Na začiatku svojho učenia o pokore svätý Dorotej z Gázy povedal, že základným kameňom jeho učenia je tento výrok jedného zo svätých starcov: – Najprv potrebujeme pokorné zmýšľanie a musíme byť pripravení povedať „odpusť mi“ v každom momente, pretože pokorné zmýšľanie ničí všetky šípy nepriateľa a odporcu. Veľká sila pokory je zjavná odmietnutím ospravedlnenia, obviňovaním seba samého a odpúšťaním druhým vo všetkých……...
Dobrý príklad rozumnej askézy, ktorá vedie k vrcholu kresťanskej dokonalosti skrze hĺbku pokory, nájdeme v živote požehnaného Izidora Alexandrijského. Bol jedným z vplyvných obyvateľov Alexandrie. Povolaný Božím milosrdenstvom k mníšskemu životu vstúpil Izidor do monastiera neďaleko Alexandrie a oddal sa v úplnej poslušnosti ihumenovi monastiera, ktorý bol mužom naplneným Svätým Duchom. Keď videl, že vysoké postavenie vo svete naplnilo Izidora hrubým a pyšným charakterom,……...
Učeník: Mojou otázkou, ako využívať dobré skutky na dosiahnutie pokory, som ťa prinútil odbočiť od hlavnej témy. Starec: Teraz sa k nej vrátim. V spomenutom učení abbu Doroteja vnímame slová jedného svätého starca: „Cesta pokory je rozumná telesná askéza.“ Toto učenie je zvlášť dôležité pre mníchov, ktorí majú rôzne monastierske poslušnosti, niektoré z nich si vyžadujú fyzickú prácu, iné……...
Učeník: Predpokladajme, že žitie evanjeliových prikázaní vedie človeka k poznaniu a uznaniu vlastnej hriešnosti; ale ako môže človek dosiahnuť úroveň, že sa pokladá za väčšieho hriešnika než iní ľudia, medzi ktorými sú hrozní zločinci a zlosynovia? Starec: To je prirodzený následok asketizmu. Ak máme pred svojimi očami dve veci a jednu z nich skúmame so všetkou možnou a neustálou pozornosťou, a o druhú……...
Svätý Ignác Brjančaninov pokračuje v odpovedi na otázku učeníka: Takáto mienka o sebe samom sa prirodzene formuje z napĺňania prikázaní. Človek môže pravdivo tvrdiť, že kto je vedený prikázaniami evanjelia, hovorí, že nepozná ani jeden dobrý skutok, ktorý by urobil. Pretože i takéto naplnenie prikázania nazýva zvrhlosťou a pošpinením prikázania, ako hovorí svätý Peter Damaský. „Nauč ma plniť tvoju vôľu,“ volá……...
Opak nastáva pri skutočnom naplnení prikázaní evanjelia. Keď asketik len začne s ich napĺňaním, hneď vidí, že ich napĺňa nedostatočne a nečisto; vníma, že každú hodinu je rozptýlený potešeniami vášní. Vníma, že je donútený svojou vôľou konať tie aktivity, ktoré sú zakázané prikázaniami. Potom si zreteľne uvedomí, že padnutá prirodzenosť oponuje evanjeliu. Ďalšie napĺňanie prikázaní stále zreteľnejšie odhaľuje nedostatočnosť……...
Učeník: Nesedí mi, že človek, ktorý úplne napĺňa prikázania evanjelia, môže dospieť k pochopeniu svojej veľkej hriešnosti. Pravdou sa mi zdá skôr opak. Kto stále koná čnostne a koná tak so zvláštnou zanietenosťou, nemôže si pomôcť, aby sa nevnímal ako čnostný. Starec: Človek, ktorého opisuješ, robí iba zdanlivé dobro zo svojej padnutej prirodzenosti. Ten, kto robí takéto dobro……...
Svätý Ignác Brjančaninov pokračuje v odpovedi na otázku, ako dosiahnuť pokoru. Pripomína slová abbu Doroteja: „Pokora sa prirodzene formuje v duši ako výsledok života podľa prikázaní evanjelia… Tu máš rovnaký proces ako pri učení vied alebo umenia medicíny. Keď sa niekto naučí veľmi dobre a začne uplatňovať svoju vedomosť, potom trošku po troške, s cvikom, lekár alebo vedec nadobudnú zručnosť,……...
Učeník: Prosím, opíš mi detailne obe cesty na dosiahnutie pokory. Starec: Obe cesty sú opísané v učení svätých otcov. Svätý Ján Klimak hovorí, že iba tí, ktorí sú vedení Božím Duchom, môžu správne hovoriť o pokore, zatiaľ čo svätý Izák Sýrsky hovorí, že Svätý Duch mysticky učí človeka pokore, ak sa pripravil pre takéto poučenie. My, ktorí sme……...
Učeník: Ako človek dosiahne pokoru? Starec: Skrze napĺňanie evanjeliových prikázaní a zvlášť skrze modlitbu. Milosťou naplnené pokorné diela spolu s mocou modlitby, ktorá je naplnená milosťou, alebo, lepšie povedané, majú jedno a to isté pôsobenie. Svätý Ignác Brjančaninov začína pomaly vysvetľovať čnosť pokory. Po úvode, v ktorom síce načrtol tému tejto kapitoly, ale neponúkol jednoduchú a ľahko pochopiteľnú definíciu……...
Ďalšiu kapitolu svätý Ignác Brjančaninov venuje téme pokory. Približuje ju na základe rozhovoru medzi starcom a jeho učeníkom. Nevysvetľuje dôvod zmeny štýlu. Každopádne to nebráni plne vysvetliť danú tému. Učeník: Čo je pokora? Starec: Pokora je evanjeliová čnosť, ktorá zjednocuje silu človeka s Kristovým pokojom, ktorý je väčší než ľudské chápanie. Učeník: Ak je väčší než……...
Pýcha búri nervy, zapaľuje krv, prebúdza predstavivosť a podnecuje padnutý život. Pokora upokojuje nervy, ochladzuje krv, ničí predstavivosť, hubí padnutý život a prebúdza život v Ježišovi Kristovi. „Poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov!“ (1 Sam 15, 22) povedal prorok kráľovi Izraela, ktorý sa opovážil priniesť Bohu nedovolenú obetu. Ak túžiš priniesť Bohu obetu lásky,……...
Pokora a vernosť Bohu ničia telesnú lásku. To znamená, že žije z nedostatku viery a z namyslenosti. Rob všetko dobré, čo môžeš – čokoľvek prikázania nariaďujú – svojim milovaným; ale vždy zver Bohu starostlivosť o nich; a tvoja slepá, telesná a nedbalá láska bude premenená krok za krokom na duchovnú, múdru a svätú lásku. Ale ak tvoja láska je vášnivá, protiviaca sa……...
Pokora. Bázeň Božia a jej prítomnosť počas modlitby. Bázeň, ktorá vychádza z čistej modlitby, počas ktorej prítomnosť a veľkosť Boha je zvlášť citeľná. Hlboké uznanie vlastnej nehodnosti. Úprimné a dobrovoľné uznanie morálnej nadradenosti iných. Jednoduchosť duše, ktorá vychádza zo živej viery. Nenávisť voči chválam, ktoré prichádzajú zo sveta. Neustále odsudzovanie seba samého. Pravdivosť a pevnosť. Strata pripútanosti k vášňam. Odumretie svetu. Skrúšenosť….…...
Svätí otcovia vidiac, že zápas s vášňami v nich prináša veľké duchovné ovocie, nechceli tento zápas ukončiť. Chceli v ňom odvážne pokračovať až do konca. Akí požehnaní muži! Nehľadali žiadnu inú dokonalosť okrem dokonalej pokory. Nikdy nehľadali nádej na spásu v sebe, namiesto toho úplne dôverovali v Krista. Kde nie je pokora, tam nie je kresťanská čnosť, a kde je skutočná pokora, tam……...
Prikladaj pozornosť myšlienkam falošnej pokory, ktorá ti po každom hriešnom páde hovorí, že si natrvalo rozhneval Boha, že Boh odvrátil od teba svoju tvár, že ťa nechal a zabudol na teba. Musíš rozpoznať zdroj týchto myšlienok podľa ich ovocia. Tým ovocím je depresia, oslabenie duchovného boja a niekedy aj opustenie asketických námah na krátky čas alebo natrvalo. Ak……...
Umŕtvovanie tela dobrými prácami a starostlivým nasledovaním evanjeliových prikázaní dáva kresťanovi pravú pokoru. Pravá pokora spočíva v úplnom sebazaprení, plnej lojalite voči Bohu a v neustálej službe Bohu. Takáto pokora priťahuje do duše Božiu milosť. Božia milosť osvetľuje dušu, dáva jej duchovné zmysly a tak vášne – tie hriešne pocity a túžby tela – sú bezmocné. Kresťanstvo je asketickým náboženstvom. Pod……...
Najväčší Boží svätí mimoriadne dbali, aby sa videli ako hriešnici, a to takí veľkí, že hriechy iných, či už veľké alebo malé, sa im zdali bezvýznamné a odpustiteľné. Sv. Siseos povedal Abbovi Orovi: „Daj mi poučenie.“ „Veríš mi?“ spýtal sa Abba Or. „Verím,“ odpovedal Siseos. „Choď teda a rob, čo robím ja.“ „A čo robíš, otče?“……...
Bratia! Odložme všetky pozemské myšlienky slávy, urážok, potupení, nespravodlivosti, ľudských zákonov a spravodlivosti k päte kríža. Staňme sa bláznami pre Krista! Nastavme líca pre viac úderov! Pochovajme svoju pozemskú dôstojnosť potupou. Vzdajme sa neprestajných starostí o pozemské bohatstvá; nech toto všetko je odviate vetrom! Nešetrime svoje telá v asketických námahách alebo nedobrovoľných utrpeniach! Naučme sa svätému mlčaniu od nášho Pána Ježiša……...
Stalo sa, že Pán vstúpil do domu istého Matúša a zmenil vyberača daní na apoštola; vtelený Boh sa usadil k stolu s hriešnikmi. Farizeji boli pohoršení, keď to videli. Spýtali sa Ježišových učeníkov: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ (Mt 9, 11). Povedzte mi najprv, farizeji, prečo voláte týchto ľudí hriešnikmi? Nebolo by viac vhodné volať……...
Zármutok svätého Antona bol oprávnený. O koľko väčší by mal byť zármutok kresťana v našich časoch, keď vidí nástrahy diabla? Podstatná je žalostná otázka: „Pane! Kto z ľudí sa môže vyhnúť týmto nástrahám a prijať spásu?“ Odpoveď spravodlivému pustovníkovi bola: „Ten, kto je pokorný, vyhne sa týmto nástrahám a ani sa ho nebudú môcť dotknúť.“ Aká božská odpoveď! Ako……...
Svätý Izák Sýrsky sa dôkladne venuje problému utrpenia a analyzuje hnutia, ktoré spôsobuje v duši človeka. Človek súčasnosti, ktorý túži po budovaní pozemského raja, je zaskočený jeho učením. Svätý Izák Sýrsky nesľubuje odstránenie utrpenia v tomto svete. Ba, priam naopak. Hovorí, že Boh ho dovoľuje pre dobro človeka. Nie je to však nič výnimočné. Všetci svätci zo svojej skúsenosti hovoria,……...
V závere tridsiatej šiestej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí: „Je ťažko vysvetliť tieto úžasné veci tomu, kto je ešte začiatočník, nemluvniatko v procese rastu. Ktokoľvek sa podriadi Bohu, je blízko toho, kedy všetky veci sú mu podriadené. Keď človek pozná sám seba, poznanie všetkých vecí je mu tiež darované, pretože poznať sám seba je plnosťou poznania všetkých vecí….…...
V závere tridsiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky nabáda, aby sme neustále pamätali na „odpočinok, ktorý je večný, na život bez pokušení, dokonalý stav, na uchvátenie božskou láskou“. Toto pripomenutie dáva na konci poučovania o zápase s vášňami. Dobre vie, že bez neustáleho pripomínania si tejto reality večného života, človek môže veľmi rýchlo upadnúť do stavu malomyseľnosti. Keď sa……...
V ďalších odstavcoch dvadsiatej ôsmej homílie svätý Izák Sýrsky znovu hovorí o anjelskej hierarchii rozdelenej do deviatich rádov. Pripomína, že vyšší rád učí a osvecuje ten nižší. Akási reťaz tohto poznávania sa ukončuje učením, ktoré anjeli sprostredkovávajú človekovi. Toto vysvetľuje do detailov, ktoré na tomto mieste opomeniem, pretože sa obávam, že nie som schopný plne pochopiť ich hĺbku. ……...