V ďalšom odstavci šesťdesiatej štvrtej homílie sa svätý Izák Sýrsky vracia k hlavnej téme homílie – k stíšeniu. Predstavuje ho ako plod niekoľkých dôležitých asketických aktivít: láska k samote, ochota niesť kríž kvôli dodržiavaniu evanjeliových prikázaní, udržiavanie ducha pokánia a spomienky na smrť. Stíšenie nie je len izolovanou epizódou v toku dňa, keď sa odtrhneme od ruchu sveta. Takéto okamžiky ani nie je……...
Každé miesto, kde si človek správne nastaví svoj život, je pokojným prístavom; tí však, ktorí nevládnu nad svojím životom, padajú ako listy zo stromu. Svätý Efrém Sýrsky zakončuje trinástu hypotézu poučením, ktoré sa už začalo vynárať v predchádzajúcich textoch. Núti nás opustiť predstavu, ktorá sa prirodzene zmocňuje ľudí, keď počúvajú učenie svätých o nevyhnutnosti stíšenia pre spoznanie seba……...
6. Brat sa spýtal starca: „Otče, v čom spočíva čnosť utiahnutia sa na vzdialené miesto?“ Starec namiesto odpovede povedal príbeh: „Poznám brata, ktorý žije ako pustovník. Raz bol v chráme a ako je zvykom, po bohoslužbe sa postavil do radu na večeru a sadol si k bratom v trapeze[1]. Keď ho nejakí bratia uvideli, povedali: ,Kto ho pozval k jedlu?‘ A okamžite……...
2. Abba Longinos sa raz spýtal otca Loukiosa: „Abba, moja duša túži po živote v samote.“ „Ak si neuspel v kontrole svojho jazyka,“ starec odpovedal, „nebudeš osamote, nech pôjdeš kdekoľvek. Ak máš svoj jazyk pod kontrolou, potom dokonca ani tu nie si ďaleko od samoty.“ Poučenie abby Loukiosa môžeme považovať za kľúč k správnemu pochopeniu rád svätých……...
Zlo jedno od druhého nadobúda silu; rovnako aj vášne, a tak nás povzbudzujú do stále väčšieho úsilia. Vášeň môžeme charakterizovať ako pevnú a stálu túžbu hrešiť určitým spôsobom. Je to náklonnosť k hriechu a vyznačuje sa záľubou v hriešnych skutkoch. Najprv sa prejavuje veľmi nebadane. Aj keď človek spozoruje jej prejav, zvyčajne tomu nevenuje prílišnú pozornosť, pretože táto slabosť pre neho……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Buď priateľom každého človeka, ale v mysli zostaň sám. Maj účasť na utrpení všetkých ľudí, ale drž svoje telo od nich. Nekarhaj žiadneho človeka, dokonca ani tých, čo žijú veľmi nemravne.“ Tieto slová boli adresované predovšetkým mníchom pustovníkom a pripomínajú im jednu z hlavných čŕt ich povolania. Po grécky sa mních povie monachos,……...
Zotrvávanie v sústredenosti na jednom mieste svätý Izák Sýrsky považuje za jeden zo základov všetkých dobrých vecí. K zdôrazneniu tejto čnostnej aktivity ho zaiste viedlo správanie niektorých mníchov, ktorí často prechádzali z jedného monastiera do druhého alebo mali vo zvyku priam neustále navštevovať svojich spolubratov, ktorí žili v samote pustovní. Takéto správanie bolo považované za prejav duchovnej nezrelosti ako aj neochoty……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v rozprávaní o pustovníckom spôsobe života. Ak sa nám takýto spôsob života zdá príťažlivou idylkou, kde je človek slobodný od všetkých podnetov okolitého sveta a zažíva veľký pokoj, tak sa veľmi mýlime. Svätí otcovia hovoria, že je to miesto veľkých duchovných zápasov a bojov. Slová svätého Izáka Sýrskeho to iba potvrdzujú: „Niekedy sa stane, že……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Samota cely je trhlinou v skale, kde Boh rozprával s Mojžišom, ako hovoria otcovia. Ale mnísi, ktorí toto nezakúsili skrze námahu, v ktorej spočíva skutočná chuť stíšenia, nepoznajú tieto veci a opovrhujú a odsudzujú týchto bratov, privlastňujú si rovnosť s nimi vo všetkých veciach, ktoré robia.“ Tieto slová sú slovami povzbudenia pre tých, ktorí nasledovali povolanie……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v rozprávaní o živote tých, ktorí sa rozhodli pre život v samote. Hovorí: „Vy viete, bratia moji, že naša námaha nie je len tá, ktorá je vykonaná pred očami ľudí, ale že máme prácu, ktorá je skrytá pred všetkými. Ste si plne vedomí, že samota je pod vládou a nie je vlastným pánom. Ak sa stane,……...
Dvadsiata piata homília svätého Izáka Sýrskeho sa dotýka detailov života pustovníkov, ktorí zasvätili svoj život modlitbe, tichu a samote. Veľký dôraz kladie na význam zotrvávania v cele, v ktorej sa odohráva duchovný zápas, skrytý pred očami verejnosti. Je to miesto, kde duša dostáva duchovnú výživu a zakúša sladkosť milosti. Svätý Izák Sýrsky začína homíliu slovami: „Veľakrát sa bratovi počas dňa stane,……...
Je prirodzenou skúsenosťou každého človeka, že vážne veci si vyžadujú plnú sústredenosť človeka. Preto v takom čase usilujeme o vytvorenie vhodných podmienok pre naplnenie úlohy a je pre nás veľmi nepríjemné, keď v tom čase sme vystavení rôznym rozptýleniam. Toto vyrušenie môže byť tak intenzívne, že ani nedokážeme naplniť svoju úlohu. Svätý Izák Sýrsky preto napomína mníchov, ktorí žijú svoje……...
Denne sedával básnik pätnásť hodín v tichom zadumaní medzi kvetmi, ovocnými stromami a pri včelách. V samote si liečil nervy, zveľaďoval vnútorné sily, zosilňoval energiu a disciplinoval sklony. (Perlaky) * Študenti na hodine psychológie dostali otázku, čo je najväčším utrpením človeka. Po chvíľke zamyslenia bolo počuť veľa rôznych odpovedí. Bezmocnosť, povedal jeden, strata milovanej osoby, povedal druhý, alebo……...
V roku 1832 cestoval francúzsky inžinier Ferdinand Marie Lesseps loďou cez Stredozemné more. Keďže jeden z pasažierov lode ochorel, všetci cestujúci na lodi boli daní do karantény. Znamenalo to, že nesmeli vystúpiť na breh, ale určený počet dní museli stráviť na lodi neďaleko prístavu. Lesseps bol veľmi aktívnym mužom a preto ho táto nečinnosť, ku ktorej ho karanténa prinútila, ubíjala….…...
Na jednej kanadskej univerzite sa niekoľko študentov zúčastnilo na vedeckom experimente, ktorý skúmal reakcie človeka zbaveného vnímania. Študenti boli oblečení do vzduchotesného gumového odevu, do uší dostali špeciálne upchávky a na oči im nasadili tmavé klapky. Potom každého osobitne zaviedli do samostatnej zvukotesnej miestnosti s bazénom a ponorili ho do vody. Úlohou dobrovoľných výskumníkov bolo vydržať v tomto……...
Profesorka Morrov-Lindbergová píše, že je to nepochopiteľné, že náš európsky svet nemá porozumenie pre to, aby muž alebo žena mohli byť na chvíľu sami. Aké svetlo to vrhá na našu civilizáciu, ktorá nechápe potrebu samoty? V skutočnosti najvzácnejšie momenty života sú tie, keď sne sami. Veď niektoré pramene vieme otvoriť len vtedy, keď sme sami. Napríklad umelec, ktorí……...
Nábožný misionár páter Rüger vstúpil do sedliackej chalupy vo Schwarzwalde, v ktorej už dlhé roky ležala na posteli chorá invalidná dôchodkyňa. Celý týždeň tam bola opustená, lebo jej dcéra s manželom odchádzali za prácou do mesta a do chalupy prichádzali iba na nedeľu. Kňaz sa spýtal chorej: „Ako to vydržíte, keď sa celý týždeň u vás nikto neukáže?“……...
Duchovný spisovateľ Hermann Jeckel uvádza, že utečenci z Číny do Hongkongu na otázku, prečo utiekli, odpovedali: V Číne sme trpeli strašnou samotou. Spomínali nám ustavične kolektív a spoločenstvo a komunizmus, ale tam nebolo možné prežívať spoločenstvo, lebo tam vládlo ustavičné podozrievanie a strach z iných. Preto sme žili ako izolované indivídua a to sa nedalo vydržať. Potvrdzuje to……...
Albert Einstein prišiel jedného dňa k raňajkám, ale miesto jedla sadol si ku klavíru a tíško improvizoval. „To je zaujímavé“, chvíľami prehodil, „to je ohromne zaujímavé“ vykríkol takmer a prestal hrať. Manželka sa udivená pozerala naňho: „Čo to má znamenať? Čo je tak zaujímavé, povedz mi to!“ Ale Einstein sa rýchle otočil a utiekol do svojej izby. „Nikto……...
Jeden brat povedal: Keď som bol mladší, mal som predstaveného, kto vždy rád išiel na vzdialené miesto na púšti, aby tam zotrval v tichu. Jedného dňa som mu povedal: „Abba, prečo stále ideš do púšte. Ja si myslím, že keď niekto žije blízko sveta, ale kvôli Bohu mu nedáva žiadnu pozornosť, dostane väčšiu odmenu než ten,……...
Brat sa spýtal starca: „Je dobré pre mňa ak pôjdem žiť na púšť?“ „Keď Izraeliti,“ odpovedal starec, „boli uvoľnení z Egypta a prebývali v stanoch, boli im zjavené ako majú uctievať Boha. Podobne, lode, keď sú na otvorenom mori zmietanom búrkou, nemôžu nič robiť; keď sú v prístave, sú pripravené na obchodovanie. To isté sa stáva človeku. Ak neutečie……...
Starec povedal: „Tak ako vydláždená cesta, po ktorej sa ustavične chodí, nedáva príležitosť vyklíčiť žiadnej tráve ani ničomu, čo je na ňu zasiate a tak ako lúke ľahko rastie tráva, tak je to aj s človekom. Kým žije uprostred materiálnych potešení sveta, jeho myseľ je neprestajne vyrušovaná svetskými starosťami a tak udupávaná, nemôže spoznať vášne, ktoré sú skryté v jeho duši….…...
V meste Scythopolis žil aristokrat, ktorý spáchal veľa hriechov a mnohými spôsobmi poškvrnil svoje telo. Keď bol pohnutý zármutkom nad svojimi hriechmi, opustil svet, postavil si celu na opustenom mieste a žil asketickým životom starajúc sa o svoju dušu. Keď a o tom dopočuli jeho priatelia, začali mu pravidelne posielať chlieb, datle a iné nevyhnutnosti. Keď pustovník videl, že mu nič nechýba, tak……...
Abba Longinos sa raz spýtal otca Loukiosa: „Abba, moja duša túži po živote v samote.“ „Ak si neuspel v kontrole svojho jazyka,“ Starec odpovedal, „nebudeš osamote nech už kdekoľvek pôjdeš. Ak máš svoj jazyk pod kontrolou, potom dokonca ani tu nie si ďaleko od samoty.“… Tento obsah je pre prihlásených.Prihlásiť sa Registrácia...
Svätý Izák Sýrsky spolu s mnohými svätými otcami hovorí, že prirodzenou povahou duše je byť Božím obrazom. Vášne sa prebudili po prvom hriechu. Teofan Zatvornik definuje vášeň týmito slovami: „Dispozícia k hriechu, náklonnosť k zlému, teda vášeň je pevná a stála túžba hrešiť istým spôsobom; je to záľuba v hriešnych skutkoch.“ Cieľom kresťanskej praxe je očistenie od vášní. Svätý Izák Sýrsky……...