Svätý Izák Sýrsky pokračuje v odpovedi na otázku učeníka detailným vysvetlením stavu bezvášnivosti. Jeho slová nepotrebujú žiaden komentár, pretože zreteľne približuje namáhavú cestu, ktorá k bezvášnivosti vedie, ako aj jej ovocie v duši človeka. „Duša, ktorá s Božou milosťou dovŕšila dielo čnosti a priblížila sa k poznaniu, ako hovorí požehnaný Marek, je si len málo vedomá toho, čo prichádza z hriešnej a zmyslu zbavenej……...
Ďalšia krátka časť sedemdesiatej prvej homílie je venovaná bezvášnivosti. V životopisoch svätých sa často stretávame s konštatovaním, že nadobudli tento stav. No len zriedkavo tam nájdeme jeho vysvetlenie. Môžeme byť preto vďační učeníkovi svätého Izáka Sýrskeho, ktorý poprosil o vysvetlenie tohto stavu. Svätý Izák Sýrsky na jeho otázku odpovedá: „Bezvášnivosť neznamená, že človek necíti žiadne vášne, ale že neprijíma……...
Na konci šesťdesiatej šiestej homílie sa svätý Izák Sýrsky dotýka stavu, ktorý sa v asketickej literatúre nazýva bezvášnivosťou. Je to dar vychádzajúci z čistoty srdca a mysle, ktorá bola dosiahnutá pevnými návykmi vyplývajúcimi z asketických cvičení a spoluprácou s Božou milosťou. Nesmie sa tomu rozumieť tak, že na človeka už nemôžu zaútočiť pokušenia. Človek je v zápase až do svojho posledného výdychu. Znakom bezvášnivosti……...
„Čo sú vášne?“ Túto otázku položil učeník svätému Izákovi Sýrskemu. Dostáva nielen odpoveď, ale aj návod na ich porazenie. „Vášne sú provokácie, ktoré sú zasiate do vecí tohto sveta a nútia telo uspokojiť jeho nevyhnutné potreby; neprestanú na nás útočiť, kým svet stojí svetom. Ale tieto útoky nevstúpia do srdca človeka, ktorý bol uznaný za hodného božskej……...
Svätí otcovia často obracajú priam naruby mnohé naše zaužívané predstavy o duchovnom živote. Jednou z nich je napríklad mienka, že ak človek nastúpi na cestu nasledovania Pána, tak sa život zmení takmer na prechádzku ružovou záhradou. Možno za to viniť romantické a sladké predstavenie kresťanského života v niektorých filmoch a beletrii, keď všetky ťažkosti života sa takmer ihneď rozplynú po obrátení……...
Pokoj je oslobodenie od vášní a nemôže byť nájdený mimo aktivitu Svätého Ducha. Svätí otcovia hovoria o rôznych fázach duchovného života, ale často používajú zjednodušené rozdelenie do dvoch častí – aktívnu a kontemplatívnu. Náplňou aktívnej fázy duchovného života je nadobudnutie pokoja, bezvášnivosti, apatie – teda oslobodenie od vášní. Cesta k tomuto pokoju vedie iba skrze napĺňanie prikázaní. Keď je……...
Predčasná bezvášnivosť je veľmi nebezpečná! Predčasná duchovná radosť daná božskou milosťou je nebezpečná. Nadprirodzené dary môžu zničiť asketika, ktorý sa ešte nepoučil zo svojich pádov do hriechu, ktorý je neskúsený v živote, ktorý sa nestal zručný v zápase s hriešnymi myšlienkami, ktorý nemá detailné poznanie prefíkanosti a nenávisti démonov a ktorý je ešte pod vplyvom nevypočítateľnej ľudskej prirodzenosti. Človek je slobodný, aby……...
Svätý Ján Klimak hovorí o blaženej bezvášnivosti, ako o Božom dare pre tých, ktorí sa zriekajú sveta a zápasia o čistotu mysle a srdca. Bezvášnivosť je často chápaná vplyvom stoikov ako chladná ľahostajnosť, necitlivosť alebo apatia. To však nemá nič spoločné s tým, ako bezvášnivosť chápu svätí otcovia. Bezvášnivosť pre nich znamená slobodu od vášní nadobudnutú naplnením Svätým Duchom, ktorý prichádza ako……...
6. Ten, kto sa zriekol sveta, aby zo seba striasol jarmo svojich hriechov, mal by nasledovať tých, ktorí sedia pred mestom nad hrobmi, a nemal by ako oni prerušiť svoj horúci a vrúcny prúd sĺz ani bezhlasné stony svojho srdca, pokiaľ tiež neuzrie, ako sám Ježiš prichádza k nemu a odvaľuje kameň ťažkostí z jeho srdca tak……...
Ťažkosti asketického života končia v pokoji bezvášnivosti, zatiaľ čo pohodlný spôsob života rodí hanebné vášne. Svätý Theodoros Veľký týmito slovami zhŕňa skúsenosť svätých asketikov. Nie je ťažké stotožniť sa s druhou časťou poučenia, pretože sme neraz zakúsili zahanbenie, ktoré vzišlo z vyčíňania našich vášní. Ale keď hovorí o pokoji „bezvášnivosti“, to si len ťažko vieme predstaviť. Sme preto vďační tým,……...
Je ľahšie očistiť nečistú dušu, než priviesť k zdraviu dušu, ktorá už raz bola očistená, ale bola znovu zranená. Pre tých, ktorí sa pred nedávnom zriekli zmätkov sveta, je ľahšie dosiahnuť bezvášnivosť – nech by už predtým upadli do akýchkoľvek pádov –, než pre tých, ktorí už ochutnali požehnané Božie slová a kráčali po ceste spásy, a potom sa vrátili……...
Zaujímalo by ma, či človek, ktorý sa nasycuje jedlom, je schopný dosiahnuť bezvášnivosť. Pod bezvášnivosťou nemyslím zdržanlivosť od hriechu – pretože toto sa nazýva sebakontrolou. Mienim tým zdržanlivosť, ktorá vykoreňuje vášnivé myšlienky z mysle a je tiež nazývaná čistotou srdca. Je dosť zvláštne, že toto poučenie svätý Theodoros Veľký formuluje ako otázku. Jedným z možných vysvetlení je, že po……...
Bezvášnivosť je svadobný odev Bohom vyformovanej duše, ktorá sa oddelila od svetských potešení, zriekla sa nezriadených túžob, zaoberá sa zbožnými myšlienkami a kontempláciou v jej najčistejšej forme. Ale skrze styk s hanebnými vášňami duša stŕha odev sebaovládania a ponižuje sa nosením špinavých handier. Ten, ktorý bol v evanjeliu zviazaný a vyhodený do vonkajšej tmy, bol oblečený do odevu utkaného takými myšlienkami a skutkami; a tak……...
Nech tieto myšlienky v tebe zotrvávajú, spi s nimi, vstávaj s nimi. Snaž sa, aby si na ne nikdy nezabudol, nech už sa nachádzaš kdekoľvek, drž ich v mysli, aby ťa opustili zlé myšlienky a mohol si byť naplnený božskou útechou. Kým duša nie je posilnená týmito myšlienkami, nemôže dosiahnuť stíšenie. Pretože prameň, ktorý nemá žiadnu vodu, nezaslúži si svoje meno. ……...
Skutočná viera rodí Božiu bázeň. Božia bázeň nás učí dodržiavať prikázania. Je povedané, že kde je bázeň, tam sú prikázania napĺňané. Napĺňanie prikázaní ustanovuje praktickú čnosť, ktorá predchádza kontemplatívnej čnosti. Ich ovocím je „bezvášnivosť“. Skrze „bezvášnivosť“ sa v nás rodí láska. Milovaný učeník na tému lásky povedal: Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu……...
Ten, kto kultivuje zdržanlivosť, disciplínu, ktorá podrobuje telo, a túži po požehnanej čistote, čo možno oprávnene nazvať „bezvášnivosťou“, a s pokornými myšlienkami prosí o božskú milosť, ten dosiahne cieľ, po ktorom túži. Ale kto sýti telo bez kontroly, bude mučený démonom nečistoty. Tak ako voda uháša oheň, tak hlad alebo zdržanlivosť spojená s pokorou duše uháša horúčku tela a hanebné fantázie. ……...
Viera je vlastná našej prirodzenosti. Plodí v nás Božiu bázeň; a Božia bázeň vštepuje dodržiavanie prikázaní, čo ustanovuje praktizovanie čností. Z takejto praxe vyrastá vzácny kvet bezvášnivosti. Dieťaťom bezvášnivosti je láska, ktorá je naplnením všetkých prikázaní (Rim 13, 10) a drží ich v jednote. V predchádzajúcich niekoľkých vetách svätý Theodoros Veľký dáva schému duchovného života. V zhode s ostatnými svätými otcami hovorí o určitej……...