V záverečnom odstavci päťdesiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky poukazuje na dielo Svätého Ducha v duši človeka. Vovádza ho do stále hlbšieho poznania Boha jednoduchým nazeraním a neviditeľným vnímaním Božskej prirodzenosti. Táto skúsenosť vovádza dušu do ohromujúceho úžasu. Aj keď intelekt môže nadobudnúť veľké vedomosti o Bohu skrze jeho zjavenie, predsa Boh ostáva pre neho nedosiahnuteľným. Liturgia svätého Jána Zlatoústeho to……...
Každý, kto zakúsil niečo z duchovných výšin, nadobúda nadšenie po stále hlbšej kontemplácii. Svätý Paisij Svätohorský povedal: „Ak by mladí ľudia iba raz zakúsili Božiu milosť, tak by bolo treba žeriav, aby ich vytiahli z chrámu.“ Týmito slovami parafrázoval výroky mnohých svätých otcov, ktorí podobne opisovali skúsenosť ľudí, ktorí po očistení srdca a mysle boli naplnení Božou milosťou. Svätý……...
Skúsenosť vyšších duchovných stavov je vždy sprevádzaná nebezpečnými pokušeniami. Ide predovšetkým o upadnutie do pyšného uspokojenia, že človek dosiahol cieľ a podľahne ilúzii, že môže povoliť vo svojom snažení. Svätý Izák Sýrsky sa musel stretnúť s podobnými poblúdeniami mníchov, preto si dáva záležať, aby sme správne pochopili nestálosť jednotlivých stupňov poznania. „Kým človek zotrváva v prirodzenosti tela, je v neustálom pohybe……...
V poslednej sekcii štyridsiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky zhŕňa svoje učenie o troch stupňoch poznania. Začína krátkou charakteristikou jednotlivých stupňov. „Prvý stupeň poznania činí dušu chladnou k námahám, ktoré vedú k hľadaniu Boha. Druhý jej dáva nadšenie v rýchlom postupe v oblasti viery. Ale tretí stupeň je slobodný od námahy, je predobrazom budúceho veku, pretože duša nachádza potešenie výlučne v meditácii nad……...
Učenie o treťom stupni poznania svätý Izák Sýrsky zakončuje konštatovaním, že kým človek neopustí tento svet, nachádza sa na jednom z týchto troch stupňov. Niekedy stúpa k duchovným výšinám, inokedy klesá na úroveň, v ktorej sa ocitol márnotratný syn v ďalekej krajine (Lk 15, 11 – 32). Všetko záleží na pozornosti, ktorú venuje Bohu a svojej duši. Osvojenie si bdelosti je preto nevyhnutné a zasluhuje……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v opise stavu duše, ktorej je darovaný tretí stupeň poznania. „Potom sa môže poznanie na krídlach vzniesť vysoko do oblastí beztelesných a dotknúť sa hĺbok nepochopiteľného mora, uvažovať nad úžasnými dielami Božieho spravovania noetických a telesných stvorení. Bude objavovať duchovné tajomstvá, ktoré sú prijaté jednoduchým pochopením. Potom sú duchovné zmysly prebudené pre duchovné konanie podľa……...
V ďalšej sekcii päťdesiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky predstavuje tretí stupeň poznania. „Počúvaj teraz, ako sa poznanie stáva viac čistým, získava to, čo je z Ducha a začína byť podobné životu neviditeľných zástupov, ktoré konajú svoju liturgiu nie zrejmou aktivitou práce, ale skrze aktivitu konanú v meditácii pochopenia. Keď poznanie je povznesené nad pozemské veci a starosti pozemských aktivít a jeho……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje vo vysvetľovaní druhého stupňa poznania: „Ale napriek tomu, toto poznanie je stále telesné a zložené, a hoci je na ceste, ktorá nás vedie a poháňa k viere, predsa ostáva stupeň poznania, ktorý je od neho vyššie. Ak pokračuje, nájde sa pozdvihnuté vierou a pomocou Krista, teda keď položí základy svojej aktivity na oddelení od ľudí, čítaní Písma,……...
Ďalšia sekcia päťdesiatej druhej homílie je venovaná druhému stupňu poznania. Svätý Izák Sýrsky učí: „Ale keď poznanie sa zriekne prvého stupňa a obráti k hlbšiemu uvažovaniu a k láske k duši, potom praktizuje skôr spomenuté dobré skutky s pomocou pochopenia duše, so spoluprácou zmyslov tela a vo svetle prirodzenosti duše. Tieto skutky sú: postenie, modlitba, milosrdenstvo, čítanie Svätého písma, život čností, zápas……...
Svätý Izák Sýrsky charakterizuje prvý stupeň poznania pýchou, ktorá nadúva človeka. Kráča v temnote a hodnotí všetko porovnávaním vecí tohto sveta, pretože nepozná od nich nič lepšie. Koná podľa štandardov zeme a tela, spolieha sa výlučne na svoje diela a mysľou nikdy nevstúpi do duchovnej oblasti, ktorá je pre neho nedostupná. Tomuto stavu spôsobeného prirodzeným poznaním dáva ako protiklad život……...
Pri štúdiu učenia svätého Izáka Sýrskeho sa nemožno ubrániť dojmu, že ponúka odpoveď na mnohé otázky, ktoré sužujú súčasného človeka. Odhaľuje nám príčiny zla, ktoré intenzívne vnímame v každodennom živote. Aj ďalšia časť štyridsiatej druhej homílie ponúka jednu z týchto odpovedí. „Strom poznania dobra a zla, strom, ktorý vykoreňuje lásku, je zasadený v tomto poznaní. Vyšetruje chvíľkové pády druhých ľudí……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí o znakoch prvého stupňa poznania: „Tento stupeň poznania predpokladá, že všetky veci sú tu sami od seba ako tí ľudia, ktorí vyhlasujú, že nejestvuje žiadna božská prozreteľnosť vo viditeľných veciach. Toto však nemôže byť bez neustálej starostlivosti a strachu o telo. Preto je obeťou malomyseľnosti, smútku, beznádeje, strachu z démonov, chvenia sa pred ľuďmi a pri zmienkach……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v opise prvého a najnižšieho stupňa poznania, ktorý je limitovaný zmyslami. „Miera poznania nepredpokladá jestvovanie žiadnej noetickej moci a skrytého kormidelníka v človeku ani žiadnu božskú starostlivosť, ktorá sa o neho zaujíma a chráni ho. Neberie do úvahy Božiu vládu prozreteľnosti; ale naopak, každú dobrú vec v človeku pripisuje jeho usilovnosti a zručnosti; uniká od toho, čo ho zraňuje a s……...
Po rozsiahlejšom úvode svätý Izák Sýrsky pristupuje k podrobnejšiemu vysvetleniu troch stupňov poznania. Začína charakteristikou toho najnižšieho: „Keď poznanie lipne k láske k telu, zhromažďuje si tieto zásoby: bohatstvo, márnomyseľnosť, poctu, skrášľovanie, odpočinok tela, rôzne prostriedky na ochranu telesnej prirodzenosti od ťažkostí; horlivosť v intelektuálnej múdrosti, ktorá je potrebná pre vládu nad svetom a z ktorej sa rinú novoty vynálezov, umenia, vedy,……...
Keď svätý Izák Sýrsky rozpráva o rôznych stupňoch poznania, tak si dáva záležať, aby ho čitateľ správne pochopil. Zdôrazňuje, že poznanie je len jedno, ale v závislosti na spôsobe života môže sa stať hrubým alebo dosiahnuť prenikavú jasnosť a ostrosť. Tento výstup alebo zostup poznania sa odohráva na troch úrovniach, ktorými sú telo, duša a duch. Je dôležité uvedomiť si túto……...
Svätý Izák Sýrsky v odpovedi na otázku svojho učeníka načrtáva rôzne úrovne poznania. Nakoniec sa dotýka toho najvyššieho, ktorý je Božím darom pre človeka. „Spôsob života vlastný viere je viac vznešený než dielo čnosti a to nie je práca, ale dokonalý odpočinok, útecha, slová v srdci a to je dosiahnuté uvažovaním duše. Všetky tieto udivujúce spôsoby duchovnej disciplíny, ktorých praktizovanie……...
Zjednotenie prirodzeného poznania s vierou pomáha duši vystúpiť vyššie v duchovnom živote. Svätý Izák Sýrsky opisuje tento rast slovami: „Toto sú diela spravodlivosti: pôst, almužny, bdenia, svätosť a ostatné z takých diel, ktoré sú vykonané s telom. Láska k blížnemu, pokora srdca, odpúšťanie tým, ktorí sa voči nám previnili, pamätanie na dobré veci, skúmanie tajomstiev ukrytých vo Svätom písme, zaoberanie mysle s dobrými……...
Prirodzené poznanie, ktoré je sprostredkované zmyslami, je pre nás veľkým a nevyhnutným darom. Svätý Izák Sýrsky však upozorňuje, že toto predstavuje len prvý schodík, po ktorom máme vystúpiť k vyššiemu poznaniu, ktoré prichádza skrze vieru. „Poznanie je zdokonalené vierou a nadobúda schopnosť vystúpiť do výšky, aby prijalo to, čo je väčšie než každé vnímanie a uvidelo žiaru Toho, ktorý je……...
Pred detailným vysvetlením troch druhov poznania, svätý Izák Sýrsky odpovedá na otázku učeníka. „Otázka: Ku komu možno pripodobniť človeka, ktorý sa stal hodný ochutnať sladkosť viery, ale potom sa znovu obrátil k neduchovnému poznaniu? Odpoveď: Podobá sa človeku, ktorý našiel perlu nesmiernej ceny a vymení ju za medenú mincu, podobá sa človeku, ktorý opustil hojnú slobodu a vrátil sa……...
V päťdesiatej druhej homílii svätý Izák Sýrsky hovorí o troch druhoch poznania. V pomerne rozsiahlom úvode si dáva záležať, aby poukázal na obmedzenosť prirodzeného poznania, ktoré je sprostredkované zmyslami. Svoje učenie zhŕňa týmito slovami: „Vidíš chabosť moci poznania a silu moci viery? Poznanie zabraňuje svojim učeníkom zmocniť sa všetkého, čo je neznáme prirodzenosti. Ale pozri sa na moc viery a čo……...
Svätý Izák Sýrsky poukazuje na skutočnosť, že pokušenie Adama a Evy zmocniť sa poznania dobra a zla, je neustále prítomné. Kto sa usiluje o takéto poznanie mimo vzťah s Bohom, pomerne rýchlo spozná jeho limity a bude naplnený strachom, pretože skôr či neskôr bude konfrontovaný s niečím, čomu nerozumie, čo nemôže mať pod kontrolou, čo ho doslova ohromuje. Poukazuje na tragédie, ktoré často……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Poznanie vždy hľadá prostriedky, aby ochránilo to, čo nadobudlo. Ale čo hovorí viera? ,Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia‘ (Ž 127, 1). Človek, ktorý nachádza útočisko vo viere, nikdy nie je zviazaný prostriedkami a zákonmi. Poznanie všade spieva chvály strachu….…...
Viera prekračuje hranice, za ktoré sa prirodzené poznanie zdráha vstúpiť. Svätý Izák Sýrsky to rozvádza v ďalšom odseku päťdesiatej druhej homílie: „Vidíš, ako viera trasie základmi poznania, ktoré sa preukázalo márne vo všetkých svojich ohľadoch a zákonoch? Vidíš, ako poznanie je zviazané s obmedzeniami prirodzenosti? Vidíš, ako viera prekračuje prirodzenosť v kráčaní po chodníkoch svojho putovania? Spôsoby a prostriedky poznania vládli……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje uvažovaním o poznaní tohto sveta a o jeho limitoch. „Ale poznanie nemôže urobiť nič bez matérie. Poznanie nemá odvahu pokúsiť sa o niečo, čo nebolo dané prirodzenosti. Napríklad tekutá prirodzenosť vody nemôže byť oporou tela pri kráčaní; tiež človek sa popáli, keď príde príliš blízko ohňa; a ktokoľvek to hrubo ignoruje, uvádza sa do zániku. Poznanie……...
V ďalšom odseku päťdesiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky pripomína, že viera dáva človeku schopnosť opustiť hranice, ktoré sú neprekonateľné pre prirodzené poznanie. Stáva sa skutočne slobodným a úzkosti sveta, ktoré trápia mnohých, nad ním strácajú moc. „Strach sprevádza poznanie; ale istota sprevádza vieru. Čím viac človek putuje po chodníčkoch poznania, tým viac je spútaný strachom a nemôže byť……...