Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Láska je prirodzene bez zahanbenia a nevšímavá k svojim mieram. Požehnaný je človek, kto ju našiel, to útočište všetkej radosti! Zhromaždenie pokorných je milované Bohom ako zhromaždenie Serafínov. Čisté telo je viac vzácne pred Bohom, než čistá obeta. Pokora a čistota pripravujú v duši svätostánok pre Svätú Trojicu.“ V tomto nádhernom odseku svätý Izák Sýrsky pripomína……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že nadobudnutie pokory je nevyhnutnosťou pre porazenie vlády vášní v našom srdci. Aj keď sa tejto čnosti dotkol mnohokrát v predchádzajúcich homíliách, znovu sa k nej vracia s poučením o dvoch stavoch, z ktorých sa rodí v srdci človeka. Hovorí: „Je pokora, ktorá pochádza z Božej bázne a je pokora, ktorá pochádza z vrúcnej lásky k Bohu. Jeden človek je pokorený Božou bázňou;……...
Keď nás svätý Izák Sýrsky povzbudzuje k boju voči vášni hnevu, dáva si veľmi pozor, aby sme neupadli do ilúzie, že pôjde o ľahký zápas. Vykoreniť túto ako aj ostatné vášne je možné iba dosiahnutím pravej pokory. Spočíva v zreteľnom poznaní nášho stavu pred Bohom, uvedomením si biedy, ktorú spôsobil hriech v našom živote. Toto poznanie vrhá človeka k Božím nohám s prosbou……...
Najväčšou skúškou pre človeka, ktorý sa usiluje o milosrdné srdce, sú situácie, kedy je vystavený neprávostiam zo strany druhých. Sú to momenty, kedy často zlyhávame. Hnev nás buď okamžite vedie k obrannej reakcii, alebo ak ju dokážeme potlačiť, stupňuje v srdci napätie, ktoré sa v budúcnosti prejaví oveľa silnejšou a až neprimeranou reakciou. Tieto zlyhania sú upozornením na vášeň, ktorá ešte stále……...
„Ako hrsť piesku hodená do mora, tak sú hriechy tela v porovnaní s Božou mysľou. A tak ako silný prúd prameňa nie je upchaný hrsťou prachu, tak milosrdenstvo Stvoriteľa nie je zastavené slabosťami jeho stvorení.“ Svätý Izák Sýrsky týmito obrazmi pokračuje v rozprávaní o Božom milosrdenstve. A aj tieto prirovnania nás môžu tak trochu vyrušiť. Musíme si uznať, že nám dávajú veľkú……...
Uvažovanie nad učením svätého Izáka Sýrskeho takmer neustále otriasa vnútrom človeka. Svätý Izák Sýrsky približuje posolstvo evanjelia v jeho plnej hĺbke, odhaľuje povrchné chápanie, skryté hriechy, ľahostajnosť vo vzťahu k Bohu i pôsobenie vášní, ktoré si dávajú masku zbožnosti. Človek dobrej vôle rozumie jeho učeniu, vníma jeho pravdivosť a púšťa sa do zápasu o život podľa spoznanej Božej vôle. No……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v téme o falošnom nadšení poukázaním na ďalšie znaky, ktoré ho sprevádzajú. Hovorí: „Pokánie spojené s debatami je rozbitou nádobou. Štedrosť spojená s údermi je nôž skrytý v mede. Čistota a rozprávanie so ženami je ako lev a baránok v jednom prístrešku. Dobré skutky a nemilosrdnosť sú pred Bohom ako človek vraždiaci syna pred jeho otcom. Človek, ktorý napráva svojich spoločníkov,……...
Znášanie slabostí druhých je možné len vtedy, keď sme ochotní podstúpiť bolesť a skrúšenosť srdca, ktoré nás vedie k pokániu za svoje previnenia i za previnenia druhých. Toto nás učí svätý Izák Sýrsky, aby nás ochránil pred falošným zápalom, ktorý vedie k vyvyšovaniu a posudzovaniu. Vo svojom poučení pokračuje pohľadom na stav srdca, ktorého skrúšenosť môže byť znehodnotená udelením voľnosti našim zmyslom….…...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že falošné nadšenie alebo zápal vedie človeka k súdu nad druhými. Tento súd má zdanie spravodlivosti, pretože sa usiluje skrze karhanie o obrátenie hriešnika. V skutočnosti však zhoršuje jeho stav a škodí duši toho, od koho pokarhanie vychádza. O tomto nadšení hovorí, že „nie je považované za formu múdrosti medzi ľuďmi, ale za jednu z chorôb duše, menovite úzkoprsosť……...
Päťdesiata prvá homília patrí medzi tie rozsiahlejšie a svätý Izák Sýrsky sa v nej dotýka viacerých aspektov duchovného života. Začína s vysvetlením nesprávneho falošného nadšenia, ktoré človek často stotožňuje s pravým zápalom pre Boha. „Zapálený človek nikdy nedosiahne pokoj mysle; komu je cudzí pokoj, tomu je cudzia i radosť. Ak – ako je povedané – pokoj mysle je dokonalým zdravím……...
Svätý Izák Sýrsky v päťdesiatej homílii hovoril o neľahkej téme. Nie je jednoduché pochopiť a prijať skúšky v podobe temnoty duše, keď človeku chýba akákoľvek útecha. Nabáda nás však k vytrvalosti, pretože tieto momenty prichádzajú zhora pre naše dobro. V záverečnom odstavci hovorí: „Tento zápas neprestane náhle ani za hodinu; ani milosť nepríde raz a navždy prebývať v duši, ale trošku po troške z jedného……...
Druhá rada Izáka Sýrskeho pre čas skúšky je určená pre tých mníchov, ktorí žijú v komunite a tiež pre ľudí, ktorí žijú vo svete. Pripomína, že sú oslobodení od tých foriem skúšok, ktoré dopadajú na mníchov pustovníkov. Zakúšajú však bežné skúšky, ktoré sú im známe, ale môžu spôsobiť rovnakú malomyseľnosť. Tieto skúšky sú liečené väčším stíšením, ktoré vedie k prijatiu……...
Svätý Izák Sýrsky dáva dve rady pre čas skúšky, ktorou je stav temnoty v duši. Prvá z nich je venovaná predovšetkým tým, ktorí žijú pustovníckym spôsobom života. „Nabádam ťa a radím ti, človeče, ak nemáš silu zvládnuť seba samého a padnúť na tvár v modlitbe, potom zahaľ svoju hlavu do plášťa a spi, kým táto hodina temnoty nepominie, ale neopúšťaj svoj príbytok….…...
Po vykreslení hroznej temnoty duše, ktorá z Božej prozreteľnosti môže doľahnúť na človeka, svätý Izák Sýrsky sa ponáhľa ponúknuť slová povzbudenia: „Tí, ktorí sú skúšaní vlnami tejto hodiny, vedia zo skúsenosti o zmene, ktorá nasleduje po jej skončení. Boh neopúšťa dušu v týchto veciach, inak by zahynula z odlúčenia od kresťanskej nádeje; ale rýchlo jej sprostredkováva únik. Ale aj keď……...
V krátkej päťdesiatej homílii svätý Izák Sýrsky hovorí o stavoch svetla a temnoty, ktoré sa často striedajú v duši. Človek, ktorý sa vnára do hlbokého duchovného života, prežíva veľké útechy, ktoré prichádzajú zhora. Svätý Izák Sýrsky o tom hovorí ako o stave svetla. Často sa však stáva, že sa človek k tomuto stavu pripúta nezdravým spôsobom, teda objaví sa v ňom napríklad duchovná pýcha, a preto……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v opise znakov, ktoré prichádzajú s vyššími duchovnými darmi. „Preto skrze takú nadšenú a božskú vytrvalosť a skrze dobré svedomie človek začína byť pohnutý božskou láskou a hneď je ňou opitý akoby vínom; jeho údy ochabnú, jeho myseľ je zastavená v ohromnom úžase a jeho srdce nasleduje Boha ako zajatec. Stáva sa, ako som povedal, ako človek opitý vínom….…...
V prvej časti štyridsiatej deviatej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí o dare pamätania na smrť, ktorý rýchlo vedie človeka po ceste k dokonalosti. Môže ho to priviesť dokonca k mystickej skúsenosti vízie Boha, ktorá razantne a natrvalo zmení celý jeho život. Druhú časť homílie venuje hnutiu v človeku, ktoré nasleduje po tejto skúsenosti. „Keď človek pokročí v dobrej disciplíne a uspeje v raste pokánia, keď……...
Svätý Paisij Svätohorský povedal: „Ak by mladí ľudia iba raz zakúsili Božiu milosť, tak by bolo treba žeriav, aby ich vytiahli z chrámu.“ Týmito slovami parafrázoval výroky mnohých svätých otcov, ktorí podobne opisovali skúsenosť ľudí, ktorí po očistení srdca a mysle boli naplnení Božou milosťou. Jedným z nich je aj svätý Izák Sýrsky. Hovorí, že ak by Boh dal……...
Po varovaní, že pamätanie na smrť vyvoláva úsilie nepriateľa duší na odvrátenie človeka od sústredenia na spásu duše, svätý Izák Sýrsky zrejme cíti potrebu upresniť, čo pod tou spomienkou na smrť presne myslí. Toto upresnenie je dôležité. Ak človek povrchne prijme nejakú duchovnú radu, môže dôjsť k vnútornému uspokojeniu, hoci toto dobré hnutie sa len letmo dotkne srdca….…...
V duchovnom živote platí zákon, že ak srdce človeka je nadchnuté inšpiráciou, ktorá ho nabáda k novému kroku na ceste k spáse, musí okamžite očakávať aktivitu neviditeľného nepriateľa, ktorý sa snaží ihneď uhasiť túto inšpiráciu. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že tak je tomu aj v prípade myšlienky na smrť, ktorá prichádza z Božej dobrotivosti. O diablovi hovorí, že ak by to bolo možné,……...
Svätý Izák Sýrsky v pomerne krátkej štyridsiatej deviatej homílii sa dotýka rôznych hnutí, ktoré sú v človeku prebudené Božou prozreteľnosťou pre pokrok duše v duchovných záležitostiach. Najprv sa dotýka hnutia, ktoré nabáda človeka k položeniu základov, na ktorých sa môže začať stavať duchovný život. „Prvá myšlienka, ktorá z Božej dobrotivosti zostupuje k človeku, potom vstupuje do jeho srdca a sprevádza jeho dušu k životu,……...
Začiatočníci v duchovnom živote majú vždy ťažkosť pochopiť dôležitosť asketických námah na pokorenie tela i duše. Zdá sa im, že aj bez tohto zápasu môžu dôjsť k hlbokej jednote s Bohom. Svätý Izák Sýrsky im však oponuje ponúknutím skúsenosti svätých asketikov. „Čím viac človek vstúpi do zápasu kvôli Bohu; tým viac rastie jeho smelosť v modlitbe; a čím viac je stiahnutý mnohými……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v poučeniach pre evanjelizáciu svedectvom vlastného života. „Nedbanlivosť a ľahostajnosť však neškodila len tým, ktorí k nim tiahnu, ale tiež tým, ktorí ich pozorujú. Žiadne slová nemôžu vyjadriť, ako veľmi je požehnaný človek, ktorý svedomitou starostlivosťou nad sebou spôsobuje zápal v blížnych pre nádherné skutky a u lenivých spôsobuje zahanbenie, keď sa na neho pozerajú. Tento tichý skutok……...
Ďalšia rada, ktorú nám dáva svätý Izák Sýrsky pre evanjelizáciu, je rovnako jednoduchá: „Druhým prostriedkom k zmene druhého je svedomitá snaha dávať dobrý príklad. Kto uspel v sebakontrole modlitbou a pozornosťou, ľahko pritiahne blížneho k podobnému životu i bez námah rozprávania a hlasného vysvetľovania.“ Táto zrozumiteľná, ale i náročná rada mi pripomenula diskusiu po prednáške pozvaného kňaza v našej farnosti. Témou bola……...
Ak sa úprimne snažíme milovať Boha, tak celkom prirodzene v nás rastie túžba priviesť k nemu všetkých ľudí, predovšetkým tých, ktorí sú nám najbližší. Je však našou spoločnou skúsenosťou, že tieto naše snahy sú väčšinou korunované neúspechom. Možno nám preto dobre poslúžia rady, ktoré svätý Izák Sýrsky ponúka pre evanjelizáciu druhých. V tejto reflexii sa zamyslíme nad prvou z nich: ……...