Svätý Izák Sýrsky v päťdesiatej homílii hovoril o neľahkej téme. Nie je jednoduché pochopiť a prijať skúšky v podobe temnoty duše, keď človeku chýba akákoľvek útecha. Nabáda nás však k vytrvalosti, pretože tieto momenty prichádzajú zhora pre naše dobro. V záverečnom odstavci hovorí: „Tento zápas neprestane náhle ani za hodinu; ani milosť nepríde raz a navždy prebývať v duši, ale trošku po troške z jedného……...
Druhá rada Izáka Sýrskeho pre čas skúšky je určená pre tých mníchov, ktorí žijú v komunite a tiež pre ľudí, ktorí žijú vo svete. Pripomína, že sú oslobodení od tých foriem skúšok, ktoré dopadajú na mníchov pustovníkov. Zakúšajú však bežné skúšky, ktoré sú im známe, ale môžu spôsobiť rovnakú malomyseľnosť. Tieto skúšky sú liečené väčším stíšením, ktoré vedie k prijatiu……...
Svätý Izák Sýrsky dáva dve rady pre čas skúšky, ktorou je stav temnoty v duši. Prvá z nich je venovaná predovšetkým tým, ktorí žijú pustovníckym spôsobom života. „Nabádam ťa a radím ti, človeče, ak nemáš silu zvládnuť seba samého a padnúť na tvár v modlitbe, potom zahaľ svoju hlavu do plášťa a spi, kým táto hodina temnoty nepominie, ale neopúšťaj svoj príbytok….…...
Po vykreslení hroznej temnoty duše, ktorá z Božej prozreteľnosti môže doľahnúť na človeka, svätý Izák Sýrsky sa ponáhľa ponúknuť slová povzbudenia: „Tí, ktorí sú skúšaní vlnami tejto hodiny, vedia zo skúsenosti o zmene, ktorá nasleduje po jej skončení. Boh neopúšťa dušu v týchto veciach, inak by zahynula z odlúčenia od kresťanskej nádeje; ale rýchlo jej sprostredkováva únik. Ale aj keď……...
V krátkej päťdesiatej homílii svätý Izák Sýrsky hovorí o stavoch svetla a temnoty, ktoré sa často striedajú v duši. Človek, ktorý sa vnára do hlbokého duchovného života, prežíva veľké útechy, ktoré prichádzajú zhora. Svätý Izák Sýrsky o tom hovorí ako o stave svetla. Často sa však stáva, že sa človek k tomuto stavu pripúta nezdravým spôsobom, teda objaví sa v ňom napríklad duchovná pýcha, a preto……...