1. Kto si naozaj zamiloval Pána, kto si skutočne praje a snaží sa o budúce kráľovstvo, kto má skutočne ľútosť nad svojimi hriechmi, kto skutočne pamätá na večné muky a strašný súd, kto skutočne sa obáva svojho odchodu z tohto života, ten už viac nemiluje nič dočasné, nestará sa ani sa netrápi o statky, ani o majetky,……...
Evagrius hovorí, že „poznanie Boha pozostáva z dvoch častí: praxis a theoria“. Praxis je život podľa viery, v Kristovi. Očistenie od hriechov je jej prvým štádiom a vedie k rozvinutiu čností. O theorii svätý Klement Alexandrijský hovorí, že „je to svetlo, ktoré preniká do duše, keď zachovávame prikázania“. Svätý Izák Sýrsky spája obe vysvetlenia do poučenia: „Pravá theoria je umŕtvenie srdca. Srdce……...
Kým si nevytrhol zlo s jeho koreňmi, nepočúvaj svoje srdce; pretože bude hľadať viac to, čím je už naplnené. Toto poučenie patrí k tým, ktoré nie je jednoduché vniesť do života. Sme zvyknutí na opačné rady, ktoré k nám zaznievajú zo sveta a hovoria, že sa nemáme obávať nasledovať, čo nám srdce radí. Svätý Marek Asketik však rázne odmieta takéto……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v štyridsiatej ôsmej homílii priblížením stavu srdca, ktoré dosiahlo očistenie od vášní. Človek spoznáva Božiu lásku a odpovedá na ňu veľkodušným spôsobom, ktorý nepozná žiaden limit. Tento stav srdca svätý Izák Sýrsky vykresľuje pekným spôsobom: „Oheň, ktorý vzplanul v suchom dreve, je ťažko uhasiť a plameň božského zápalu, ktorý zostúpil do srdca toho, ktorý sa zriekol……...
Bratia! Pozrime sa na život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Uvidíme, že nikdy nebol pohoršený hriechmi druhých, nech by už boli akokoľvek veľké. V evanjeliách tiež nenájdeme jediný príklad, aby apoštoli boli pohoršení hriechmi druhých. Na druhej strane, farizeji boli neustále pokúšaní hriechmi druhých; dokonca boli pohoršení najdokonalejším Pánom, vteleným Bohom. Boli pohoršení tak často, že ho dokonca……...
A čo povedať o našom srdci? Zaštepme plodonosnú vetvu do toho neplodného figovníka, zaštepme sa do Kristových dobier, učme sa evanjeliovej pokore, prinúťme sa prijať vôľu evanjelií. Keď vidíme naše srdce v ustavičnom nesúhlase s evanjeliami, v ustavičnom protirečení, viďme v týchto protirečeniach, ako v zrkadle, našu padnutú prirodzenosť. Nariekajme pre svoje hriechy pred Pánom, naším Stvoriteľom a Vykupiteľom, zakúsme bolesť spasiteľného utrpenia. Ostaňme v tomto……...
Minulého roku (2019) vyvolali v americkom katolíckom prostredí rozruch výsledky prieskumu, ktoré ukázali, že zo šiestich mladých katolíkov piati opúšťajú Cirkev vo veku od 14 – 19 rokov. Toto sa stalo témou mnohých diskusií a prednášok, ktoré sa usilovali o nájdenie príčin tejto situácie. Najviac ma oslovila prednáška jedného kňaza, ktorý hovoril o strate citu pre nadprirodzeno. Bolo mi ľúto, že……...
Francúzsky učenec a filozof Pascal si položil otázku: Čo vlastne rozumieme pod slovom srdce? Odpovedá: „Srdce je miesto, kde vibruje duch, keď sa stretne s nejakou hodnotou.“[1] * Predstav si, že jedného dňa uvidíš v televízií obrazy nejakého nešťastia – vykoľajenie vlaku, automobilového nešťastia, zrútenia alebo požiaru nejakej budovy. Naraz spozoruješ, že medzi obeťami je tvoj blízky príbuzný:……...
Keď sa rozpráva o duchovnom živote, veľmi často sa môžeme stretnúť s námietkou načúvajúcich, že niektoré ich slabosti sú časťou ich prirodzenosti, preto nemôžu byť napravené. Svätý Paisij vysvetlil túto reakciu týmto poučením: „Vieš prečo to hovoria? Niektorí ľudia považujú za výhodné tvrdiť, že určitá slabosť je časťou ich prirodzenosti, pretože takto sa môžu ospravedlniť, že robia nič……...
Sme povolaní k dokonalosti (porov.: Mt 5, 48). Naplnenie tohto povolania vyžaduje neprestajné úsilie o očistenie mysle a srdca. Stáva sa, že mnohí tento zápas ani nezačnú, pretože uviaznu v pasci nastavenej nepriateľom duší. Svätý Paisij Svätohorský vysvetľuje dve z týchto nástrah. „Všimol som si, že niektorí ľudia, hoci chytrí a schopní poznania, čo je dobré, uprednostňujú to, čo je zlé, pretože……...
Pri študovaní duchovnej literatúry kresťanského východu sa často stretávame s pojmom „srdce“. Samozrejme chápeme, že autori týchto diel chápu tento pojem iným spôsobom, že je to zaužívané našej bežnej konverzácií ovplyvnenej týmto svetom. A zaiste nie je jednoduché uchopiť duchovné poznanie týchto svätých otcov a matiek bez námahy v praktickom duchovnom zápase a bez Božej milosti. Dotýkam sa tejto témy s vedomím, že……...
Mojžišov zákon postavil mimo zákon cudzoložstvo, ale Pán zakázal telesnú žiadostivosť. Ako mocne tento zákon účinkuje v našej padnutej prirodzenosti! Praješ si zdržať sa nečistých pohľadov, myšlienok a fantázií? Pamätaj na tieto slová, keď začnú v tebe pôsobiť: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo,“ telesnými očami alebo v mysli, „už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 28). Medzi……...
Svätý Izák Sýrsky prosí, aby sme pri pestovaní duchovného čítania ako každodennej súčasti nášho asketického snaženia nezabúdali na sväté evanjelium. Pripomína nám, že evanjelium obsahuje poznanie pre celý svet, ktoré dáva každej generácii silu bezpečne kráčať životom, zakúšajúc mocnú Božiu prozreteľnosť a so srdcom úplne ponoreným do úžasu nad Božou láskou. Skúsenosť srdca, ktorú svätý Izák nazýva……...
Úsilie o svätosť, o dokonalosť, o hlboký vzťah s Kristom je v súčasnej dobe vytlačené na okraj záujmu sveta. Ale je aj akoby zdegradované na úsilie byť „dobrým a slušným človekom“, pričom človek si sám neraz určuje, čo má chápať pod dobrotou a slušnosťou. Mnohokrát sa toto snaženie končí pri náznaku námahy, ktorá je s tým spojená. Ak svet ovládne srdce človeka, začne mu diktovať……...
Ak rodičia správne formujú myseľ dieťaťa a pozorne reagujú na jeho telesné prejavy, potom jeho srdce je naklonené k osvojeniu si zdravých a pravých pocitov. Nadobúda si zvyk tešiť sa z pravdivých vecí a nemá žiadnu sympatiu k veciam, ktoré vlievajú jed do duše a tela. Keď je človek v jednote s Bohom, nachádza skrze milosť potešenie v božských a posvätných veciach. Po páde stratil túto chuť a smädí……...
4. Neveriaci je rozumová a smrteľná bytosť, ktorá sa vlastnou vôľou odvracia od života a myslí si o večnom Tvorcovi, že nejestvuje. Bezbožník je ten, kto sa pridržiava Božieho zákona svojím vlastným prevráteným spôsobom a nádeja sa skĺbiť vieru v Boha s herézou, ktorá sa mu protiví[1]. Kresťan je ten, kto sa, nakoľko je to len ľudským……...
„Ľudské srdce je veľkým skladiskom nenaplnených túžob.“ Tento výrok zaznel v nejakom filme. Názov filmu a ani dej si nepamätám, ale tieto slová mi utkveli v pamäti azda preto, že som sa nimi akosi stotožnil. A myslím si, že nie som sám. Azda každý človek nosí v sebe dlhý zoznam nenaplnených túžob a plánov pre svoj život. Mnohé z týchto túžob sa nenaplnili……...
Svätý Izák Sýrsky rozlišuje medzi čistotou mysle a čistotou srdca. Človek môže dosiahnuť čistotu mysle pomerne rýchlo. Stačí, ak dôkladne zachováva disciplínu pri užívaní všetkých prostriedkov asketického života počnúc modlitbou, sviatostným životom, čítaním Božieho slova, pôstom v jeho mnohých formách a končiac kontrolou myšlienok. Túto rýchlo nadobudnutú čistotu mysle však môže rovnako rýchlo aj stratiť, keď poľaví v disciplíne, ktorú prijal……...
Raz si jeden človek pred akýmsi mestom na Strednom Východe sadol na kraj oázy. Pristúpil k nemu jeden mladík a povedal: „Nie som stadiaľto. Akí ľudia bývajú v tomto meste?“ Starec mu odpovedal otázkou: „Akí boli obyvatelia v meste, z ktorého prichádzaš?“ „Egoistickí a zlí. Preto som spokojný, že som odtiaľ odišiel.“ „Takí sú obyvatelia aj v tomto……...
Je prirodzené, že človek sa z času na čas zastaví a položí si otázku, či jeho život ide správnym smerom. Toto zastavenie je nesmierne dôležité pre každého, kto sa usiluje o duchovný život. Poučenia svätých otcov nám pomáhajú nájsť odpoveď na túto otázku. Takýmto poučením sú aj slová Svätého Izáka Sýrskeho, ktorý hovorí: „Tento pozemský život je milovaný každým……...