Človek, ktorý je úplne zameraný na Boha, stráca strach. Vie, že Boh je s ním v každej situácii. Okolnosti prichádzajúce do života neskúma poznaním, ktoré nadobudol, ale pozerá na nich skrze vieru, ktorá vychádza z jeho čistého srdca. Preto sa nezdráha nasledovať Božie volanie k dielam, ktoré sa tým, ktorí nemajú vieru, zdajú neuskutočniteľnými, alebo sú paralyzovaní tým neznámym, čo leží……...
„Je správne, ak takýto človek vloží svoju nádej v Boha, vzhľadom na to, že je jeho služobníkom, svedomitým vo svojej práci a slobodný od každej nedbalosti. Takému človeku Boh prejavuje svoju zvláštnu pozornosť, pretože dodržal prikázanie, ktoré hovorí: ,Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyšeʼ (Mt 6, 33) a tiež: ,Oblečte si Pána Ježiša……...
„Je nádej v Boha, ktorá prichádza cez vieru srdca, ktoré je dobré, a ktorú vlastní s rozlišovaním a poznaním. A je aj iná nádej, falošná nádej, ktorá je zdeformovaná a odvodzuje svoje jestvovanie z pochabosti. Človek, ktorý nedbá o veci, ktoré sa pomíňajú, ale zasvätí sa úplne Bohu dňom i nocou, ktorý nemyslí na nič svetské kvôli svojej veľkej horlivosti v čnostiach a v každej voľnej chvíli sa zaoberá……...