto, kde by mohol duchovne rásť, ale nejde tam, pretože tak by prišiel o základné životné nevyhnutnosti, potom ten mních neverí v jestvovanie Boha.“ Prísny, ale pravdivý výrok. Na začiatku duchovného života človek naráža na viaceré prekážky. Jednou z nich je odpor duše voči učeniu evanjelia. Uvedomuje si, že nasledovanie Božej vôle……...
2. Abba Longinos sa raz spýtal otca Loukiosa: „Abba, moja duša túži po živote v samote.“ „Ak si neuspel v kontrole svojho jazyka,“ starec odpovedal, „nebudeš osamote, nech pôjdeš kdekoľvek. Ak máš svoj jazyk pod kontrolou, potom dokonca ani tu nie si ďaleko od samoty.“ Poučenie abby Loukiosa môžeme považovať za kľúč k správnemu pochopeniu rád svätých……...