Keď nedobrovoľne žneme neprávosť, ktorú sme zasiali, mali by sme žasnúť nad Božou spravodlivosťou. V asketickej literatúre sa často stretneme s upozornením, aby sme sa v čase bolestivých a na prvý pohľad nespravodlivých utrpení vyhli duchu šomrania. Svätí nás skôr nabádajú, aby sme ich skôr pokorne prijali ako následky za naše hriechy. Ak budeme nasledovať túto radu, skutočne začneme vnímať……...
Zjednotenie prirodzeného poznania s vierou pomáha duši vystúpiť vyššie v duchovnom živote. Svätý Izák Sýrsky opisuje tento rast slovami: „Toto sú diela spravodlivosti: pôst, almužny, bdenia, svätosť a ostatné z takých diel, ktoré sú vykonané s telom. Láska k blížnemu, pokora srdca, odpúšťanie tým, ktorí sa voči nám previnili, pamätanie na dobré veci, skúmanie tajomstiev ukrytých vo Svätom písme, zaoberanie mysle s dobrými……...
„Mystik Božieho milosrdenstva“ – takto nazvali svätého Izáka Sýrskeho mnohí, ktorí študovali jeho dielo. Nie je možné prehliadnuť pri čítaní jeho homílií, že majú pravdu. Svätý Izák Sýrsky sa snaží mnohými spôsobmi uľahčiť naše pochopenie Božieho milosrdenstva. Je si však vedomý, že toto poznanie prichádza do očisteného srdca, ktoré je naplnené túžbou po bohumilom živote. Aj……...
Uvažovanie nad učením svätého Izáka Sýrskeho takmer neustále otriasa vnútrom človeka. Svätý Izák Sýrsky približuje posolstvo evanjelia v jeho plnej hĺbke, odhaľuje povrchné chápanie, skryté hriechy, ľahostajnosť vo vzťahu k Bohu i pôsobenie vášní, ktoré si dávajú masku zbožnosti. Človek dobrej vôle rozumie jeho učeniu, vníma jeho pravdivosť a púšťa sa do zápasu o život podľa spoznanej Božej vôle. No……...
Ten žije zbožne a spravodlivo, kto posudzuje veci nestranne, nekloniac sa na žiadnu stranu. Kto vykladá lepšie, čo je pochybné, kloní sa k druhej strane, takto sa to nemá robiť. (sv. Augustín) * Pravda karhá nahlas, pretože ona má za spoločníka svätú spravodlivosť, drahú perlu, ktorá má žiariť v každom rozumnom tvorovi, ale najmä u vysokého……...
Bolo to na Olympijských hrách v roku 1928 v Amsterdame. V šerme stáli proti sebe Talian a Francúz Gaudin. Šlo o zlatú medailu. Obaja muži šermovali ako zúriví a diváci pozerali so zatajeným dychom. Francúz mal zlú pozíciu, lebo dlhý Talian mal nad ním veľkú prevahu v dosahu. Gaudin útočil čoraz prudkejšie, takže útok a odraz nasledovali bleskurýchle……...
Starec Paisij mi raz povedal: Jedného dňa prišiel istý pútnik a hovorí mi: Naša rodina bola chudobná a môj otec mal päť – šesť polí, ktoré obrábal a z ktorých sme žili. Náš otec však zrazu zomrel a ostali sme siroty s našou matkou. (Ak si dobre pamätám, starec Paisij mi povedal, že v tejto rodine bolo päť……...
Jeden zo starcov rozpovedal Jánovi Moschovi (6.st.) tento príbeh: Istý človek mal viacerých synov. Najstarší z nich bol však celkom iný ako ostatní: víno takmer vôbec nepil, ani za dievčatami sa neobzeral. Jeho srdce ho tiahlo do mníšskeho života, ale otec mu to nedovolil. Jeho názory sa nezhodovali s názormi otca. Otec ho pred ostatnými neustále upokoroval, ba vysmieval……...
Počas dlhej a ťažkej choroby otca sa dvaja starší synovia o neho veľmi nezaujímali. Pri lôžku starca bdel len najmladší. Len on bol pri smrti otca. Tí starší boli zaujatí inými vecami. Keď už bolo po všetkom, najmladší kľačal celú noc pri nehybnom tele otca a plakal. Niet sa čo čudovať, že nad ránom zadriemal, tak ako bol……...
Človek celkom prirodzene vníma, čo je spravodlivé a čo nie. Pre niektorých je to normou ich konania, no stretneme však aj takých, ktorí v sebe dokážu potlačiť tento cit pre spravodlivosť zo sebeckých dôvodov, aby si pre seba zabezpečili nejakú výhodu. Svätý Izák Sýrsky nasledovateľom Ježiša Krista ponúka tretiu možnosť. Hovorí: „Ak sa človek nepovznesie nad to, čo je spravodlivé,……...
Starec Paisij hovorí: Predstav si, že za stolom sedia dvaja ľudia a majú pred sebou tanier, na ktorom je desať marhúľ. Ak jeden pre svoju chamtivosť a labužníctvo zje sedem a druhému nechá tri, vtedy krivdí druhému. Toto je nespravodlivosť. Ak však povie – „Veď sme dvaja a marhúľ je desať – teda každému z nás patrí päť,“ – a zje päť……...
Stalo sa to v Maďarsku. Našli zavraždeného človeka, zatvorili a súdili podozrivého. Ten stále tvrdil, že je nevinný, ale napriek tomu ho odsúdili na trest smrti. Vtedy platil zákon, že posledná vôľa odsúdeného sa musí splniť, ak je to len trocha možné. Jeho posledná vôľa bola, aby ho zaviedli na mariánske pútnické miesto do Maria Poucsi. Splnili mu to….…...
Nedávno mi jedna situácia otvorila možnosť „pomstiť sa“ človeku, ktorý mi spôsobil pomerne veľkú nepríjemnosť. Stačilo urobiť len veľmi málo (a bolo by to veľmi decentné), aby dotyčný pocítil „príučku“. Musím sa priznať, že samotná myšlienka na túto pomstu mi prinášala potešenie. Ale vďaka Bohu som mal dlhší čas na uskutočnenie tohto zámeru a tak som si to nakoniec……...