2. Akými spôsobmi človek láme predchádzajúci zvyk a navyká k životu plného nedostatku a asketizmu? Pre telo je nemožné žiť bez uspokojovania základných potrieb. Ale tak ako je možné, aby sa myseľ zdržala rozptýlenia a mäkkosti, tak istotne sa človek môže zdržať od okolností, ktoré vyvolávajú mäkkosť tela, – lebo keď vidí zdroje rozkoše a mäkkosti, prebúdza sa v ňom……...
5. Abba Daniel povedal o svätom Arseniovi, že menil vodu, v ktorej varil palmové listy, iba raz za rok. Kedykoľvek z nej varom trochu ubudlo, iba prilial trochu vody. Ako vieme, z tých listov plietol povrazy každý deň až do polnoci. Zápach z tejto vody – ktorú nikdy nemenil – bol neznesiteľný. Otcovia, ktorí ho prišli navštíviť do jeho cely, chceli od……...
1. Človeče, s rovnakými prostriedkami, ktorými si zničil to, čo bolo v tebe dobré, mal by si to napraviť. Dlžíš Bohu zlato? Neprijme od teba perly ako splátku. Obetoval si svoju zdržanlivosť? Kým budeš pokračovať v tejto nemorálnosti, Boh od teba neprijme almužny, nakoľko si praje od teba svätosť tela, ktorú si porušil prestúpením prikázania, pretože si bol porazený závisťou……...
Niektorí volajú ľudí inteligentnými, pretože majú schopnosť rozlišovania v rozumovej sfére. Ale skutočne inteligentní ľudia sú tí, ktorí kontrolujú svoje túžby. Tieto slová svätého Marka Asketika mi pripomenuli rozhovor s farníkom, ktorý mal vážny zdravotný problém. Bol však veľmi optimistický. Povedal: „Mám však šťastie, pretože priateľ mi poradil dobrého lekára. Je síce veľkým grobianom, ale je skvelým odborníkom……...
Čím viac sa rozum oslobodí od telesných potrieb, tým zreteľnejšie vidí chytráctvo nepriateľa. Svätí asketici veľmi rýchlo vypozorovali, že prílišná starostlivosť o telo a napĺňanie jeho žiadostí negatívne vplýva na duchovný život. Táto praktická skúsenosť bola potvrdením evanjeliového učenia. Svätý Izák Sýrsky sformuloval túto skúsenosť do poučenia: „Poznanie Boha neprebýva v tele milujúcom rozkoše a človek, ktorý miluje svoje vlastné……...
Niekedy človek odmieta vášeň kvôli vlastnému pôžitku a je oslavovaný tými, ktorí nepoznajú jeho cieľ. Možno ani sám si toho nie je vedomý, a tak ho jeho aktivita poráža. V jednej homílii som počul, že naša padnutá prirodzenosť nás obdarovala špeciálnym talentom. Dokážeme s ľahkosťou znehodnotiť aj tie najvznešenejšie veci a ešte sa tým aj chváliť. Niečo podobné nám hovorí aj……...
Zlo jedno od druhého nadobúda silu; rovnako aj vášne, a tak nás povzbudzujú do stále väčšieho úsilia. Vášeň môžeme charakterizovať ako pevnú a stálu túžbu hrešiť určitým spôsobom. Je to náklonnosť k hriechu a vyznačuje sa záľubou v hriešnych skutkoch. Najprv sa prejavuje veľmi nebadane. Aj keď človek spozoruje jej prejav, zvyčajne tomu nevenuje prílišnú pozornosť, pretože táto slabosť pre neho……...
Uvažuj nad výsledkom každého nedobrovoľného utrpenia a objavíš v ňom zničenie hriechu. Svätí otcovia nám ponúkajú mnoho asketických prostriedkov, ktoré posilňujú našu vôľu k nasledovaniu evanjeliových prikázaní a dávajú rast čnostiam. Ani jeden z týchto prostriedkov nie je ľahký. Človek, ktorý sa rozhodol pre disciplínu pôstu, dlhšej modlitby, odpútania sa od neužitočných aktivít a iných asketických cvičení, dobrovoľne prijíma utrpenie, ktoré je……...
Svätý Izák Sýrsky upozorňuje pustovníkov na náročnosť ich povolania, ale tiež na veľkosť Božej pomoci a jeho darov. Nezľahčuje intenzitu pokušení a skúšok, pripomína však ich nevyhnutnosť pre očistenie srdca a mysle, čo vedie k hlbokému zjednoteniu s Kristom. Záverom homílie ponúka na povzbudenie dva príbehy, ktoré je hodno uviesť v plnom znení. Prvý prináša skúsenosť jedného svätého: Raz som išiel……...
„Svetlo mysle dáva zrod viere; viera rodí útechu nádeje; nádej opevňuje srdce. Viera odkrýva pochopenie. Keď je myseľ zatemnená, viera je skrytá, vládne nám strach a nádej je odstránená. Nie je to viera, ktorá prichádza z poučenia, ktoré oslobodzuje človeka od pýchy a pochybovania, ale je to viera, ktorá zrie a vychádza z pochopenia; toto je nazývané poznanie a zjavenie pravdy. Kým myseľ……...
V ďalšom odstavci päťdesiatej prvej homílie svätý Izák Sýrsky povzbudzuje spolubratov, ktorí sa rozhodli pre pustovnícky život. Aj tí najzapálenejší mnísi museli často bojovať s pokušením zájsť medzi ľudí, keď na nich doľahla ťarcha samoty púšte. Svätý Izák Sýrsky im pripomína dôvod, prečo odišli na púšť, ako aj nebezpečenstvo, ktorému sa vystavujú opustením svojej cely. „Vedz, brat, že……...
Pod asketizmom sa myslí spôsob života, ktorý prináša správnu mieru všetkým veciam, aby človek bezpečne kráčal po ceste k spáse a ochránil sa pred mnohými pokušeniami. Človek nastupuje na túto cestu z lásky k Bohu a z túžby po získaní neba. Ak sa tento cieľ vytratí a človek nadobudne uspokojenie z napĺňania asketických cvičení, potom nemôže očakávať zmenu srdca ani pokrok na duchovnej ceste. Svätý……...
Svätý Izák Sýrsky prichádza s ďalšími poučeniami, ktoré nám pomáhajú k sformovaniu milosrdného srdca. Začína s upozornením, aby sme si nenamýšľali, že môžeme dosiahnuť čnosti bez toho, aby sme najprv neskrotili svoje telesné zmysly. Hovorí: „Dávaj si pozor na brucho, ale ešte viac na svoj zrak. Bezpochyby domáci konflikt je ľahší, než ten za hranicami. Never, brat, že vnútorné……...
Začiatočníci v duchovnom živote majú vždy ťažkosť pochopiť dôležitosť asketických námah na pokorenie tela i duše. Zdá sa im, že aj bez tohto zápasu môžu dôjsť k hlbokej jednote s Bohom. Svätý Izák Sýrsky im však oponuje ponúknutím skúsenosti svätých asketikov. „Čím viac človek vstúpi do zápasu kvôli Bohu; tým viac rastie jeho smelosť v modlitbe; a čím viac je stiahnutý mnohými……...
Po zdôraznení nutnosti asketických námah pre udržanie nadšenia duše pre Boha, svätý Izák Sýrsky cíti potrebu pridať dve varovania. Prvé je venované tým, ktorí chcú siahnuť po náročných asketických prostriedkoch bez zváženia svojich možností. „Keď prinútiš svoje telo, keď je slabé, k námahám, ktoré presahujú jeho silu, potom budeš hromadiť v duši temnotu na temnotu a vnesieš do nej……...
Svätý Izák Sýrsky neraz ponúka poučenie, nad ktorým človek musí stráviť veľa času, aby ho plne pochopil. Je to tak trochu spôsobené nedostatočným štúdiom umenia duchovného života, ale i náhlivosťou súčasného sveta, v ktorom sme skôr viac zvyknutí na krátke esemesky než na pozorné uvažovanie nad hlbokými textami. Platí to aj o nasledujúcom poučení: „Buď mŕtvym v tomto živote, aby……...
Pripomínanie nevyhnutnosti asketických námah pre rast v duchovnom živote nájdeme v dielach svätých otcov takmer na každej strane. Ak to u čitateľa vyvoláva nepríjemný pocit a takmer odmietnutie, tak to znamená, že v srdci ešte nedospel k vedomému a rozhodnému nasledovania Ježiša Krista, aj keď si to naivne namýšľa. Napĺňanie evanjeliových prikázaní nie je možné bez prijatia asketického spôsobu života. Tí však, ktorí sa……...
Pri čítaní asketickej literatúry s ľahkosťou prechádzame tými časťami, ktoré považujeme za rady určené predovšetkým mníchom. Nasledujúce poučenie svätého Izáka Sýrskeho patrí medzi takéto časti. Napriek tomu je užitočné aj pre tých, ktorí žijú vo svete. „Pohľad na svetských ľudí spôsobuje zmätok v duši, ktorá sa ich zriekla kvôli božskej práci. Neprestajné stretávanie dokonca s duchovnými bratmi spôsobuje škodu……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v téme duchovnej múdrosti poukázaním na nevyhnutné podmienky pre jej nadobudnutie. „Nemysli si, že človek, ktorý je zviazaný vecami súvisiacimi s telom, bude schopný odvahy v modlitbe k Bohu. Duša takého skupáňa je zbavená múdrosti, ale duša milosrdného človeka je múdrou pôsobením Ducha. Ako olej sýti plameň lampy, tak milosrdenstvo sýti poznanie v duši. Kľúč k božským darom……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v štyridsiatej ôsmej homílii sériou poučení na témy, ktorým sa už detailnejšie venoval v predchádzajúcich homíliách. Tento súhrn však prináša pochopenie pôvodu negatívnych stavov duše, s ktorými sa môžeme stretnúť. Hovorí: „Nepribližuj sa k slovám tajomstiev obsiahnutých v Písme bez modlitby a hľadania Božej pomoci, ale hovor: Pane, daruj mi schopnosť prijať silu, ktorá je v nich! Považuj modlitbu……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje ďalšími peknými obrazmi, aby nám sprostredkoval vzácne duchovné zákonitosti. „Lovec perál sa ponára nahý do mora, kým nenájde perlu; a múdry mních, oslobodený od všetkého, putuje životom, kým nenájde v sebe Perlu, Ježiša Krista; a keď ho nájde, nehľadá už nič iné okrem Neho. Perla je držaná v pokladnici a potešenie samoty je udržiavané stíšením. Panna je……...
Každý, kto sa úprimne snaží o život podľa evanjelia, ostro vníma svoje pochybenia voči druhým. Azda je tomu preto, lebo príkaz lásky k blížnemu je súčasťou najhlavnejšieho prikázania, a preto sa takmer neustále pripomína. Zlyhania v láske k blížnemu tiež nemilosrdne odkrývajú vášne, ktoré ešte stále vládnu v našom srdci. Azda preto sa ľudia najčastejšie obracajú na svojich duchovných otcov práve s problémami vo……...
Aby človek mohol zdvihnúť kríž, musí najprv zaprieť túžby svojho tela a dať mu iba to, čo potrebuje na prežitie; človek musí považovať svoju pravdu za najhoršie klamstvo pred Bohom; svoje zmýšľanie za úplné bláznovstvo; a napokon sa oddať Bohu celou silou svojej viery, neprestajným štúdiom evanjelií a odmietnutím vlastnej vôle. Kto uskutočnil takéto sebazaprenie, je schopný vziať svoj kríž….…...
Úprimnosť prosby je potvrdená spôsobom života a vytrvalosťou vo vyprosovaní, aj keď naplnenie prosby je oddialené krátkym alebo dlhším časom; dokonca ak sa naša úprimná prosba stáva menej ostrou kvôli rôznym pokušeniam. Námahy, s ktorými mních skúša poraziť a zmeniť svoju padnutú prirodzenosť, sú iba potvrdením úprimnej túžby, zatiaľ čo víťazstvo a obnova našej prirodzenosti prináleží len Bohu. „Kde je……...
Iba smrť nás môže úplne oslobodiť – dokonca aj svätých Božích – od vplyvu hriechu. Vášne sú bez hanby – objavia sa dokonca u človeka, ktorý je na smrteľnej posteli. Aj zomierajúci človek musí na seba dávať pozor. Telo bez vášne je telo v rakve. V učení všetkých svätých učiteľov duchovného života nájdeme zdôrazňovanie bdelosti. Svätý Pavol hovorí: „Umŕtvujte……...