V sedemdesiatej štvrtej homílii sa svätý Izák Sýrsky dotýka rôznych asketických prostriedkov a ich vplyvu na zmenu v spôsobe zmýšľania. Homília je pomerne rozsiahla, pretože svätý Izák Sýrsky detailne vykresľuje, aký dopad majú tie najzákladnejšie asketické cvičenia na život človeka. Najprv sa dotýka odpútanosti od sveta, čo je prvým krokom v duchovnom snažení. „Akonáhle si človek zvolí slobodu od všetkých……...
„Pokorný človek nikdy nestretne nevyhnutnosť, ktorá by ho znepokojila alebo uviedla do zmätku. Keď je osamote, cíti zahanbenie dokonca i pred sebou samým. Veľmi by som sa čudoval, keby sa našiel nejaký skutočne pokorný muž, ktorý by sa odvážil prosiť Boha, keď sa približuje k modlitbe alebo prosiť, aby bol uznaný za hodného modlitby, alebo prosiť o čokoľvek……...
9. Nikto nevstúpi do nebeskej svadobnej siene ovenčený, ak len nevykoná prvé, druhé i tretie zrieknutie sa. Prvým je zrieknutie sa všetkých vecí a ľudí, i rodičov; druhým je zrieknutie sa svojej vôle a tretím – zrieknutie sa svetskej slávy, ktoré nasleduje po poslušnosti. „A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte…“(2……...
Zákon slobody je študovaný prostriedkami pravého poznania, chápe sa uskutočňovaním prikázaní, ale napĺňa sa Kristovým milosrdenstvom. Podľa svätých otcov skúsenosť, ktorú nadobúdame v procese očisťovania sa od vášní, je skutočným a pravým poznaním. Neprichádza z intelektuálneho snaženia, ale je to dar zhora, ktorý očistené srdce môže prijať v kontemplácii. Znovu a znovu nám pripomínajú, že hriech a vášne znemožňujú človeku vnímať Božie……...
Nehľadaj dokonalosť tohto zákona v ľudských čnostiach, lebo dokonalosť tam nenájdeš: dokonalosť je ukrytá na Kristovom kríži. Svätý Marek Asketik pokračuje v uvažovaní o zákone slobody, ktorý nás poučuje o každej pravde. Pripomína nám dôležitú vec. Dokonalosť tohto zákona nespočíva len v dosiahnutí prirodzených ľudských čností, aj keď je to určite obdivuhodné. My sme však povolaní mať účasť na Božom živote……...
Zákon slobody nás poučuje o každej pravde. Mnohí ho spoznávajú rozumom, ale iba máloktorí ho chápu primeraným uskutočňovaním prikázaní. Na prvý pohľad jednoduché poučenie dáva človeku hneď niekoľko vážnych výziev. Svätý Marek Asketik nám hovorí, že zákon slobody nás poučuje o každej pravde. Rozumieme, že pod pravdou myslí plnosť Božieho zjavenia. Ale čo je to ten zákon……...
V ďalšom odseku päťdesiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky pripomína, že viera dáva človeku schopnosť opustiť hranice, ktoré sú neprekonateľné pre prirodzené poznanie. Stáva sa skutočne slobodným a úzkosti sveta, ktoré trápia mnohých, nad ním strácajú moc. „Strach sprevádza poznanie; ale istota sprevádza vieru. Čím viac človek putuje po chodníčkoch poznania, tým viac je spútaný strachom a nemôže byť……...
Neustále skúmanie srdca je nevyhnutné pre správny duchovný život. Človek totiž veľmi ľahko vykročí na cestu predstierania, aby tým zakryl niektorú zo svojich slabostí. Inokedy sa stáva, že konanie skutkov nábožnosti ho uspokojí natoľko, že začne ignorovať nesprávne hnutia srdca. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že niektorí ľudia môžu vzbudzovať aj zdanie svätcov minulých časov, ale to ešte……...
Začiatočníci v duchovnom živote majú vždy ťažkosť pochopiť dôležitosť asketických námah na pokorenie tela i duše. Zdá sa im, že aj bez tohto zápasu môžu dôjsť k hlbokej jednote s Bohom. Svätý Izák Sýrsky im však oponuje ponúknutím skúsenosti svätých asketikov. „Čím viac človek vstúpi do zápasu kvôli Bohu; tým viac rastie jeho smelosť v modlitbe; a čím viac je stiahnutý mnohými……...
Štyridsiata piata homília je vlastne ďalším listom svätého Izáka Sýrskeho. Predchádzajúci bol venovaný začínajúcemu pustovníkovi. Tento napísal pre svojho rodného brata, ktorý žil v meste. Svätý Izák Sýrsky v ňom odpovedá na bratovo naliehanie, aby ho prišiel navštíviť. List sa tak stáva pokračovaním uvažovania o pustovníckom živote, ktoré začalo v predchádzajúcom liste. Ak predtým poukazoval na príklady svätých, teraz poodhaľuje čosi……...
Keď svätý Izák Sýrsky učí o pôste, tak často pripomína, že toto asketické cvičenie nás vedie k slobode a prehĺbeniu nášho vzťahu s Bohom. Keď hovorí o slobode, tak tým myslí stav, kedy človek nie je obmedzovaný v aktivitách, ktoré odvádzajú od jeho posväcovania. Nie je nám cudzia skúsenosť, že po požití hutného jedla a ak porcia je skutočne štedrá, tak pociťujeme malátnosť……...
Svätý Izák Sýrsky poukazuje na ďalšie dobrodenia, ktoré pre dušu prichádzajú z pôstu. Hovorí: „Keď pečať pôstu je daná na pery človeka, jeho myšlienky sú naplnené skrúšenosťou, jeho srdce vylieva hodnú modlitbu, smútok leží na jeho tvári, hanebné myšlienky sú naďaleko vzdialené, v jeho očiach nemožno zbadať roztopašnosť, je nepriateľom lenivosti a zbytočných rozhovorov. Nikto ešte nevidel rozumne postiaceho……...
„Chráň sa slobody, ktorá predchádza otroctvu zla. Chráň sa úteche, ktorá predchádza zápasu. Chráň sa poznaniu, ktoré je nadobudnuté pred stretnutím s pokušením; ale zvlášť sa chráň vášnivej lásky pred dokončením pokánia. Ak sme všetci hriešnici a žiaden človek nie je nad pokušeniami k hriechu, potom celkom určite je pravdou, že žiadna čnosť nie je tak významná ako pokánie. Pretože……...
„Je správne, ak takýto človek vloží svoju nádej v Boha, vzhľadom na to, že je jeho služobníkom, svedomitým vo svojej práci a slobodný od každej nedbalosti. Takému človeku Boh prejavuje svoju zvláštnu pozornosť, pretože dodržal prikázanie, ktoré hovorí: ,Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyšeʼ (Mt 6, 33) a tiež: ,Oblečte si Pána Ježiša……...
AI Prednedávnom som počul tento výrok: „Ak sloboda znamená možnosť voľby, tak potom by ľudia nemali byť slobodní… väčšinou totiž volia zle!“ Ak sa však zamyslíme, ako často je sloboda človeka zneužitá ku konaniu zla, potom tomu autorovi nebudeme robiť výčitky za jeho výrok. KE Byť slobodný, znamená možnosť vybrať si z rôznych možností. Byť slobodný a zodpovedný, znamená vybrať……...
Samozrejme, že Boh rešpektuje slobodu človeka a môžu sa nájsť takí ľudia, ktorí nebudú chcieť obrátiť svoje oči k Pánovmu svetlu. Ale milosť, ktorú Ježiš Kristus túži rozliať po zemi, je omnoho mocnejšia, omnoho hojnejšia a omnoho štedrejšia. Poslúži si – teraz ako predtým – spoluprácou apoštolov, ktorých si sám vybral, aby niesli jeho svetlo do všetkých kútov sveta. (A….…...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Ak my, mnísi, nedokážeme dobre využiť slobodu v našom duchovnom živote, čo môžeme očakávať od ľudí, ktorí žijú vo svete? Čo je dobré na slobode, ak je zneužitá? To vedie len ku katastrofe. Môžu dnes ľudia dobre použiť slobodu, ktorá im bola daná? Sloboda musí slúžiť skutočnému a pravdivému pokroku. My sme skutočne slobodní,……...
Význačný dramatik Henrich Ibsen mal vo zvyku všetko si robiť sám čo najmenej služieb žiadať od druhých. „Vy si sám čistíte topánky?“ pýta sa jedného zo svojich priateľov. Priateľ odpovedá, že nie. „To zle robíte,“ hovorí Ibsen. „Nemáme si dať robiť druhým, čo si môžeme sami urobiť. Vyčistite si topánky a upracte si izbu. Len tak môžete byť……...
Karol Brifaut, francúzsky básnik, prechádzal počas francúzskej revolúcie cez most, keď sa k nemu priblížil istý revolucionár, ktorý sa čudoval tomu, že Brifaut nemá na prsiach trikolóru ako znak slobody, zatiaľ čo si ho všetci dávali na prsia zo strachu. „Občan,“ hovorí revolucionár, „ako to, že ty nemáš na prsiach znak slobody?“ Brifaut odpovedá: „Aby som dokázal, že……...
Dvaja chlapci vo veku, keď deti rady hútajú a na svoje mnohé otázky dostávajú len málo odpovedí, sa začali rozprávať o ľudskej slobode. „Je to na zaplakanie,“ povedal jeden z nich, „že človek môže zdanlivo robiť, čo chce. Ale nakoniec vždy urobí len to, čo musí.“ „Áno.“ prisvedčil druhý, „je to na zúfanie. Mne pritom vždy príde na……...
Zatúlal sa raz vlk do peknej záhrady pri ešte krajšom dome. Zastavil sa pri plote a prihovoril sa domácemu psovi: „Poď ku mne bližšie, chcem sa ťa na niečo opýtať.“ „Veľmi ľutujem, ale som na reťazi,“ odpovedal pes. „Čo? Ty nie si voľný?“ čudoval sa vlk. „Ja som si myslel, že tebe sa veľmi dobre vodí.“ „Vodí sa……...
Gimmi Martini chcel byť slobodný a odišiel z domu. Blúdil celou Európou. A sloboda mala zo začiatku dobrú chuť. Bol spokojný, potom sa to zmenilo. Zostal bez práce, peňazí už nemal, zostal bez priateľov, sám, smutný, znechutený, sklamaný… Ale aj keď trpel, vždy mal svoju pýchu. Jedného dňa dostal list. Päť krátkych slov, bez podpisu, ale vedel, že je……...
Rimania mali istý spôsob alebo útvar, ktorým útočili na hradby. Volali to „testudo“ – „korytnačka“. Určitý počet vojakov sa postavil do radu, tesne vedľa seba. Za tento rad sa postavil rad druhý, tretí a ďalšie. Každý vojak si držal nad hlavou štít tak, že sa jeho štít presne zapájal do štítov všetkých susedov: dvoch, čo mu stáli po……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Ak my, mnísi, nedokážeme dobre využiť slobodu v našom duchovnom živote, čo môžeme očakávať od ľudí, ktorí žijú vo svete? Čo je dobré na slobode, ak je zneužitá? To vedie len ku katastrofe. Môžu dnes ľudia dobre použiť slobodu, ktorá im bola daná? Sloboda musí slúžiť skutočnému a pravdivému pokroku. My sme skutočne slobodní,……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Mladý človek potrebuje duchovného sprievodcu, niekoho, kto by mu poradil a bol ochotný načúvať jeho obavám, aby mu poskytol „duchovnú bezpečnosť“, pomohol mu vyhnúť sa nebezpečenstvám, strachu a rôznym slepým uličkám. My všetci, ktorí sme v pokročilejšom veku, nadobudli sme skúsenosť z vlastného života a zo života druhých. Ale mladému človeku chýba táto skúsenosť. Preto starší môže……...