Ten, kto kultivuje zdržanlivosť, disciplínu, ktorá podrobuje telo, a túži po požehnanej čistote, čo možno oprávnene nazvať „bezvášnivosťou“, a s pokornými myšlienkami prosí o božskú milosť, ten dosiahne cieľ, po ktorom túži. Ale kto sýti telo bez kontroly, bude mučený démonom nečistoty. Tak ako voda uháša oheň, tak hlad alebo zdržanlivosť spojená s pokorou duše uháša horúčku tela a hanebné fantázie. ……...
Podľa svätého Gregora Naziánskeho je každá duša trojdielna. Keď je čnosť vžitá v mysli, nazýva ju rozlišovaním, pochopením a múdrosťou; keď v oblasti rozhodovania, nazýva ju odvahou a trpezlivosťou; a keď sa prejavuje v túžbach, nazýva ju láskou, sebakontrolou a seba zdržanlivosťou. Spravodlivosť alebo správny súd preniká všetky tri aspekty duše a spôsobuje, že konajú v harmónii. Skrze rozlišovanie duša bojuje proti nepriateľským silám a obraňuje……...
Keď sa naša myseľ rozhodne zasvätí kontemplácii čností a naša túžba sa zameria výhradne na Krista, ktorý ich udeľuje, a zároveň duša sa vyzbrojí proti démonom, potom naše vlastnosti konajú podľa prirodzenosti. Pri čítaní svätých otcov musíme mať na mysli, že niektoré pojmy chápu trochu inak, než sme na to zvyknutí. Napríklad pokiaľ ide o prirodzenosť človek. Ak použijeme……...
Keď je vnímanie tela zdravé, človek si je vedomý znakov choroby; kto si toho nie je vedomý, je obeťou tuposti. Podobne intelekt, kým si uchováva svoju silu, uvedomuje si jej moc a vie, kde vstupujú zotročujúce vášne, a rozhodne sa im postaví. Ale je hrozné prežiť dni v nevedomosti, keď ako ten, kto bojuje v noci, nie sme schopní vidieť zlé……...
Viera je vlastná našej prirodzenosti. Plodí v nás Božiu bázeň; a Božia bázeň vštepuje dodržiavanie prikázaní, čo ustanovuje praktizovanie čností. Z takejto praxe vyrastá vzácny kvet bezvášnivosti. Dieťaťom bezvášnivosti je láska, ktorá je naplnením všetkých prikázaní (Rim 13, 10) a drží ich v jednote. V predchádzajúcich niekoľkých vetách svätý Theodoros Veľký dáva schému duchovného života. V zhode s ostatnými svätými otcami hovorí o určitej……...
Keď sme služobníci lásky a pokoja, anjeli sa radujú nad naším pokáním (Lk 15, 7) a pokrokom vo svätosti. Preto sa snažia rozvinúť v nás duchovnú kontempláciu a pomáhajú nám dosiahnuť každé požehnanie. Opačne konajú démoni, ktorí sú podnecovateľmi hnevu a zla; radujú sa, keď naša svätosť upadá a pokúšajú sa nás zviesť hanebnými myšlienkami. Svätý Theodoros Veľký hovorí, že v našom duchovnom……...
Každý súhlas s nejakou zakázanou túžbou v mysli, čo je podriadenie sa sebauspokojeniu, je pre mnícha hriechom. Pretože najprv myšlienka začína zatemňovať intelekt skrze zmyslový aspekt duše, a potom sa duša podrobí pôžitku bez akéhokoľvek boja. Tento súhlas, ako bolo povedané, je hriechom. Keď súhlas pretrváva, stimuluje vášeň. Postupne po troške vedie ku skutočnému spáchaniu hriechu. Toto je dôvod, prečo……...
Tí, ktorí sa vzdali svojho stáleho zápasu kvôli utrpeniu a rebélii ,tela smrti (porovnaj Rim 7, 24), nemali by viniť telo, ale seba samých. Pretože ak by mu nedali silu uspokojovaním jeho žiadostí, neboli by ním tak veľmi sužovaní. Nevidia azda, ako tí, ktorí sa ukrižovali spolu so svojimi vášňami a túžbami, ktorí zvestovali Ježišovo umieranie na svojom tele……...
S odkazom na dokonalé umŕtvenie vášní svätý Pavol povedal: „Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami“ (Gal 5, 24). Pretože keď umŕtvime vášne, úplne zničíme túžby a podriadime vôľu tela Duchu, berieme na seba kríž a nasledujeme Krista (porovnaj Mt 16, 24). Odlúčenie sa od sveta nie je nič iné ako umŕtvenie vášní a prejav života, ktorý……...
Proti tým, ktorí žijú vo svete a prichádzajú do styku s materiálnymi vecami, živiacimi vášne, démoni bojujú skrze aktivity praktického života; s tými, ktorí prebývajú v púšti, kde materiálne veci sú vzácne, bojujú skrze znepokojovanie mysle zlými myšlienkami. S týmto druhým spôsobom je oveľa ťažšie zápasiť, pretože boj skrze materiálne veci si vyžaduje špecifický čas, miesto a vhodnú príležitosť, kým zápas v mysli je……...
Démoni, ktorí s nami neustále bojujú, skúšajú nám brániť v skutkoch, ktoré sú v našej sile a pomohli by nám dosiahnuť čnosti; zároveň v tom istom čase navrhujú cesty na dosiahnutie vecí, ktoré sú v skutočnosti nemožné alebo nevhodné. Nútia tých, ktorí pokročili v poslušnosti, k hesychastickému spôsobu života; a hesychastom a pustovníkom nanucujú túžbu po spoločnom živote. Podobnú metódu používajú v prípade každej čnosti. Buďme si……...
Mnohí ľudia uvažujú, či myšlienka podnecuje vášne alebo vášne podnecujú myšlienky. Niektorí hovoria, že to prvé, iní sa prikláňajú k druhému. Môj názor je, že myšlienky sú podnecované vášňami. Pretože ak by neboli v duši, potom by ju myšlienky na vášne neznepokojili. Svätý Theodoros Veľký vsúva uvedený názor do svojich duchovných textov kvôli veľkej diskusii, ktorá vládla……...
Sebakontrola spolu s pokorou vysušujú vášnivé túžby, láska upokojuje hnev a intenzívna modlitba spolu s pamätaním na Boha koncentruje rozptýlené myšlienky. Takto je duša očistená. Toto má byť cieľ, ako povedal apoštol: „Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána“ (Hebr 12, 14). Podobne ako v prípade telesných vášní, aj teraz nám svätý Theodoros……...
„Telesné vášne a vášne spojené s materiálnymi vecami sú potlačované skrze askézu tela, zatiaľ čo neviditeľné duševné vášne sú zničené pokorou, jemnosťou a láskou.“ Keď je človek dotknutý Božou milosťou a veľkodušne sa rozhodne pre službu Bohu a posväcovanie života, je hneď na začiatku nemilosrdne konfrontovaný s celou škálou vášní, ktoré doposiaľ nevnímal. Na túto duchovnú zákonitosť poukazujú svätí otcovia rôznymi poučeniami….…...
„Spomienky na všetky vášnivé skutky, ktoré sme spáchali, uplatňujú vášnivú tyraniu nad dušou. Ale keď boli vášnivé myšlienky z nášho srdca úplne odstránené, potom tieto spomienky nespôsobujú provokáciu, čo je znakom, že predchádzajúce hriešne skutky nám boli odpustené. Pretože kým je srdce podnecované vášňou, je zrejmé, že v ňom ešte panuje hriech.“ Svätý Theodoros Veľký nám týmito slovami……...
Sú tri hlavné vášne, z ktorých povstávajú všetky ostatné: láska k zmyslovým potešeniam, láska k bohatstvu, láska voči chvále. Pri ich prebudení stojí nablízku päť iných zlých duchov a z týchto piatich povstáva roj vášní a všetkého druhu zla. Kto teda porazí tých troch vodcov a vládcov, zároveň premáha ďalších piatich a tak zdoláva všetky vášne. Svätý Theodoros Veľký nasleduje rozšírené učenie Evagria, ktorý……...
Nie je v našej moci, či vášne budú alebo nebudú znepokojovať a útočiť na našu dušu. Ale je v našej moci zabrániť zotrvávaniu pri myšlienkach, ktoré prebúdzajú vášne k životu. To prvé nie je hriešne, pretože je mimo našej kontroly, to druhé je znepokojujúce, pretože ak bojujeme proti vášňam a porazíme ich, sme odmenení, ale budeme potrestaní, ak ich pre lenivosť a zbabelosť……...
Otcovia hovoria o modlitbe ako o duchovnej zbrani. Ak ňou nie sme ozbrojení, nemôžeme vstúpiť do boja, ale budeme odvedení ako zajatci do nepriateľskej krajiny. Nemôžeme nadobudnúť čistú modlitbu, kým sa neprimkneme k Bohu s úprimným srdcom. Pretože je to Boh, kto dáva modlitbu modliacemu sa a kto učí človeka duchovnému poznaniu. Svätý Theodoros Veľký predstavuje základný prostriedok duchovného života –……...
Kým je duša v stave protirečiacom prirodzenosti, divo rastúca s burinou a tŕním zmyslových potešení, je na mieste prebývania oháv. Môžeme použiť slová Izaiáša: „Zíde sa zver púšte s hyenami, capy sa stretnú navzájom, len tam si oddýchnu nočné strigy a nájdu si odpočinok. Tam sa zahniezdi šípový had, znesie a vysedí a vyliahne vo svojom tieni“ (Iz 34, 14 –……...
Kto sa oddáva túžbam a zmyslovým potešeniam a životu podľa sveta, veľmi rýchlo bude chytený v sieťach hriechu. A hriech, raz spáchaný, je ako oheň priložený k slame, ako balvan gúľajúci sa dolu svahom alebo prúd rieky, ktorý požiera jej brehy. Takéto potešenia potom prinášajú úplné zatratenie tým, ktorí sa im oddávajú. Svätý Theodoros Veľký používa výstižné prirovnania na vykreslenie pôsobenia……...
Zaviažme sa celou silou napĺňať Pánove prikázania, aby sme neboli držaní putami našich zlých túžob a dušu zničujúcich potešení (porovnaj Prísl 5, 22), aby sa na nás nevyplnil posudok vyrieknutý nad neplodným figovníkom: „Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?“ (Lk 13, 7). Pretože ako Kristus hovorí: „Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Mt……...
Ak nás niekto akokoľvek stavia proti napĺňaniu Božích prikázaní, dokonca aj keď je to otec alebo matka, máme na neho hľadieť s nenávisťou a odporom, aby nám nebolo povedané: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10, 37). Toto……...
Keď dodržujeme Kristove prikázania, nerobíme to pre Boha, nakoľko On nič nepotrebuje a je Darcom všetkých požehnaní. My sme tí, ktorým je to osožné, pretože tým vyhrávame pre seba večný život a potešenie z nevýslovných požehnaní. Svätý Theodoros Veľký citovaným poučením napráva zaužívaný pohľad na napĺňanie prikázaní. Zanedbaná alebo nesprávna duchovná formácia spôsobila, že mnohí sa na prikázania……...
Tak ako dobrý skutok vykonaný bez úprimnej viery je mŕtvy a neúčinný, tak aj viera samotná bez spravodlivých skutkov nás nezachráni od večného ohňa; pretože Pán hovorí: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14, 15). Ak teda milujeme Pána a veríme v neho, budeme sa snažiť naplniť jeho prikázania a tak dosiahnuť večný život. Ale ako sa môžeme nazývať……...
Nakoľko Božou milosťou sme sa zriekli Satana a jeho skutkov a prisahali vernosť Kristovi, ako pri krste tak teraz aj pri vstupe do mníšstva, dodržujme prikázania. Nevyžaduje to len naše dvojité povolanie, ale tiež naša prirodzená povinnosť, pretože sme boli pôvodne stvorení Bohom ako veľmi dobrí (porovnaj Gn 1, 31), dlžíme Bohu takými aj byť. Hoci hriech vstúpil do……...