„Prehorko plače v noci,“ počas nášho pozemského života a „líca má zaslzené, niet, kto by ju potešil zo všetkých jej milencov; priatelia, tí ju opustili, prešli k jej nepriateľom“ (Nár 1, 2). Aby sme mohli vylievať slzy pred Bohom, človek musí opustiť svet a iných ľudí, musí zomrieť za svet a za všetkých ľudí, musí sa stať osamotený v srdci……...
Vždy jestvovali ľudia, ktorí sa na mníšsky stav pozerali s určitým podozrievaním. A zvlášť to platilo o tých, ktorí sa rozhodli pre pustovnícky život v samote. Toto podozrievanie má svoje korene v nesprávnom pochopení samotného evanjelia, ktoré vyzýva k opovrhnutiu svetom a radikálnemu nasledovaniu Ježiša Krista. Toto podozrievanie viedlo niektorých dokonca k osočovaniu tých, ktorí vstúpili do mníšskeho stavu, tvrdeniami, že utekajú pred ťažkosťami skutočného……...
Mníšsky spôsob života je skutočne plný nádhery a výnimočnosti za predpokladu, že je v súlade s pravidlami a zákonmi danými zakladateľmi, ako boli poučení Svätým Duchom. Kristov bojovník musí byť povznesený nad materiálne veci a odpútaný od všetkých svetských myšlienok a skutkov; pretože ako svätý Pavol hovorí: „Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho……...
Nakoľko Božou milosťou sme sa zriekli Satana a jeho skutkov a prisahali vernosť Kristovi, ako pri krste tak teraz aj pri vstupe do mníšstva, dodržujme prikázania. Nevyžaduje to len naše dvojité povolanie, ale tiež naša prirodzená povinnosť, pretože sme boli pôvodne stvorení Bohom ako veľmi dobrí (porovnaj Gn 1, 31), dlžíme Bohu takými aj byť. Hoci hriech vstúpil do……...