Chamtivosť je zdrojom všetkého zla (porovnaj 1 Tim 6, 10); ale je zrejmé, že chamtivosť je produktom tých dvoch zložiek. Svätý Marek Asketik pokračuje v téme predchádzajúceho poučenia a učí, že chamtivosť je plodom sebalásky a zmyselného potešenia. Je preto dôležité rozpoznať tieto hnutia v srdci, pretože nápravou sa môžeme vyhnúť rozvinutiu mnohých iných ziel. Nie je to však jednoduché….…...
Všetky vášne sú zapríčinené sebaláskou a zmyselným potešením; bez nenávisti voči ním nemožno prekonať žiadnu vášeň. V nasledujúcich poučeniach sa svätý Marek Asketik bude zaoberať tromi vášňami, ktoré zaslepujú myseľ človeka a znemožňujú mu duchovný pokrok. Najprv nás však vedie k zaujatiu správneho postoja, bez ktorého nie sme schopní začať boj o očistenie srdca a mysle. Sebaláska je úzko spojená so……...
Niekedy človek odmieta vášeň kvôli vlastnému pôžitku a je oslavovaný tými, ktorí nepoznajú jeho cieľ. Možno ani sám si toho nie je vedomý, a tak ho jeho aktivita poráža. V jednej homílii som počul, že naša padnutá prirodzenosť nás obdarovala špeciálnym talentom. Dokážeme s ľahkosťou znehodnotiť aj tie najvznešenejšie veci a ešte sa tým aj chváliť. Niečo podobné nám hovorí aj……...
Navyše, ak zdržanlivý človek lipne k majetkom, je v duchu bratom takého mnícha; pretože obaja cítia vnútorné potešenie. Majú rovnakú matku, hoci otec je iný, nakoľko každý má inú vášeň. Nevšímavosť voči prítomnosti vášňam v srdci znehodnocuje asketickú námahu človeka. Svätý Marek Asketik nadväzuje na predchádzajúce poučenie o mníchovi, ktorý pre svoje pôžitkárstvo nezískava nič zo zrieknutia všetkého. To isté……...
Pôžitkársky mních nedosiahol nič svojím zrieknutím sa všetkého. Pretože čo raz robil skrze majetok, to isté robí aj teraz, keď nič nemá. Asketická literatúra nám ponúka mnoho prostriedkov na pokorenie hriešnych vášní. No aj keď človek nadobudne dokonalosť v ich používaní, nemusí sa oslobodiť od týchto zlých hnutí v srdci. Tento stav nastáva, keď sa sústredí viac na……...
Chvála od druhých plodí hriešnu túžbu, zatiaľ čo ich napomenutie pre hriech, ak nie je iba vypočuté, ale aj prijaté, plodí sebaovládanie. Poučenia svätých otcov mnohokrát idú proti veciam, ktoré súčasný svet považuje za správne, užitočné a múdre. Je to aj v prípade týchto slov svätého Marka Asketika. Zatiaľ čo svet radí nemrhať chválou, toto poučenie všetkých učiteľov……...
Diabol bagatelizuje malé hriechy; inak by nás nemohol viesť k veľkým. Svätý Marek Asketik predstavuje jednu zo základných taktík diabla. Podľahnutie pokušeniu k zľahčovaniu na prvý pohľad drobných neverností voči Bohu vedie k necitlivosti voči tým závažnejším. Ide o postupný, dlhodobý a nebadaný proces, na konci ktorého bez výčitiek svedomia konáme niečo, čomu by sme sa predtým postavili s veľkou razantnosťou….…...
Zlo jedno od druhého nadobúda silu; rovnako aj vášne, a tak nás povzbudzujú do stále väčšieho úsilia. Vášeň môžeme charakterizovať ako pevnú a stálu túžbu hrešiť určitým spôsobom. Je to náklonnosť k hriechu a vyznačuje sa záľubou v hriešnych skutkoch. Najprv sa prejavuje veľmi nebadane. Aj keď človek spozoruje jej prejav, zvyčajne tomu nevenuje prílišnú pozornosť, pretože táto slabosť pre neho……...
Mnohí bojovali rôznymi spôsobmi v nepriaznivých okolnostiach; no bez modlitby a pokánia nikto neunikol zlu. Svätý Theodoros Veľký pripomína výrok svätých o modlitbe. Prirovnávajú ju k duchovnej zbrani. Ak ňou nie sme ozbrojení, nemôžeme vstúpiť do boja, ale budeme odvedení ako zajatci do nepriateľskej krajiny. Svätý Marek Asketik k tomu pridáva ešte jednu duchovnú zbraň – pokánie. Obe zbrane sú nevyhnutné……...
Nepriateľ pozná, ako sa uplatňuje spravodlivosť duchovného zákona, preto hľadá iba súhlas našej mysle. Ak to dosiahne, prinúti nás buď podstúpiť námahy pokánia, alebo – ak nekonáme pokánie – bude nás trápiť rôznymi ťažkosťami, ktoré budú mimo našu kontrolu. Niekedy nás bude povzbudzovať k odporu voči týmto nešťastiam, aby znásobil naše trápenie a potom, v čase našej smrti, poukáže na……...
Keď spozoruješ, že nejaká skrytá myšlienka ti sľubuje ľudskú slávu, môžeš si byť istý, že ti prinesie zahanbenie. Toto je jedna z duchovných zákonitostí, ktoré boli odpozorované svätými asketikmi počas ich zápasu s vášňami. Môžeme ju prijať na vyvarovanie sa nepríjemných situácií, ale môže nám poslúžiť na odhalenie nespoznaného prejavu vášne, keď skúmame dôvody chvíľ poníženia. V jednej……...
Nikdy nepodceňuj význam svojich myšlienok, pretože žiadna neunikne Božej pozornosti. Svätí otcovia vo svojich dielach sa obšírne venujú zápasu, ktorý sa odohráva v našej mysli. Tisíce a tisíce myšlienok sa každý deň uchádza o našu pozornosť. Niektoré sa len tak mihnú a človek hneď na nich zabúda. Iné zas majú schopnosť zaujať, zvlášť keď sú v súlade s túžbami našich vášní. Nemali……...
Po naplnení prikázania očakávaj pokúšanie; pretože láska ku Kristovi je testovaná protivenstvami. Je potrebné správne pochopiť toto poučenie, pretože ľahšie priľneme k vysvetleniu svätých otcov o inom zdroji našich skúšok. Svätý Izák Sýrsky napríklad vo svojej piatej homílii hovorí: „Kedykoľvek sa rozhodneš začať nejaké dobré dielo, najprv sa priprav pre pokušenia, ktoré na teba prídu, a nepochybuj o pravde. Pretože……...
Každá myšlienka má svoju váhu a mieru v Božích očiach. Pretože je možné myslieť o tej istej veci buď s vášňou, alebo nestranne. Svätí učitelia duchovného života vo svojich radách dávajú veľký dôraz na nutnosť posudzovania myšlienok. Dokonca v niektorých mníšskych komunitách je praxou denne vyjavovať svoje myšlienky starcovi. Bez spoznania tohto vnútorného sveta človek môže mať klamlivý obraz o sebe samom….…...
Kto zanedbáva činnosť a uspokojuje sa iba teoretickým poznaním, namiesto obojstranného meča drží iba trstinovú palicu; a keď sa postaví nepriateľom v čase vojny, prenikne do dlane, prepichne ju (porovnaj Iz 36, 6) a vstrekne svoj prirodzený jed. Niekedy zvykneme pozerať na rady z dávnej minulosti s určitým odstupom. Vnímanie priam neuveriteľného pokroku v takmer všetkých oblastiach bežného života hlavne v poslednom storočí vedie……...
Pochop slová Písma ich napĺňaním a nenafukuj sa rozprávaním o teoretických veciach. Svätí otcovia často varujú pred nesprávnym prístupom k čítaniu Svätého písma. Je veľa tých, ktorí sa uspokojujú s teoretickým poznaním jeho obsahu. Svätý Marek Asketik to spája s následným pokušením prázdneho prezentovania nadobudnutých poznatkov pred druhými. Svätý Ignác Brjančaninov rozvádza prvú časť poučenia slovami: „Neuspokojuj sa s bezvýsledným čítaním……...
Nehovor: „Neviem, čo je správne, preto nie som vinný, ak to nerobím.“ Pretože ak by si konal všetko dobro, ktoré poznáš, tak by sa to, čo nepoznáš, pred tebou odkrylo, tak ako sa spoznáva dom prechádzaním z jednej izby do druhej. Nie je užitočné vedieť, čo prichádza neskôr, ak si neurobil to, čo prichádza ako prvé. Lebo poznanie……...
Chudobné vyjadrovanie nepoškodí zbožnému, ani výrečná múdrosť pokornému. Niektoré nedostatky sa nám môžu zdať prekážkou pre službu Bohu. Svätý Marek Asketik však hovorí, že jediným skutočným nedostatkom je nesprávny stav nášho srdca. Spomínam si na rozprávanie staršieho kňaza. Keď ako mladý muž sa zdôveril svojmu farárovi, že cíti povolanie ku kňazstvu, ale má obavu, lebo……...
Ako múdrosť v reči je jednou vecou a samotná múdrosť inou, tak niečo iné je nevedomosť v slove než samotná nevedomosť. V spisoch svätých otcov často nachádzame rady na rozpoznávanie pravej múdrosti. Ostro rozlišujú medzi múdrosťou založenou na súhrne nadobudnutých poznatkov štúdiom a múdrosťou nadobudnutou skúsenosťou duchovného života. Aj keď nepohŕdajú snahou o získavanie nových poznatkov, predsa len za skutočnú múdrosť považujú……...
Kto pohŕda poznaním a vyzdvihuje nevzdelanosť, je nevedomcom nielen v slovách, ale aj v myslení. Svätý Marek Asketik sa kriticky vyjadruje na adresu tých, ktorí zanedbávali rast v poznaní. Niektorí tak robili z falošnej zbožnosti mysliac si, že tým nasledujú slová evanjelia, iní zas z obyčajnej lenivosti. Jedni aj druhí však vyzdvihovali svoju nevedomosť ako čnosť. Od čias svätého Marka Asketika sa……...
Iní jednoduchí ľudia, keď počuli chválu od druhých, namiesto napodobnenia ich pokory, stali sa pyšnými na svoju nevedomosť a upadli do namyslenosti. Všetko záleží od stavu srdca. Svätý Marek Asketik pokračuje v predchádzajúcom poučení poukázaním na jednoduchých ľudí, ktorým chýba čnosť pokory. Ocenenie druhými ich tak nevedie k pokornému zmýšľaniu, ale znásobuje ich márnomyseľnosť do takej miery, že sa……...
Videl som prostých ľudí, ktorí boli skutočne pokorní a stali sa múdrejšími od múdrych. Toto poučenie prináša ďalšiu duchovnú zákonitosť, ktorú svätí otcovia spoznali skrze asketické úsilie o dokonalosť. Márnomyseľnosť vnáša rozptýlenosť do myslenia človeka. Pokora na druhej strane vedie dušu k sústredenosti. Odvádza ju od vecí tohto sveta a napomáha k vnútornému stíšeniu, ktoré je nevyhnutné pre pozornú modlitbu a kontempláciu….…...
Človek radí blížnemu podľa svojho vlastného poznania, ale v tom, kto počúva takúto radu, Boh koná v miere jeho viery. Svätý Marek Asketik pripomína, že druhým môžeme dať iba to, čo vlastníme. Má na mysli mieru poznania, ktorú môžeme ponúknuť svojmu blížnemu. Takto sa môže stať, že človek môže ponúknuť skutočne len veľmi chudobnú radu tým, ktorí hľadajú……...
Poznanie dobrých vecí pre človeka bolo dané Bohom každému; ale pôžitkárstvo vedie k nedbanlivosti a nedbanlivosť k zábudlivosti. Katechizmus hovorí: „V hlbinách svedomia človek odkrýva zákon, ktorý si on sám nedáva, ale je povinný ho poslúchať. Jeho hlas ho neprestajne vyzýva, aby miloval a konal dobro a vyhýbal sa zlu, a keď treba, zaznieva mu v hĺbke srdca… Lebo……...
Ľahko je zabitý ten, kto si nevšíma pascí nepriateľa; a rýchlo padne ten, kto nepozná príčiny vášní. Pán povedal svojim učeníkom: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ (Mt 26, 41). Nepozornosť v duchovnom živote nevyhnutne vedie k stroskotaniu v diele spásy. Abba Agathon povedal: „Bez rozhodnej pozornosti neurobíme pokrok v žiadnej čnosti.“ A svätý Marek Asketik poukazuje na dôsledky……...