Podstata askézy sa nachádza v naplnení prikázaní. Kto odmieta umŕtvovať svoje telo prácou, pôstom, bdením, modlitbou a dáva vládu nad sebou telesnému zmýšľaniu, ktoré kŕmi a povzbudzuje vášeň, nemôže napĺňať Božie prikázania. Uvedené poučenie svätého Ignáca Brjančaninova môžeme považovať za zhrnutie našej osobnej skúsenosti. Keď čítame evanjeliá a sme konfrontovaní s prikázaniami, ktoré nám dáva náš Spasiteľ, uvedomujeme si, že……...
Umŕtvovanie tela dobrými prácami a starostlivým nasledovaním evanjeliových prikázaní dáva kresťanovi pravú pokoru. Pravá pokora spočíva v úplnom sebazaprení, plnej lojalite voči Bohu a v neustálej službe Bohu. Takáto pokora priťahuje do duše Božiu milosť. Božia milosť osvetľuje dušu, dáva jej duchovné zmysly a tak vášne – tie hriešne pocity a túžby tela – sú bezmocné. Kresťanstvo je asketickým náboženstvom. Pod……...
Asketické cvičenia sú pre kresťana nevyhnutné, ale tieto cvičenia sami osebe neoslobodzujú človeka od vášní. Jedine pravica Všemohúceho ho môže oslobodiť, jedine milosť Svätého Ducha. Svätý Ignác Brjančaninov toto poučenie rozvádza a vysvetľuje v ďalších odsekoch kapitoly o vášňach. Je však užitočné venovať mu trochu pozornosti. Musíme mať neustále na pamäti, že naše asketické námahy, nech by už boli……...
Ak počúvame o nevyhnutnosti asketizmu pre pokrok v duchovnom živote, tak zväčša pomyslíme na pôst alebo iné formy zdržanlivosti, dlhšiu modlitbu alebo cvičenie sa v čnostiach. Nemôžeme sa však zbaviť pocitu, že nie celkom rozumieme, čo sa vlastne pod asketizmom myslí. Svätý Izák Sýrsky nám prichádza na pomoc svojím vysvetlením. Najprv sa dotýka disciplíny tela – telesného asketizmu. Tu……...
Zápas s vášňami nie je bezbolestný a vyžaduje plné nasadenie človeka. Svätý Izák Sýrsky ponúka myšlienku, ktorá nám v tomto zápase môže pomôcť. Hovorí: „Žiaden človek nevydrží ťažkosti, ak neverí, že je niečo omnoho lepšie než komfort tela, čo prijíma ako odmenu za námahy, ktoré sa rozhodol podstúpiť.“ Ďalej vysvetľuje, že na začiatku je dôležité, aby človek……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že zanechanie pôstnej disciplíny vedie ku spurnosti tela voči všetkému, čo je duchovné. V šiestej homílií hovorí: „Poznanie Boha neprebýva v tele milujúcom rozkoše a človek, ktorý miluje svoje vlastné telo, nedosiahne Božské dary. Tak ako z pôrodných bolestí prichádza dar, ktorý teší matku, tak z námahy sa v duši rodí poznanie Božích tajomstiev; ale leniví a rozkoš milujúci ľudia……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje homíliu o rôznych taktikách diabla, ktorými útočí na človeka, dlhou modlitbou. Vzdáva vďaky Bohu za pomoc v ťažkých pokušeniach, s ktorými človek musí zápasiť. Toto vďakyvzdávanie je spojené s pripomenutím rôznych duchovných stavov, kedy človek buď zápasí s celou silou alebo sú poznačené upadnutím do lenivosti a nedbanlivosti. Modlitba odhaľuje, ako svätý Izák Sýrsky vnímal cieľ duchovného……...
Keď načúvame učeniu svätého Izáka Sýrskeho o dôležitosti, ba priam nevyhnutnosti umŕtvovania tela pre úspech v duchovnom snažení, môžu sa nám v pamäti vynoriť mnohé spomienky na filmy alebo knihy, alebo na reakcie zo sveta, ktoré s rôznou intenzitou zosmiešňujú a bagatelizujú takéto úsilie. Tí, ktorí nasledujú túto askézu, zvyčajne nepredstavujú kladnú postavu vo filmovom príbehu. Vystupujú skôr ako podivíni, zaslepení fanatici……...
Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje ovocie utrpenia, ktoré podstupujeme z lásky pre Boha napĺňaním jeho prikázaní. Či už ide o utrpenie spojené s pokorením našej vôle a túžob srdca kvôli uskutočneniu dobrých diel, alebo ide o utrpenie spôsobené vonkajšími podnetmi, ktoré vyvolávajú vzbĺknutie rôznych vášní. Svätý Izák Sýrsky prikladá veľkú hodnotu znášaniu týchto utrpení. Hovorí: „Ak trpíme s Kristom, potom budeme s Ním oslávení….…...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v zdôrazňovaní askézy ako hlavnej črty duchovného života. Nabáda nás, aby sme sa vyhli dvom ilúziám. Tou prvou je predstava, že podstatou duchovného života je prežívanie nejakých emočne príjemných stavov, ktoré nám majú pomôcť zrelaxovať po dni naplnenom stresom. Takéto zúženie duchovného života nemá nič spoločné s kresťanstvom. Môže poslúžiť ako prostriedok akejsi psychohygieny,……...
Svätý Izák Sýrsky sa v tridsiatej šiestej homílii zaoberá viacerými aspektami duchovného života. Začína pripomenutím asketického života a tým nepriamo nadväzuje na záver predchádzajúcej homílie. Napriek tomu, že hlavné témy jeho učenia sa znovu a znovu objavujú takmer v každej homílii, vždy ponúka trochu iný uhol pohľadu. Vedie nás tak k pochopeniu komplexnosti duchovného života, kde i ten najmenší detail má……...
I posledný odstavec tridsiatej štvrtej homílie je venovaný k povzbudeniu k asketickému životu. Svätý Izák Sýrsky vyzýva k úpenlivej prosbe o dar túžby po duchovných veciach. Pokračuje slovami: „Keď tento duch túžby príde na teba, budeš vyňatý zo sveta a svet od teba. Ale toto je nemožné zakúsiť bez stíšenia, asketického úsilia a rozjímavého čítania venovanému týmto veciam. (…) Bolo Pánovým múdrym potešením, že……...
„Žiaden človek nemôže poraziť vášne bez zreteľných čností; a nikto nemôže poraziť blúdenie mysle bez štúdia duchovného poznania. Naša myseľ je ľahká a rýchla a ak nie je zviazaná nejakou reflexiou, nikdy neprestane blúdiť. Bez nadobudnutia dokonalosti vo vyššie spomenutých čnostiach, človek nemôže nadobudnúť sebakontrolu. Ak človek neporazí svojich nepriateľov, nemôže nadobudnúť pokoj. A ak v ňom nevládne pokoj, ako môže nadobudnúť……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje tridsiatu tretiu homíliu slovami: „Nie je možné byť pozorným voči podnetom zmyslov a zároveň poraziť vášne. Bez skrúšených prosieb a neprestajných prostrácií je nemožné pritiahnuť Božie milosrdenstvo; a je pre nás nevyhnutné vždy praktizovať obe bez prestania. Bez námahy v malých veciach je nemožné uniknúť veľkým zlám.“ V tomto záverečnom poučení nám dáva vzácnu radu, ktorá……...
Tridsiata tretia homília pozostáva iba z dvoch odsekov. Je to akoby dodatok k predchádzajúcej homílii, v ktorom svätý Izák Sýrsky dopĺňa poučenie o boji s vášňami. „Nie je možné poraziť zlé myšlienky, ktoré sú spojené s telesnými pokušeniami, alebo je to dosť ťažké. Niektorí ich nazývajú dvojsečným mečom použitým na nás. Nepocítime žiadnu úľavu od nich, kým trvá nasýtenosť chlebom, vodou a spánkom……...
V ďalšom odstavci tridsiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky prináša svetlo do rôznych negatívnych stavov, ktoré môžeme v duchovnom živote zakúsiť. Poukazuje na stavy, ktoré sú spúšťačom celej škály prejavov vášní. Hovorí: „Uvoľnenie je nasledované túlaním sa a nepokojom myšlienok; nestriedma aktivita je nasledovaná malomyseľnosťou; a malomyseľnosť túlaním. To prvé vychádzajúce z uvoľnenia je nasledované zápasom voči smilstvu, ale to druhé,……...
Svätý Izák Sýrsky nás povzbudzuje k vytrvaniu v asketickom zápase poukázaním na príklad nášho Spasiteľa, ktorý do posledného výdychu na kríži dokonale napĺňal vôľu svojho Otca. Toto je cesta aj pre nás. Nejestvuje žiadna iná. Tým, ktorí azda váhajú, adresuje tieto slová: „V prípade krátkej lenivosti alebo kvôli nedbalosti tŕnie sa rozrastie a pokryje tvár tvojej zeme, zadusí dobré……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v zdôrazňovaní dôležitosti asketického života. Hovorí: „Keď prestaneme v pote prácu modlitby, potom nevyhnutne budeme žať tŕnie; pretože zanechanie modlitby znamená podporu telesnosti, ktorá vo svojej prirodzenosti prináša tŕnie. Pretože vášne sú tŕním a vyrastajú zo semien, ktoré sú zasiate v našom tele. Nakoľko nosíme obraz Adama, nevyhnutne nesieme aj jeho vášne. Zem nemôže zastaviť rast……...
Kristovo vtelenie mení chápanie ľudského života, jeho dôstojnosti, jeho osudu. Volá nás k zvoleniu veľmi špecifického cieľa pre náš život. Tým nie je úsilie priniesť ovocie, ktoré je zviazané s týmto svetom, ale ovocie, ktoré je odpoveďou na Kristovu obetu a jeho milosť. Tým je zvolenie života v Kristovi, ktorý presahuje limit nášho prebývania na zemi a otvára pre nás večný život….…...
Aby svätý Izák Sýrsky vysvetlil asketickú námahu, ktorá má sprevádzať náš pozemský život, pripomenul Adama, ktorému bolo povedané: „V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb“ (Gn 3, 19). Avšak dokedy? „Kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“ (Gn 3, 19). A zem bude rodiť „tŕnie a bodľače“,……...
V druhej časti osemnástej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí o dôležitých asketických cvičeniach, ktoré vedú k očisteniu srdca a mysle. Hovorí predovšetkým o hlade, ktorý prichádza s pôstom; duchovnom čítaní; celonočných bdeniach a poklonách. Pripomína, že je potrebné zohľadniť fyzické možnosti človeka, ale bez poľavenia v potrebnom násilí, ktoré je nutné k udržaniu tejto asketickej disciplíny. Ovocím je pokoj, ktorý prichádza do duše. Duša je……...
V osemnástej homílii svätý Izák Sýrsky približuje jednotlivé stupne duchovného života. Hneď na začiatku zdôrazňuje nutnosť určitého násilia. Myslí tým nasledovanie asketických cvičení ako je pôst, bdenia, poklony a podobne. Tieto prostriedky duchovného zápasu, ktoré sú nutné na očistenie mysle a srdca, vyvolávajú na začiatku odpor, ktorý je potrebné prekonať. Ich ovocím je „zápal duše bez miery“. Srdce je zachvátené……...
V závere pätnástej homílie svätý Izák Sýrsky prináša rozprávanie svätého človeka, ktorý s ním zdieľal svoju skúsenosť. „V dňoch, keď mám spoločnosť, zjem tri alebo štyri placky vysušeného chleba, a keď sa prinútim k modlitbe, mojej mysli chýba smelosť pred Pánom a nemôžem na neho uprieť svoj zrak. Keď sa však oddelím od spoločnosti praktizovaním pokoja mysle a srdca, prvý deň s ťažkosťou zjem……...
„Zdržanlivá cesta života je Bohom veľmi milovaná, ale je drsný k nenásytnosti. Kristus je nesmierne chválený tichým človekom, ale jeho prítomnosť sa nezdá sladká tým, ktorých démoni zotročili zábavou a rozptýlením. Kto nemiluje pokorného a tichého človeka? Iba pyšný človek a klebetník, ktorý nechápe jeho námahu.“ Svätý Izák Sýrsky pokračuje v upozornení pre tých, ktorí sa chcú vydať na cestu asketického……...
Svätý Izák Sýrsky uzatvára sekciu pätnástej homílie venovanú poučeniu o správnom prístupe mníchov k stolovaniu poukázaním na veľkosť Eucharistie – pravého Pokrmu. Hovorí: „Požehnaný je človek, ktorý sa robí hluchým pre každé potešenie sveta, ktoré ho oddeľuje od jeho Stvoriteľa, pretože požíva len lahodný pokrm zo stola Najvyššieho (…). Jeho oči sú upreté na neho a jeho srdce je……...