V záverečných poučeniach o sile nádeje svätý Izák Sýrsky dáva nahliadnuť do srdca veľkých svätých, ktorí opustili kráľovskú cestu a hnaní zápalom nádeje napredujú rýchlo k nebeskému domovu. „Keď pristupujú k čnosti, aby ju praktizovali, nepraktizujú ju samú, ale spolu so všetkými čnosťami, úplne a nerozdielne. Pretože si nevolia kráľovskú cestu, ako iní ľudia, ale títo giganti si pre seba vyberajú skratky,……...
Svätý Ján Klimak má pravdu, keď vyslovuje pochybnosť nad čnosťami svetských ľudí. Jeho podozrievavosť má svoje opodstatnenie. Život vo svete dáva veľa príležitostí na upadnutie do farizejizmu. Túžba po márnej sláve, samochvála, túžba vyniknúť, vytvorenie zdania morálnej autority, to všetko je často hlavným, ale skrytým motívom ľudského konania. Najnebezpečnejšie na tom je, že takíto ľudia si to……...
V ďalšom odstavci päťdesiatej deviatej homílie svätý Izák Sýrsky dáva dve poučenia. V prvom hovorí, že nemáme pokúšať Boha očakávaním pozemských dobrodení, ale máme všetku našu nádej nasmerovať k budúcim večným veciam. Druhé poučenie je venované tým, ktorí pokročili v čnostnom živote. Boh dovoľuje, aby podstúpili rôzne skúšky, ktoré majú ešte viac očistiť ich dobré úmysly, upevniť vieru a nádej. Pripomína……...
Utrpenie stále vzbudzuje u človeka túžbu zmocniť sa poznania zmyslu bolesti, ktorú prežíva. Svätý Izák Sýrsky tejto téme venuje veľa priestoru vo svojich homíliách. Zakaždým ponúka iný pohľad na utrpenie a tým nás stále hlbšie uvádza do pochopenia tohto tajomstva. „Duša, ktorá túži po čnosti a žije v namáhavej usilovnosti a bázni pred Bohom, musí denne trpieť, pretože čnosti……...
Svätý Izák Sýrsky učí o dvoch prostriedkoch na prebudenie zápalu v duši, ako aj o dvoch prostriedkoch, ktoré tento zápal ničia. „Prvým prostriedkom jeho prebudenia a roznietenia je, keď človek nadobudne určitý strach vzbudzujúci hrôzu, že nadobudnutá čnosť alebo čnosť, ktorú ešte len získa, môže byť ukradnutá alebo znehodnotená nejakou situáciou, ktorá by mohla sprevádzať čnosť. Toto je vzbudené……...
Človek neustále hľadá znaky, ktoré by ho uistili o správnosti jeho rozhodnutí alebo celkového smerovania života. Tí, ktorí napríklad uvažujú o manželstve, hľadajú u svojho partnera znaky, ktoré potvrdzujú súzvuk ich životov. Keď niekto uvažuje o voľbe školy alebo zamestnania, tiež zvažuje všetky poznateľné znaky, ktoré jeho zamýšľanú voľbu buď potvrdzujú, alebo od nej odrádzajú. Je preto prirodzené, že hľadáme znaky,……...
Všetko materiálne bohatstvo je rovnaké, ale je nadobudnuté mnohými rôznymi spôsobmi; podobne čnosť je jedna, ale rôznorodá vo svojich prejavoch. Je dobré uchovať si toto jednoduché poučenie svätého Marka Asketika. Prináša slobodu do nášho duchovného života a nabáda nás dať podobnú slobodu aj druhým. Často sa totiž stáva, že sme tak uchvátení príkladom svätosti nejakého človeka, že……...
Napĺňanie prikázania znamená robiť, čo nás teší; ale čnosť je robiť to spôsobom, ktorý je v súlade s pravdou. Pri tomto poučení sa musíme trochu dlhšie pozastaviť, pretože jeho zmysel nám môže na prvé počutie uniknúť. Tiež si musíme uvedomiť, že je určené pokročilejším v duchovnom živote, ktorí už zlomili rezistenciu vôle a usilujú sa o napĺňanie evanjeliových prikázaní. Nemusia už……...
Naplnenie prikázania je jedná vec a čnosť je druhá, hoci sa navzájom podporujú. Svätý Marek Asketik veľmi správne rozlišuje medzi napĺňaním prikázania a čnosťou. To prvé sa ešte nemôže označiť za čnosť, pretože môže byť sprevádzané priam násilným zápasom, ktorým vôľa odmieta túžby vášní po rôznych hriešnych potešeniach. Čnosť sa rodí z tohto zápasu. Niekedy je vysvetľovaná ako……...
Nehovor, že si dosiahol čnosť, kým si nepretrpel skúšku, pretože bez skúšky čnosť nebola vyskúšaná. Známy kňaz, publicista a pedagóg Thomas Hopko po odchode na dôchodok býval blízko ženského monastiera Premenenia Pána v Ellwood City, Pensylvánii. Slúžil tam sväté liturgie a bol dispozícii k duchovnému vedeniu nielen pre mníšky, ale aj pre návštevníkov monastiera. Keď sa jeho zdravotný……...
Každá vášeň nakoniec vedie k zakázanému potešeniu; a každá čnosť k duchovnému požehnaniu. Každá vzbudzuje to, čo sa jej podobá. Svätí učitelia duchovného života zdôrazňujú venovanie pozornosti aj tým najmenším prejavom vášní, aj keby sa zdali akokoľvek bezvýznamné. Upozorňujú na duchovnú zákonitosť, ktorú nám svätý Marek Asketik sprostredkoval svojím poučením. Vášeň i čnosť priťahujú to, čo sa im podobá. Čnostný……...
Keď vykonáš nejaké dobro, pamätaj na slová: „Bezo mňa nemôžete nič vykonať“ (Jn 15, 5). Svätý Marek Asketik medzi svoje rady na nadobudnutie čnostného života vsúva poučenie, že čnosť nie je záležitosťou vôle, ale spoločenstva s Bohom. Ak sa toto stratí z nášho zreteľa, potom vôľou uskutočnené námahy na odstránenie negatívnych aspektov nášho charakteru sa v ničom nebudú líšiť……...
Boh je zdrojom každej čnosti tak ako je slnko zdrojom denného svetla. Toto poučenie svätý Marek Asketik vkladá medzi rady, ktoré sa dotýkajú každodenného praktického života. Nabádajú k odhaľovaniu vášní a ukazujú cestu k čnostnému životu. V prvej fáze duchovného života, ktorou je očisťovanie srdca a mysle, sa na tento boj s vášňami a osvojovaním si čností kladie veľký dôraz. Stáva sa však,……...
Päťdesiatu štvrtú homíliu svätý Izák Sýrsky venuje viac-menej praktickým radám alebo skôr asketickým prostriedkom, ktoré sú užitočnými pomocníkmi pre dosiahnutie čistej modlitby. Nasledujúce poučenie predstavuje jeden z týchto dôležitých prostriedkov, aj keď v súčasnosti je často pre svoju jednoduchosť, ale zároveň prísnosť, ignorovaný. „Ak je pravdou, že uvažovanie nad príkladom čnostných ľudí v nás obnovuje túžbu po čnosti, potom……...
Zjednotenie prirodzeného poznania s vierou pomáha duši vystúpiť vyššie v duchovnom živote. Svätý Izák Sýrsky opisuje tento rast slovami: „Toto sú diela spravodlivosti: pôst, almužny, bdenia, svätosť a ostatné z takých diel, ktoré sú vykonané s telom. Láska k blížnemu, pokora srdca, odpúšťanie tým, ktorí sa voči nám previnili, pamätanie na dobré veci, skúmanie tajomstiev ukrytých vo Svätom písme, zaoberanie mysle s dobrými……...
Nesprávna ako aj prílišne zjednodušená duchovná formácia spôsobuje zakorenenie mnohých postojov, v ktorých chýba hĺbka a plnosť pochopenia evanjelia. Napríklad človeku sa často pripomína konanie dobrých skutkov. Mnohí to považujú za črtu kresťanstva a majú skutočne pravdu. No je veľa tých, ktorí rovnako konajú dobré skutky, možno aj vo väčšej miere, a nie sú veriacimi. V čom je potom odlišnosť medzi kresťanom……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Kto koná dobro kvôli budúcej odmene, rýchlo sa mení. Ale človek, ktorý kvôli sile svojho poznania žasne nad víziou Božej lásky, nikdy nepoklesne na mysli ani nikdy sa neodvráti od čnosti, aj keby jeho telo bolo rozrezané na kúsky.“ V tomto poučení môžeme nájsť jeden z problémov duchovného života, s ktorým sa v súčasnosti často stretávame….…...
Láska. Prechod z bázne Božej do lásky k Bohu počas modlitby. Vernosť Pánovi, potvrdená neustálym odmietaním hriešnych myšlienok a emócií. Neopísateľná sladká náklonnosť celého človeka k Pánu Ježišovi Kristovi a Presvätej Trojici, ktorú uctieva. Videnie v druhých obraz Boha a Krista; uprednostňovanie všetkých pred sebou, prejavovanie im úcty v Kristovom mene. Bratská láska k blížnym, ktorá je čistá a rovnako prejavovaná voči všetkým, bez vášnivej pripútanosti, v rovnakej……...
Požehnaný smútok. Vnímanie a smútok nad pádom ľudstva a nad svojou duchovnou chudobou. Smútok mysle a výčitky srdca – od toho začína osvietenie svedomia, milosťou naplnená útecha a radosť. Nádej v Božie milosrdenstvo. Vďačnosť Bohu za smútok a pokojné nesenie tohto zármutku kvôli mnohosti našich hriechov. Pripravenosť znášať všetko. Očistenie mysle. Zmiernenie bremena vášní. Odumretie svetu. Túžba modliť sa, byť v samote, pokora,……...
Tichosť. Vyhnutie sa hnevlivým myšlienkam a rozrušeniu srdca kvôli hnevu. Trpezlivé znášanie choroby. Nasledovanie Krista, ktorý povolal svojich učeníkov niesť kríž. Pokoj v srdci. Ticho v mysli. Kresťanská sila a odvaha. Ignorovanie urážok. Absencia nenávisti. Nie je jednoduché usilovať o túto čnosť, pretože svet jej prejavy považuje za zbabelosť. Opak je však pravdou. Nadobudnúť ju si vyžaduje veľkú pevnosť, vytrvalosť……...
Zdržanlivosť. Zdržanlivosť od nadmernej konzumácie jedla a nápojov, zvlášť vína. Správne dodržiavanie pôstov ustanovených Cirkvou. Ovládanie tela prostredníctvom striedmeho a nemenného jedla, vďaka ktorému všetky vášne slabnú, zvlášť sebaláska, ktorá pozostáva z nadmernej lásky k telu, žalúdku a z ich potešenia. V šestnástej kapitole svätý Ignác Brjančaninov menuje čnosti, ktoré sú protipólom hlavných hriešnych vášní. Vášne charakterizuje ako stav otroctva, úsilie……...
Vášne sú zlé návyky; čnosti sú dobré návyky. Tu hovoríme o vášňach a čnostiach, ktoré sú nadobudnuté a prijaté človekom ako výsledok jeho skutkov a životného štýlu. Niekedy otcovia nazývajú vášňami rôzne vlastnosti choroby, ktorá sa v nás objavila následkom pádu, alebo rôzne formy hriešnosti, ktoré sú spoločné pre ľudstvo; boli sme narodení s týmito vášňami. Naopak, čnosti v tomto prípade sú esenciálne, prirodzené,……...
Štyridsiatu druhú homíliu svätý Izák Sýrsky venuje vysvetľovaniu rôznych druhov pokušení a ich príťažlivosti. Nezostáva však iba pritom. Predstavuje rôzne disciplíny v duchovnom živote, ktoré môžu pomôcť v boji s týmito hnutiami v našom srdci. Je azda potrebné si pripomenúť, že pokušenia vychádzajú predovšetkým z pôsobenia vášní, ktoré ovládajú dušu človeka. Evagrios zostavil zoznam ôsmych zlých myšlienok, ktoré v sebe obsahujú všetky……...
„Žiaden človek nemôže poraziť vášne bez zreteľných čností; a nikto nemôže poraziť blúdenie mysle bez štúdia duchovného poznania. Naša myseľ je ľahká a rýchla a ak nie je zviazaná nejakou reflexiou, nikdy neprestane blúdiť. Bez nadobudnutia dokonalosti vo vyššie spomenutých čnostiach, človek nemôže nadobudnúť sebakontrolu. Ak človek neporazí svojich nepriateľov, nemôže nadobudnúť pokoj. A ak v ňom nevládne pokoj, ako môže nadobudnúť……...
Tridsiata druhá homília svätého Izáka Sýrskeho začína týmto slovami: „Človek nie je oslobodený od potechy konania hriechu, kým skutočne si nezbridí príčinu hriechu z celého srdca. Toto je krutý zápas, zápas, ktorý odporuje človeku až do krvi, v ktorom je jeho slobodná vôľa testovaná, či v plnosti miluje čnosť. To je tá sila, ktorú niektorí volajú pokušenie a jej vôňou……...