Čo znamená veriť? Túto otázku sa raz spýtali jedného veľkého asketika. Odpovedal: „Veriť znamená zotrvať v pokore a milosrdenstve.“ Pokora vkladá nádej v Boha, nie do seba alebo iných ľudí, a tak pokorný človek je jednoduchý, priamy a ušľachtilý vo svojom správaní. Slepý svet takéto správanie nazýva pyšným. Pokora považuje pozemské dobrá za neužitočné. V očiach pokorného človeka je veľkým……...
Pýcha je spoľahlivá indikácia povrchného človeka, otroka vášní. Je to znak duše, ktorá zablokovala každý prístup k učeniu Krista. Nesúď človeka podľa jeho vzhľadu a nerozlišuj, či je pyšný, alebo pokorný, podľa jeho vzhľadu. „Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo“ (Jn 7, 24). Pán nám prikázal rozpoznávať ľudí podľa ich skutkov a ich ovocia (porovnaj Mt 7, 16). ……...
Pokorný človek nie je schopný hnevu alebo nenávisti, pretože nemá žiadnych nepriateľov. Ak ho niekto zraní hocijakým spôsobom, vníma toho človeka ako nástroj Božej spravodlivosti alebo prozreteľnosti. Pokorný človek sa dáva úplne Božej vôli. Pokorný človek nežije svoj život, ale Boží život. Pokorný človek nevkladá dôveru v seba, a preto neustále hľadá Božiu pomoc a nepretržite ostáva……...
Praješ si nadobudnúť pokoru? Nasleduj prikázania evanjelia. Skrze ne tvoje srdce nadobudne svätú pokoru a črty samotného nášho Pána Ježiša Krista. Začiatkom pokory je chudoba ducha. Prostriedkom cesty k pokore je Kristov pokoj, ktorý prevyšuje všetku múdrosť a chápanie. Koniec cesty a dokonalosť pokory je Kristova láska. Pokora nie je nikdy hnevlivá, nikdy sa nepokúša o priazeň človeka, nikdy sa……...
Účinok pokory sa môže porovnať s účinkom vášne lakomstva. Čím viac je človek infikovaný láskou k pozemským veciam, tým viac ich zhromažďuje; čím viac po nich túži, tým menej je uspokojený. Čím bohatší sa stáva, tým viac sa vidí biednym. Podobne čím viac pokorný človek rastie v čnostiach a duchovných daroch, tým úbohejším a slabým sa zdá vo svojich očiach. Je……...
Falošná pokora oslabuje človeka natoľko, že ho núti nielen vidieť seba samého ako pokorného a jemne to naznačovať druhým, ale otvorene a hlasno to oznamovať všetkým. Táto falošnosť sa nám kruto vysmieva, keď ňou oklamaní veríme, že je Pravdou. Milosťou naplnená pokora nie je viditeľná, ako Darca milosti, Boh, tiež nie je viditeľný. Je schovaná v tichu,……...
Si chrámom pravdy, stvorený Bohom. Keď prijmeš do svojho vnútra zdanie pravdy a keď sa mu klaniaš namiesto skutočnej Pravdy, stávaš sa pohanským chrámom. Vo vnútri tohto pohanského chrámu je idol – prelud pokory. Takáto falošná pokora je najhorším druhom pýchy. Keď človek spozná pýchu, len s veľkými ťažkosťami ju dokáže vykoreniť zo svojej duše. Ale ako môže človek……...
Obávaj sa, aby tvoja prázdna a klamlivá extáza neviedla do večného trápenia, ktoré Boh prisľúbil tým, ktorí sú v rozpore s Božou vôľou so sebou spokojní. Márnomyseľnosť a jej deti – falošné duchovné stavy, ktoré sa objavujú v srdci a neboli prebodnuté pokáním – vytvárajú zdanie pokory. Toto zdanie sa stáva náhradou za skutočnú pokoru v duši. Zdanie pravdy, ktoré takto násilne zabralo……...
Drahý brat! Pozri sa sústredene a bez predsudkov na svoju dušu. Nie je pre ňu vhodnejšie pokánie než nejaké potešenie? Nie je pre teba lepšie plakať tu na zemi, v tomto slzavom údolí, kde je vhodnejšie utrpenie než vymýšľanie si pre seba predčasných, klamlivých, bláznivých a ničiacich potešení? Pokánie a slzy nad našimi hriechmi dávajú večnú blaženosť. Toto je dobre……...
Satan sa niekedy zjavuje ako anjel svetla a jeho nasledovníci sa niekedy zdajú byť apoštolmi Krista (2 Kor 9, 13 – 15). Jeho učenie predstiera, že je učením Krista. Stavy, ktoré sú spôsobené jeho klamom, sa zdajú byť na prvý pohľad podobné veľkým, milosťou naplneným stavom. Jeho pýcha a márnomyseľnosť a ich klam a ilúzia berú formu Kristovej pokory. Och!……...
Svätý Makárius Egyptský, skutočný Duchom naplnený otec, nazývaný Cirkvou veľkým pre dokonalosť jeho čností, zvlášť pre hlbokú pokoru, povedal vo svojich svätých a mystických dielach, že dokonca najčistejšie a najdokonalejšie ľudské bytie má v sebe zrnko pýchy. Tento svätý muž dosiahol najväčšiu úroveň kresťanskej dokonalosti. Žil v čase naplnenom svätými, dokonca videl najväčšieho z mníchov, svätého Antona Veľkého. Predsa len povedal,……...
Milosťou naplnená, zázračná vízia veľkosti Boha a jeho nespočítateľných dobrodení, ktoré dáva človeku, milosťou naplnená skúsenosť Vykupiteľa, nasledovanie Krista so sebazaprením, vidiac priepasť, do ktorej pád vhodil ľudstvo – toto sú neviditeľné znaky pokory, prvé komnaty duchovných palácov, ktoré boli stvorené Bohočlovekom. Pokora sa nepovažuje za pokornú. Práve naopak! Vidí v sebe všetky druhy pýchy. Skúša nájsť všetky……...
Pravá pokora je božské tajomstvo. Nie je dosiahnuteľné ľudským úsilím. Pretože je najvyššou múdrosťou, telesným zmýšľaním je považovaná za bláznovstvo. Božské tajomstvo pokory je odhalené Pánom Ježišom jeho učeníkom, ktorí neustále sedia pri jeho nohách a počúvajú jeho životodarné slová. Dokonca aj po jej odhalení zostáva tajnou, pretože je nemožné vyjadriť ju slovami a jazykmi sveta. Je nepochopiteľná pre……...
Ak sa neustále pozeráme na svoje vlastné hriechy, ak sa pokúšame ich detailne skúmať, potom v sebe nenájdeme žiadnu čnosť a už vôbec pokorné zmýšľanie. Pravé pokorné zmýšľanie skrýva skutočnú a svätú čnosť rovnakým spôsobom, ako panna zakrýva svoju krásu, tak ako je svätyňa svätých skrytá pred ľudskými očami závesom. Pravé pokorné zmýšľanie má evanjeliový charakter, spôsob života……...
Ale jestvuje tiež dobrovoľné pokorné zmýšľanie – je stvorené márnomyseľnou dušou, dušou oklamanou a polichotenou falošným učením, dušou, ktorá si lichotí, dušou, ktorá hľadá slávu sveta, dušou, ktorá hľadá svetský úspech a pozemské potešenia, dušou, ktorá zabudla na večnosť a Boha. Toto dobrovoľné pokorné zmýšľanie pozostáva z nespočítateľných trikov, skrze ktoré ľudská pýcha skúša uchmatnúť úctu, ktorá patrí pravému pokornému……...
„Nech vás nik nepripraví o víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou“ (Kol 2, 18). Skutočná pokora spočíva v poslušnosti a nasledovaní Krista (porovnaj Flp 2, 5 – 8). Pravé pokorné zmýšľanie je duchovnou múdrosťou. Je to dar od Boha; je to pôsobenie božskej milosti v mysli a srdci človeka. Svätý Ignác Brjančaninov pokračuje v téme pokory aj v ďalšej kapitole, ktorej……...
Svätí otcovia poznamenali, že na rozdiel od márnomyseľnosti, ktorá má tendenciu vnášať rozptýlenosť do myšlienok, pokora dáva duši sústredenosť. Človek prestáva kontemplovať svet neužitočným a rozptýleným spôsobom a začína kontemplovať seba samého a stáva sa schopným mentálneho stíšenia; stavu, ktorý je absolútne nevyhnutný pre pozornú modlitbu a je zároveň aj produktom tejto modlitby. Milosťou naplnená aktivita pokory a milosťou naplnená aktivita……...
Učeník: Sľúbil si, že mi vysvetlíš, ako sa nadobúda pokora skrze modlitbu. Starec: Jednota pokory a modlitby je veľmi jasne opísaná svätým abbom Dorotejom: „Neustála prax modlitby odporuje pýche. Je zrejmé, že pokorný a zbožný človek, vediac, že je pre neho nemožné urobiť akýkoľvek dobrý skutok bez pomoci a ochrany Boha, nikdy sa neprestáva modliť, aby sa Boh……...
Poviem ti úžasný príbeh, ktorý môže vysvetliť pôsobenie pokory priamo zo srdca, bez predchádzajúcej myšlienky pokorného zmýšľania. Raz som bol podrobený zahanbujúcemu trestu. Keď sa to stalo, neočakávane som pocítil oheň v celom tele a určitý druh neopísateľnej bezvládnosti, po ktorých bolo moje srdce zapálené túžbou prijať odsúdenie a verejné potrestanie z rúk kata za moje hriechy. V tom istom čase sa……...
Učeník: Aký je rozdiel medzi pokorným zmýšľaním a pokorou? Starec: Pokorné zmýšľanie je nastavenie mysle podľa evanjelia, od Krista. Pokora je pocit srdca. Najprv sa človek musí naučiť pokornému zmýšľaniu; čim viac sa cvičí v pokornom zmýšľaní, tým viac duša nadobúda pokoru, pretože stav srdca vždy závisí od myšlienok, ktorými sa zapodieva myseľ. Keď sa skutky človeka stanú……...
Medzi ľuďmi sa mních musí vždy správať opatrne a úctivo, ale jednoducho, reagujúc na komplimenty mlčaním, a rovnako tak v prípade urážok, okrem prípadov, keď prosba o odpustenie alebo ponuka láskavého vysvetlenia môže upokojiť protivníka. Tí, ktorí dosiahli úspech v mníšskom živote, nadobudli zvláštnu slobodu a jednoduchosť srdca, ktorá je zrejmá v ich vzťahoch s ľuďmi. Nie sú veľmi príjemnými pre svet. Svet ich môže……...
„Keď si medzi bratmi,“ povedal svätý Ján Klimak, „pozorne sa stráž, aby si sa v žiadnom prípade nejavil spravodlivejším od nich. Ak tak nerobíš, spáchaš dvojnásobné zlo – zraníš bratov svojím pokrytectvom a falošnosťou a dovolíš arogancii, aby sa v tebe zrodila a rástla. Buď pokorný v duši, nikdy ju však neukáž ani telom, ani vzhľadom alebo slovom, dokonca ani žiadnym náznakom.“ ……...
Učeník: Môže byť skutočne pravda, že pokorné rozprávanie vie byť škodlivé? Zdá sa mi to veľmi vhodné pre mnícha a je to veľmi poučné pre laikov, ktorí sú často pohnutí pokorným rozprávaním mníchov. Starec: Pán povedal: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“ (Mt 16, 26). Zlo nikdy nemôže byť……...
Kto sa neospravedlňuje, je vedený pokorným zmýšľaním, ale kto sa ospravedlňuje, je vedený aroganciou. Alexandrijský patriarcha Teofilos raz navštívil Nitriu. Táto hora bola obývaná veľkou mníšskou komunitou, kde všetci žili hesychastickým štýlom života. Abba tohto monastiera bol mužom veľkej svätosti. Patriarcha sa ho spýtal, čo je podľa jeho názoru najdôležitejším aspektom mníšskej cesty. Abba odpovedal: „Neustále obviňovanie……...
Prorok Izaiáš takto povedal o Pánovi: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas“ (Iz 42, 1 – 2). Apoštol Peter takto svedčil o úplnom naplnení tohto proroctva: „Veď na to ste povolaní; lebo……...