„Ale ak z nejakého dôvodu niečo prechodné nastane prácou a nástrojom toho, kto je zbehlý v každom zlom, práve v tom okamihu sa v jeho duši vznieti láska k telu. Začne uvažovať o dlhom živote, v mysli sa zrodia myšlienky na pohodlie tela a neustále v ňom kvitnú. Pevne chráni telo, aby ho podľa možnosti ničím netrápil a využíva všetky prostriedky,……...
V sedemdesiatej štvrtej homílii sa svätý Izák Sýrsky dotýka rôznych asketických prostriedkov a ich vplyvu na zmenu v spôsobe zmýšľania. Homília je pomerne rozsiahla, pretože svätý Izák Sýrsky detailne vykresľuje, aký dopad majú tie najzákladnejšie asketické cvičenia na život človeka. Najprv sa dotýka odpútanosti od sveta, čo je prvým krokom v duchovnom snažení. „Akonáhle si človek zvolí slobodu od všetkých……...
„Naši otcovia dávnych čias, ktorí kráčali po tejto ceste, dobre vedeli, že myseľ nie je vždy v dobrom zdravotnom stave, že nie je schopná stáť pevne v jednom stave a strážiť sa, a že prichádzajú časy temnoty, keď nedokáže ani vnímať, čo jej spôsobuje zranenie, celú vec zvážili s múdrosťou a obliekli sa nemajetnosťou ako zbraňou. To……...
11. Kto si myslí, že nie je naviazaný ku žiadnej veci, ale stratiac ju sa trápi v srdci, ten úplne klame samého seba. Test srdca V predposlednom poučení nám svätý Ján Klimak dáva nástroj na preskúmanie srdca. Hovorí, že si máme všímať hnutia, ktoré sa objavia v srdci, keď čelíme nejakej strate. Pod stratou by sme nemali mať……...
V poučení zaznieva aj rada, ako sa ubrániť pred pokušeniami démonov v tejto oblasti. Svätý Ján Klimak poúča, že v týchto prípadoch je účinnou zbraňou pamätanie na smrť. Uvažovanie nad krátkosťou pozemského života a pamätanie na smrť dodáva odvahu k zrieknutiu sa všetkých naviazaností a návykov, ktoré nám bránia v posväcovaní života. Asketické cvičenie pamätania na smrť nie je len mihnutím tejto myšlienky v srdci….…...
10. Keď démoni po našom zrieknutí sveta začnú rozpaľovať naše srdce spomienkami na rodičov a súrodencov, vtedy sa musíme proti nim vyzbrojiť modlitbou, a rozpáliť sa spomienkou na večný oheň, aby sme tak pamätaním na neho, uhasili večný oheň nášho srdca. Pokušenia na ceste k odpútanosti Pravdivosť slov svätých učiteľov duchovného života o dôležitosti odpútanosti je potvrdená……...
9. Nikto nevstúpi do nebeskej svadobnej siene ovenčený, ak len nevykoná prvé, druhé i tretie zrieknutie sa. Prvým je zrieknutie sa všetkých vecí a ľudí, i rodičov; druhým je zrieknutie sa svojej vôle a tretím – zrieknutie sa svetskej slávy, ktoré nasleduje po poslušnosti. „A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte…“(2……...
Svätý Ján Klimak pokračuje v poučení s varovaním, ktoré je určené mníchom. Pripomína, že rozhodnutie pre mníšstvo a s tým spojený odchod zo sveta mohlo byť v určitej miere spojené s túžbou po úteku pred rôznymi ťažkosťami života alebo i zodpovednosťami, ktorými sú zaťažení ľudia vo svete. Je to síce praktický dôsledok rozhodnutia pre mníšsky stav, ale v rozhodovaní nesmie mať žiadne miesto. Jediným správnym……...
7. Ten, kto znenávidel svet, ten utiekol zármutku. Kto však má vášeň pre čosi viditeľné, ten sa ešte toho nezbavil, lebo ako sa nedá nezamútiť, keď zanecháme milovanú vec? Je potrebné, aby sme vo všetkom mali veľkú striedmosť, ale predovšetkým je nadovšetko nutné tomuto ohľadu venovať rozumnú pozornosť. Videl som mnohých vo svete, ktorí sa pre starosti,……...
Požiadavku odpútanosti je možno naplniť iba s vierou. Mladík z evanjelia hľadal radu, ako získať večný život. Keď mu Ježiš Kristus ukázal cestu, zľakol sa a odišiel zarmútený. Apoštoli sa s údivom pýtali Ježiša Krista: „Kto potom môže byť spasený?“ (Mk 10, 26). Ježiš Kristus im povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“ (Mk……...
4. A tak počujme, čo Pán povedal mladíkovi, ktorý vyplnil všetky prikázania: Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš a rozdaj chudobným (Lk 18, 22) a staňme sa tak žobrákmi, ktorí prijímajú almužny od druhých. Vzdanie sa istôt Povzbudenie svätého Jána Klimaka k nasledovaniu rady, ktorú dal Spasiteľ bohatému mladíkovi, celkom určite nevyvoláva nadšenie. Práve naopak….…...
Možno sme sklamaní, že svätý Ján Klimak neponúka v poučení prostriedok, ktorý by nás uchránil pred týmto pokušením. Musíme si však uvedomiť, že tá rada je ukrytá v pochopení celého druhého stupňa Rebríka. Svätý Ján Klimak poukazuje na nutnosť odpútanosti od všetkého, čo by nám mohlo brániť k ďalšiemu kroku duchovného výstupu. Predsa však, ak hľadáme nejakú krátku radu,……...
Svätý Ján Klimak poukazuje ešte na jedno zlé ovocie, ktoré sa rodí z podľahnutia pokušenia démonov. Ak pustovník uverí našepkávaniu démonov, že jeho spôsob života je iba márnením času a následkom toho upustí od toho, čo je najdôležitejšie – úsilie o nadobudnutie života v Bohu, potom sa pred ním otvárajú iba dve cesty. Buď sa vráti naspäť do sveta, alebo bude……...
2. Veľká hanba nám, ktorí po pozvaní, ktorým nás pozval Pán a nie človek, sme zanechali všetko vyššie spomenuté, a ešte sa bojíme o čokoľvek, čo nám nemôže priniesť úžitok v čase našej veľkej potreby, to jest v čase odchodu našej duše. Lebo to znamená, ako riekol Pán, že sa obzeráme späť a nie sme tak súci……...
Uvažovanie nad štyrmi predpokladmi pre uskutočnenie druhého kroku na rebríku božského výstupu, nám veľmi zreteľne odhalí všetky putá, ktoré musíme preťať, aby sme mohli pokračovať v tejto ceste. Svätý Ján Klimak hovorí, že kto naplní všetky štyri predpoklady, stáva sa slobodným a „už viac nemiluje nič dočasné, nestará sa ani sa netrápi o statky, ani o majetky,……...
1. Kto si naozaj zamiloval Pána, kto si skutočne praje a snaží sa o budúce kráľovstvo, kto má skutočne ľútosť nad svojimi hriechmi, kto skutočne pamätá na večné muky a strašný súd, kto skutočne sa obáva svojho odchodu z tohto života, ten už viac nemiluje nič dočasné, nestará sa ani sa netrápi o statky, ani o majetky,……...
„Znova sa presvedč, či tvoja duša nadobudla silu zbaviť sa spomienok na viditeľné veci silou nádeje, ktorá ovládla srdce, a ktorá posilňuje vnútorné zmysly prostredníctvom pevného presvedčenia. A pozri sa, či sa tvoje srdce (bez toho, aby si o tom premýšľal) nezvykne nechať odviesť od pozemských vecí ako väzeň neustálou prácou na jeho neustálom zhováraní sa s……...
Svätý Izák Sýrsky strávil väčšinu svojho života ako pustovník. Z jeho diela je cítiť, že musel zakúsiť sladkosť duchovných výšin, ktoré sú dostupné pre tých, ktorí sa úplne vzdali sveta, umŕtvili svoje srdce a nasledovali svoju horúcu túžbu po Bohu. Nie je pre nich jednoduché zdieľať svoju skúsenosť s ostatnými. Stáva sa preto, že niektoré z ich výrokov predstavujú pre nás……...
Bol som oslovený jedným krásnym vysvetlením kresťanského asketizmu. „Asketizmus je stav zamilovanosti a zároveň úsilie o udržanie tohto stavu.“ Myslím si, že táto charakteristika presne vystihuje úmysel svätých otcov pri predstavovaní rôznych druhov askézy a jej nevyhnutnosti. Platí to aj o poučení svätého Izáka Sýrskeho o hlbokej modlitbe. „Modlitba tiež potrebuje cvičenie, aby tak dlhotrvajúcou praxou myseľ mohla nadobudnúť múdrosť. Potom……...
5. Jeden mních raz ochorel. Abba zo susedného monastiera ho vzal k sebe a staral sa o neho, pretože tento chorý muž nemal dostatok prostriedkov, aby sa postaral o svoje potreby. Abba povedal svojim učeníkom: „Namáhajte sa trochu viac, aby sme sa mohli postarať o toho chorého muža.“ Ten mních mal však hrniec plný zlatých mincí; urobil dieru pod matracom, na ktorom……...
4. Mladý muž túžil po zrieknutí a opustení sveta a mnohokrát sa vydal naplniť svoju túžbu. No zakaždým, akonáhle prekročil prah mesta, aby sa vydal ku monastieru, jeho túžba bola prekonaná myšlienkami, ktoré ho nabádali postarať sa najprv o rôzne nevyhnutné veci spojené s jeho majetkom. Jedného dňa sa znovu rozhodol nasledovať svoju túžbu a rázne opustil mesto. Ako zvyčajne, doľahli……...
3. Jeden muž chcel opustiť svet a stať sa mníchom. Navštívil preto veľkého starca a povedal mu: „Otče, chcem sa stať mníchom.“ „Ak si to praješ,“ povedal starec, „najprv choď a zbav sa všetkých vecí sveta a keď sa vrátiš späť, seď vo svojej cele a udržiavaj ticho.“ Tento kandidát mníšstva odišiel do svojej dediny a rozdal všetko, čo……...
Mních z monastiera svätého Benedikta bol posadnutý démonom zanedbávania, nakoľko dovolil myšlienkam slobodu a nemal žiadny záujem o nasledovanie prísneho mníšskeho pravidla. Svätý Benedikt nikdy neprestal bojovať o tohto mnícha a neprestajne sa mu snažil pomôcť svojím poučením. Tento mních však nielenže neposlúchal rady svätého Benedikta, ale neprestajne nehanebne ho žiadal, aby ho svätý nechal vrátiť sa späť k rodičom. Jedného dňa……...
Jeden z otcov povedal o abbovi Poimenovi a jeho bratoch, že ich matka ich chcela vidieť, ale nemohla. Jedného dňa však, keď ich zbadala odchádzať do chrámu, išla im naproti. Akonáhle ju spoznali, okamžite sa otočili, vrátili sa do monastiera a zatvorili dvere pred jej tvárou. A tak tam stála pred dverami a so slzami a bolesťou kričala: „Moje milované deti, chcem vás……...
Ak si sa vzdialil od svojich telesných príbuzných, aby si sa kvôli Kristovi stal cudzincom, nedovoľ svojej duši ponárať sa do sladkých spomienok na nich, keď sedíš vo svojej cele. Nesmúť za svojím otcom alebo matkou a nespomínaj na svojho brata, alebo sestru. Neudržuj túžbu po svojich deťoch ani po svojej žene, nakoľko si všetko zanechal. Prinášaj do……...