2. Starec povedal: „Kto sa stane bláznom kvôli Pánovi, nadobudne múdrosť.“ Starcove slová dávajú dobrú radu tým, ktorí sa pýtajú: „Ako sa dobre vyspovedať?“ Odhalenie, čo sa skrýva v srdci, je vždy sprevádzané s určitým zahanbením. Preto mnohí starostlivo zvažujú, čo a ako vyznať vo sviatosti pokánia. Používajú vlastnú múdrosť v spôsobe predkladania svojich pádov. Zabúdajú pritom, že i tá ich……...
„Len čo Božia milosť upevnila jeho myslenie vo všetkých týchto veciach, takže dôveruje Bohu, začne ho postupne uvádzať do pokušení. Dovoľuje, aby mu boli zaslané pokušenia podľa jeho miery, aby zniesol ich silu. Ale práve v týchto pokušeniach sa k nemu pomoc milosti hmatateľne približuje, aby nabral odvahu, kým postupne získa skúsenosti, nadobudne múdrosť a opovrhne svojimi nepriateľmi……...
„Chodníkom k múdrosti je správna kontrola údov. Nezvládanie tela spôsobuje nejasnosti v múdrosti. Pravá múdrosť je nazeranie na Boha. Nazeranie na Boha je stíšenie myšlienok. Stíšenie v myslení je tichosť rozlišovania. Rozptýlenie zmyslov je prameňom myšlienok.“ Môže sa nám zdať, že svätý Izák Sýrsky ide do príliš veľkých extrémov, keď hovorí o kontrole tela. Opak je však pravdou. Svätí otcovia……...
Dialóg svätého Izáka Sýrskeho s učeníkom o dôležitosti pravého poznania, ktoré prichádza zhora, nevyhnutne vedie k dôležitej otázke, ktorá aj nás často trápi: „Otázka: Ako človek vníma, že prijal múdrosť od Ducha? Odpoveď: Od poznania, ktoré ho učí cestám pokory v jeho skrytých hĺbkach a zmysloch a odhaľuje sa mu v porozumení, ako je pokora prijatá. „Ako človek vníma, že dosiahol……...
Ak niekto prejaví múdrosť a namiesto jej použitia veľa rozpráva, má falošné bohatstvo a jeho námahy prídu do domov cudzincov (porov.: Prísl 5, 10). Svätý Marek Asketik upozorňuje na ďalšie nebezpečenstvo, ktoré striehne na tých, ktorí sa usilujú o duchovný život. Človek, v ktorom sa rozhorí nadšenie pre Boha, priam hltá duchovné knihy, aby tak nadobudol poznanie duchovných vecí. Môže takto……...
„Trpezlivý má veľa rozumu“ (Prís 14, 29); a rovnako aj ten, kto načúva slovám múdrosti. Svätí otcovia rozlišujú medzi múdrosťou založenou na súhrne nadobudnutých poznatkov štúdiom a múdrosťou nadobudnutou skúsenosťou duchovného života. Tú prvú považujú za neužitočnú, ba až za prejav vášne, ak človeka nevedie k posväteniu života. Svätý Izák Sýrsky napríklad hovorí, že je možné rozprávať veľmi peknými……...
Chudobné vyjadrovanie nepoškodí zbožnému, ani výrečná múdrosť pokornému. Niektoré nedostatky sa nám môžu zdať prekážkou pre službu Bohu. Svätý Marek Asketik však hovorí, že jediným skutočným nedostatkom je nesprávny stav nášho srdca. Spomínam si na rozprávanie staršieho kňaza. Keď ako mladý muž sa zdôveril svojmu farárovi, že cíti povolanie ku kňazstvu, ale má obavu, lebo……...
Ako múdrosť v reči je jednou vecou a samotná múdrosť inou, tak niečo iné je nevedomosť v slove než samotná nevedomosť. V spisoch svätých otcov často nachádzame rady na rozpoznávanie pravej múdrosti. Ostro rozlišujú medzi múdrosťou založenou na súhrne nadobudnutých poznatkov štúdiom a múdrosťou nadobudnutou skúsenosťou duchovného života. Aj keď nepohŕdajú snahou o získavanie nových poznatkov, predsa len za skutočnú múdrosť považujú……...
Videl som prostých ľudí, ktorí boli skutočne pokorní a stali sa múdrejšími od múdrych. Toto poučenie prináša ďalšiu duchovnú zákonitosť, ktorú svätí otcovia spoznali skrze asketické úsilie o dokonalosť. Márnomyseľnosť vnáša rozptýlenosť do myslenia človeka. Pokora na druhej strane vedie dušu k sústredenosti. Odvádza ju od vecí tohto sveta a napomáha k vnútornému stíšeniu, ktoré je nevyhnutné pre pozornú modlitbu a kontempláciu….…...
Aj keď všetko ide dobre, buď pripravený na ťažkosti; a nakoľko budeš musieť vydať zúčtovanie, nedávaj vydierajúce požiadavky. Svätý Marek Asketik nám dáva ďalšie dve praktické rady, ktoré vzišli z duchovnej skúsenosti svätých asketikov. Prvá rada je pre čas pokoja, kedy nepociťujeme žiadne ťažkosti. Svätý Marek Asketik hovorí, že tento čas máme využiť na prípravu. Viacerí svätí……...
Svätý Izák Sýrsky uvádza ako jednu z podmienok na získanie duchovnej múdrosti lásku k blížnemu. Hneď sa však usiluje dať túto lásku do správnych súvislostí, aby ochránil čitateľa od nesprávneho pochopenia. Hovorí: „Aká nádherná a chvályhodná je láska k blížnemu, iba ak nás neodvádza od lásky k Bohu! Aké sladké sú rozhovory s duchovnými bratmi, iba ak nás uchovávajú v našom rozhovore s Bohom!……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v téme duchovnej múdrosti poukázaním na nevyhnutné podmienky pre jej nadobudnutie. „Nemysli si, že človek, ktorý je zviazaný vecami súvisiacimi s telom, bude schopný odvahy v modlitbe k Bohu. Duša takého skupáňa je zbavená múdrosti, ale duša milosrdného človeka je múdrou pôsobením Ducha. Ako olej sýti plameň lampy, tak milosrdenstvo sýti poznanie v duši. Kľúč k božským darom……...
Keď človek v sebe upevní rutinu v dodržiavaní prostriedkov duchovného života, začína prechádzať pomalou transformáciou celého svojho bytia. Svätý Izák Sýrsky povedal, že „srdce, ktoré prijalo nebeské semeno, je zmenené v rozprávaní, zmenené v myslení, zmenené v spôsobe života, zmenené v jeho zmysloch“. Toto všeobecné priblíženie zmeny dopĺňa pripomenutím, že duša sa tak otvára pre duchovnú múdrosť, ktorej prítomnosť môže človek ľahko rozpoznať….…...
Človek, ktorý sa úprimne snaží o bohumilý život, dodržiava prikázania, bojuje s vášňami a usiluje o rast v čnostiach, postupne vníma vzrastajúcu odcudzenosť svetu. Prejavuje sa to stratou záujmu o veci, ktoré mal rád, preferovaním samoty pred spoločnosťou a určitou vzrastajúcou ľahostajnosťou voči veciam sveta, v ktorých bol predtým aktívne zaangažovaný. Vnímanie týchto znakov najprv človeka znepokojí, pretože ich neraz môže pokladať za príznaky……...
„Ó, múdrosť, aká si úžasná a ako predvídaš všetky vzdialené veci! Požehnaný je človek, ktorý ťa našiel, pretože tým je oslobodený od záhaľčivosti mladosti, ktorá skrze malé zanedbania skupuje veľké nešťastia.“ Tým múdrym a požehnaným človekom svätý Izák Sýrsky myslí toho, kto pozorne skúma aj malé veci, aby nedovolil tým škodlivým preniknúť do svojho srdca. K týmto slovám pripája……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že je potrebné začať asketický zápas v malých každodenných veciach. Hovorí: „Je zrejmé, že človek je porazený iba keď na začiatku zanedbá tieto malé veci, a tak dá nepriateľovi priestor na začatie útoku vo veľkých veciach. Kto nerobí opatrenia pre tento pozemský život, hoci by v ňom mal ostať po krátky čas, ako bude vystrašený……...
V závere sekcie o odpútanosti od sveta v tridsiatej siedmej homílii svätý Izák Sýrsky znovu zdôrazňuje nutnosť veľkej pozornosti. Dalo by sa povedať, že nás nabáda k určitej zbabelosti, pretože nám radí doslova utekať pred možnými pokušeniami, ktoré prichádzajú zo sveta. Táto zbabelosť je však znakom múdrosti, pretože pochabo si počína ten, ktorý sa vystavuje nebezpečenstvu so sebavedomím, že ho……...
„Otázka: Kto je človek, o ktorom môžeme pravdivo povedať, že vlastní poznanie? Odpoveď: Je to človek, ktorý skutočne chápe, že jestvuje limit pre tento život – a to je človek, ktorý je schopný vytvoriť hranicu pre hriech. Pretože ktoré poznanie alebo chápanie je väčšie než to, keď je človek tak múdry, že vie ako odísť z tohto sveta……...
Tridsiata siedma homília pokračuje otázkou, ktorá hľadá návod na získanie múdrosti. „Otázka: Čo je začiatkom a cestou, ktorá nás vedie k múdrosti? Odpoveď: Pozostáva to v začatí hľadania Boha so všetkou silou, s úsilím celej duše, ktoré neustáva až do konca a v ochote – keď je to potrebné – kvôli láske k Bohu vzdania sa i vlastného života.“ K múdrosti……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje rozvíjaním myšlienky o potrebe hľadania múdrosti. V odpovedi na ďalšiu otázku ozrejmuje, čo svätí otcovia skutočne chápu pod múdrosťou. „Otázka: Pokiaľ sa má namáhať človek, ktorý usiluje o múdrosť a kedy je čas učenia naplnený? Odpoveď: Koniec tejto cesty nie je skutočne dosiahnuteľný. Dokonca aj svätí očakávajú s rešpektom dokonalosť múdrosti, pretože táto cesta nemá konca….…...
Tridsiata siedma homília svätého Izáka Sýrskeho patrí medzi tie najdlhšie. Je napísaná formou otázok a odpovedí a dotýka sa rôznych tém. Nie je vysvetlené, prečo svätý Izák Sýrsky zvolil túto formu. Každopádne však odráža spôsob výučby učeníka – teda mladého mnícha – jeho duchovným otcom. Homília začína dôležitou otázkou: „Otázka: Aké putá zabránia ľudskej mysli od bežania……...
Každý múdry človek je výkupným pre hlupáka, ktorý by nezostal na svete ani hodinu, keby ho nechránil mudrcov súcit a prezieravosť. Múdri sú ako lekári, ktorí bojujú s chorobou nemocného. Takže, keď sa dozviem, že múdry človek zomrel, srdce mi plače. Nie pre neho, samozrejme, pretože žil v radosti a zomrel s cťou. Nie – pre pozostalých ja……...
K sv. Makariovi prišli raz dvaja poprední muži a prosili ho, aby ich naučil v krátkosti múdrosti, ktorú by si ľahko zapamätali do smrti. Svätec nalial vodu do nádoby a vyzval svojich hosťov, aby nazreli do nej. „Čo vidíte?“ „Svoju tvár,“ odpovedali. Makarios do nádoby hodil kus blata, pomútil vodu a spýtal sa, čo teraz v nej vidia. „Nič,“……...
Raz sa jeden mladý Číňan rozhodol, že sa stane chýrnym rytcom jaspisu. Vybral sa teda k najlepšiemu majstrovi z celej Číny a ako učeň vstúpil do jeho umeleckej dielne. Prvý deň mu majster vložil do ruky kúsok jaspisu a povedal: „Zovri pevne dlaň!“ Mladík so zovretou päsťou sa celý deň ani nepohol. Nerobil vôbec nič. Na druhý deň……...
Žiak jedného filozofa šiel navštíviť svojho učiteľa na smrteľnej posteli. „Zanechajte mi ako dedičstvo trochu svojej múdrosti,“ povedal mu. Mudrc otvoril ústa a povedal mladíkovi, aby sa mu do nich pozrel. „Mám tam jazyk?“ spýtal sa ho. „Áno,“ odpovedal žiak. „A mám tam aj zuby?“ „Nie, zuby tam nevidím.“ „A vieš……...