„Boh si praje zmenu v našej mysli, pretože skrze myseľ sa zdokonaľujeme a skrze myseľ sa stávame tiež neužitočnými. Lebo je dostatočné pre ňu stáť samej pred Bohom bez pomoci a hovoriť v náš prospech. Vzdávaj vďaky a oslavuj neprestajne Boha, pretože aj keď vlastníš prirodzenosť, ktorá je slabá a ľahko padajúca, predsa skrze asistenciu milosti si z času na čas vyvýšený,……...
Šesťdesiata šiesta homília je trochu náročnejšia, ale dáva kľúč na správne pochopenie učenia svätých otcov o duchovnom živote. Svätý Izák Sýrsky ju začína slovami: „Myseľ je orgán duchovného vnímania, ktorý ma schopnosť prijať silu vízie, ako zreničky telesných očí, do ktorých sa vlieva viditeľné svetlo. Noetické videnie je prirodzeným poznaním, ktoré je zjednotené s touto silou v prirodzenom stave……...
Stráž svoju myseľ a nebudeš trápený pokušeniami. Ak v tom zlyháš, prijmi s trpezlivosťou všetky skúšky. Aj keď väčšina poučení svätého Marka Asketika je ľahko pochopiteľná, predsa nám len azda chýba detailnejší návod, ako ich uskutočniť. Musíme si uvedomiť, že svätý Marek Asketik adresoval tieto poučenia bratom mníchom, a preto predpokladal u nich toto poznanie. Tieto poučenia tak boli iba heslovitým……...
Ako sa prejavujú vášne? Prejavujú sa v myšlienkach, fantáziách a hriešnych túžbach. Myšlienky a fantázie sa niekedy neočakávane vynoria v mysli, niekedy k nej prichádzajú ticho ako zlodej a hriešne túžby sa podobne prejavia v srdci a v tele. Hriešne myšlienky, mentálne obrazy a pocity nakláňajú človeka k hriechu v momentálnom skutku, alebo, prinajmenšom, k poteche z pôžitku z jeho otroctva hriešnych myšlienok, fantázií, pocitov, predstavivosti a emócií. Svätý Ignác Brjančaninov predstavuje……...
Pasce zamerané na moju myseľ sú nastražené v rôznych knihách, ktoré sľubujú osvietenie, ale namiesto toho obsahujú učenie temnoty, napísané so zjavným alebo skrytým učením diabla, zo zdroja padnutého rozumu, zničeného hriechom, „klamlivým ľudským učením“ (Ef 4, 14), ako hovorí apoštol; autormi, ktorí sa „len márne nadúvajú vo svojom telesnom zmýšľaní“ (Kol 2, 18). Môj brat, ktorého spásu……...
„Telesné námahy, ak nie sú sprevádzané čistotou mysle, sú ako neplodné lono a vyschnuté prsia, pretože nemôžu priviesť človeka k poznaniu Boha. Vyčerpávajú telo, ale nepodstupujú žiadnu bolesť na vykorenenie vášní z mysle. Z toho dôvodu telesné námahy neprinášajú žiadnu úrodu.“ Bez úsilia o čisté srdce, bez úsilia obetovať všetko Bohu, nie je možné dôjsť k poznaniu Boha a priniesť ovocie života hodné……...
Ďalšiu časť svojho manuálu pre duchovný život svätý Teofan Zatvornik venuje formovaniu správnych postojov dieťaťa. Najprv hovorí o mysli, ktorej aktivita sa prebúdza so začiatkom rozprávania. Myseľ sa rozvíja spolu so schopnosťou rozprávať, a preto je dôležité začať s jej formáciou v tomto čase a to vo všetkých okolnostiach, v ktorých sa dieťa ocitá. Je potrebné správne rozlišovať čo je správne a čo je……...
Keď čítame o živote veľkých svätcov, často sa v našich srdciach vynorí túžba žiť podobný život svätosti. Akýmsi spôsobom vnímame túžbu duše, ktorá chce nadobudnúť stav, ktorý jej patrí. Keď si však uvedomíme, že tento cieľ nemôžeme dosiahnuť nejakou drobnou aktivitou v rámci nášho voľného času, ale že si to vyžaduje naše úplné nasadenie, ktoré podstatne mení mnohé zaužívané spôsoby……...
Kým sme utláčaní a zotročení vášňami, často nechápeme, prečo kvôli nim trpíme. Musíme si preto uvedomiť, že sme dovolili, aby sme boli odvrátení od kontemplácie Boha a ostali v tomto väzení. Ale keď človek zameria svoju myseľ bez rozptýlenia na nášho Pána a Boha, potom Spasiteľ všetkých môže oslobodiť dušu od otroctva vášní. Ako hovorí prorok: „Pána mám vždy pred očami;……...
Ten, kto kultivuje zdržanlivosť, disciplínu, ktorá podrobuje telo, a túži po požehnanej čistote, čo možno oprávnene nazvať „bezvášnivosťou“, a s pokornými myšlienkami prosí o božskú milosť, ten dosiahne cieľ, po ktorom túži. Ale kto sýti telo bez kontroly, bude mučený démonom nečistoty. Tak ako voda uháša oheň, tak hlad alebo zdržanlivosť spojená s pokorou duše uháša horúčku tela a hanebné fantázie. ……...
Svätý Izák Sýrsky učí: „Tí, ktorí na ceste života sú vedení božskou milosťou, aby boli osvietení, sú si vždy vedomí niečoho ako noetického lúča svetla vloženého medzi napísané riadky, ktorý uschopňuje myseľ rozlíšiť jednoduché slová od tých, ktoré majú veľký význam pre osvietenie duše.“ Svätý Izák Sýrsky poukazuje na aktivitu mysle počas čítania Svätého písma alebo……...