Ako voda a oheň nemôžu byť zmiešané, tak sebaospravedlňovanie vylučuje pokoru. Pýcha a z nej vychádzajúce sebaospravedlňovanie pramení z úpornej snahy človeka o nadobudnutie stratenej dôstojnosti. Pád do hriechu, v ktorom človek stratil obraz a podobnosť s Bohom, vyzliekol ho aj z pôvodnej krásy a dôstojnosti. Z hĺbky duše však túži po pôvodnom stave, preto ľahko podlieha ponuke pýchy, ktorá mu skrze sebaospravedlnenie dáva zdanie vlastnej dôstojnosti….…...
Kto tajne primiešava vlastnú vôľu do duchovných rád, je smilníkom, ako naznačuje Kniha prísloví; a pre svoju hlúposť trpí bolesťou a hanbou. Bolo by dobré stráviť viac času nad týmto poučením, pretože môže nielen nás, ale aj našich blížnych ochrániť pred vážnymi duchovnými pádmi. Poučenie svätého Marka Asketika bolo predovšetkým venované mníchom. Stávalo sa, že niektorí starší mnísi,……...
Tak ako ovce a vlci nemôžu byť kŕmené spolu, tak človek nemôže prijať milosrdenstvo, ak spriada úklady proti blížnemu. Svätý evanjelista Lukáš v pätnástej kapitole nám ponúka tri podobenstvá o milosrdenstve. Prvým je podobenstvo o stratenej ovci, druhé o stratenej drachme a napokon krásne podobenstvo o márnotratnom synovi. Všetky tri poukazujú na veľké Božie milosrdenstvo. Ježiš Kristus vyžaduje, aby takéto milosrdenstvo bolo znakom……...
Ak chváliš blížneho pred jedným človekom a kritizuješ ho pred druhým, si otrokom márnomyseľnosti a závisti. Skrze chválu sa snažíš skryť svoju závisť a kritikou sa snažíš vyzerať lepšie než tvoj blížny. Musíme byť vďační svätým otcom, že nám zo svojej skúsenosti ponúkajú spôsoby, ktorými môžeme skúmať svoje srdce. Niektoré vášne pôsobia veľmi skryto a nenápadne sa stávajú takmer charakteristickou……...
Podvodník, ktorý koná neplechu v tajnosti, je „hadom na ceste, zmijou rohatou na chodníku, čo hryzie koňa pri kopyte“ (Gn 49, 17). Svätý Marek Asketik pokračuje v téme predchádzajúceho poučenia. Tajného hriešnika tu nazýva podvodníkom, ktorý v skrytosti koná neprávosť. Svätý Ignác Brjančaninov takého človeka nazýva farizejom a charakterizuje ho slovami: „Farizej, aj keď sa usiluje o zdanie spravodlivého v očiach……...
Skrytý hriešnik je horší než tí, ktorí konajú zlo verejne; a preto prijíma väčší trest. Po páde v raji sa naši prarodičia usilovali skryť pred Bohom. Túto reakciu na hriech sme od nich prijali ako dedičstvo. Skrývanie svojho hriechu vedie k pretvárke, ktorú často nazývame farizejizmom. Snažíme sa vzbudzovať pred druhými dojem zbožnosti a bezúhonnosti, len aby sme neodhalili svoje……...
Keď zhrešíš, obviňuj svoju myšlienku a nie skutok. Pretože ak by tvoja myseľ nebežala vopred, telo by ju nenasledovalo. Je dôležité venovať tomuto poučeniu dlhší čas, pretože sa nám môže stať veľmi účinnou pomocou v duchovnom zápase. Svätý Marek Asketik poukazuje na bežnú reakciu po spáchaní hriechu. Človek sa pozerá na svoj hriešny skutok so smútkom a obviňovaním. Aj……...
Kvôli času medzi siatím a žatvou si začíname myslieť, že nebude žiadna odplata. To, že po spáchaní hriechu okamžite nezakúšame jeho hrozné následky, vedie k osvojeniu si pocitu beztrestnosti, a tým aj k ľahostajnosti voči prichádzajúcim pokušeniam. Skôr či neskôr však prichádza k vytriezveniu z tejto ilúzie. Pekne je to sformulované v múdrosti, ktorú často počujeme od staršej generácie: „Pán Boh je nenáhlivý,……...
Keď nedobrovoľne žneme neprávosť, ktorú sme zasiali, mali by sme žasnúť nad Božou spravodlivosťou. V asketickej literatúre sa často stretneme s upozornením, aby sme sa v čase bolestivých a na prvý pohľad nespravodlivých utrpení vyhli duchu šomrania. Svätí nás skôr nabádajú, aby sme ich skôr pokorne prijali ako následky za naše hriechy. Ak budeme nasledovať túto radu, skutočne začneme vnímať……...
Ak nechceš trpieť zlo, tak ho nekonaj, pretože utrpenie ho nevyhnutne nasleduje. „Čo človek zaseje, to bude aj žať“ (Gal 6, 7). Veľmi často reflexia nad skutkami z našej minulosti potvrdzuje pravdivosť poučenia, ktoré nám ponúka svätý Marek Asketik. Tieto skutky sú však len zriedka plodom túžby spôsobiť vedomé zlo. Väčšinou ide o naše reakcie na situácie, ktoré……...
Tak ako absint pomáha zlému zažívaniu, tak nešťastie pomáha zlému charakteru. Pretože to prvé prospieva telesnému stavu a to druhé vedie k pokániu. Poučenie svätého Marka Asketika nie je pre nás niečím novým. Ak sa usilujeme o život vo viere, tak opakovane vnímame potvrdenie tejto múdrosti pri prekonávaní rôznych skúšok a ťažkostí. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že „človek naplnený milosťou……...
Ak si niekým zranený, urazený alebo prenasledovaný, nepremýšľaj o prítomnej chvíli, ale počkaj na budúcnosť, a potom objavíš, že ti priniesol veľa dobra nielen pre tento život, ale aj pre ten budúci. Táto rada sa neustále opakuje v učení svätých otcov. Ťažkosti života nútia človeka k okamžitej reakcii, ktorá sa často neskôr zhodnotí ako nesprávna a neprimeraná. Ba niekedy človeku spôsobí……...
Kto sa modlí v srdci, trpezlivo znáša všetky okolnosti, zatiaľ čo ten, ktorý im odporuje, neobsiahol ešte čistú modlitbu. Svätý Marek Asketik podáva znak na posúdenie našej modlitby. Musíme si uvedomiť, že modlitba korešponduje s krokmi duchovného výstupu človeka. Nikto nemôže očakávať nadobudnutie čistej modlitby, kým ešte nevykorenil hriešne vášne zo svojho srdca. Svätý Evagrios preto doporučuje,……...
Ak nejaký zjavný hriešnik sa nekajal a až do samotnej smrti nebol vystavený žiadnym trápeniam, môžeš si byť istý, že v jeho prípade bude súd bez zľutovania. Toto poučenie patrí medzi tie, ktoré majú silu znepokojiť srdce človeka a nútia ho k reflexii nad svojím životom. V súčasnej dobe by sme im mali často načúvať, pretože mnohí žijú v ilúzii, že môžu……...
Tak ako Boh priraďuje všetkému, čo je vhodné, robí to aj ľudským myšlienkam, nech si to prajeme alebo nie. Známeho talianskeho umelca Michelangela priateľ kritizoval, že pokračuje veľmi pomaly v práci na novej soche. Michalangelo mu ukázal na niektoré detaily, ktorým sa venoval od jeho poslednej návštevy. „To sú iba drobnosti,“ reagoval priateľ. „Áno, to sú drobnosti,……...
Kto nepozná pravdu, nemôže skutočne veriť; pretože svojou prirodzenosťou poznanie predchádza vieru. Svätý Teofan Zatvornik pri náuke o kresťanskej výchove hovorí rodičom: „Mali by sme pamätať, že duša prichádza na svet nahá a ako rastie, bohatne o vnemy, ktoré prijíma, a tie neskôr podmieňujú jej aktivity.“ Na inom mieste učí, že človek môže uvažovať iba o tom, čo vstúpilo do jeho……...
Keď počúvaš Pánove slová, že ak sa niekto nezriekne všetkého, čo má, tak ho nie je hodný (Mt 10, 37), rozumej, že sa to netýka iba peňazí, ale všetkých foriem zla. Cieľom kresťanskej spirituality je výstup na vrchol mystického života v zjednotení s Bohom. Kresťanská dokonalosť preto vyžaduje celú sériu krokov, ktoré vedú človeka na ceste k tomuto……...
Ak sa niekto hnevá na blížneho kvôli bohatstvu, sláve alebo pôžitkom, ešte si neuvedomil, že Boh nariaďuje všetky veci so spravodlivosťou. Svätí otcovia veľmi dobre poznali všetky zákutia ľudskej duše a dokázali presne diagnostikovať príčiny rôznych hnutí, ktoré sa v nej objavili. Svätý Marek Asketik to potvrdzuje aj týmto poučením. Predkladá nám dôvod častého negatívneho postoja voči blížnemu,……...
Je povedané: „Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho najal“ (2 Tim 2, 4). Preto každý, kto sa zaplieta do vášní zatiaľ čo sa usiluje ich vykoreniť, podobá sa človeku, ktorý sa pokúša uhasiť oheň slamou. Je niekoľko reakcií, ktorými človek reaguje na spoznanie nejakej vášne v srdci….…...
Kvôli týmto vášňam sme dostali príkaz nemilovať svet „ani to, čo je vo svete“ (1 Jn 2, 15); no nie preto, aby sme nenávideli Božie stvorenstvo bez rozlišovania, ale aby sme odstránili príležitosti pre tieto tri vášne. Toto upresnenie nachádzame v učení všetkých svätých otcov. Chráni nás pred nesprávnym extrémnom, ktorý je v protiklade voči oveľa viac rozšírenej……...
Musíme nenávidieť chamtivosť, márnomyseľnosť a zmyselné potešenia ako matky nemorálností a macošských čností. Svätý Marek Asketik v tomto poučení iba pripomína príkaz, ktorý sme dostali od Ježiša Krista: „Vy teda buďte dokonalí ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Bohočlovek, ktorý trpel a bol pre nás ukrižovaný, vyžaduje od svojich nasledovníkov a učeníkov napodobňovanie jeho……...
Kvôli týmto vášňam zúrivosť, hnev, bitky, vraždy a všetky ostatné zlá majú takú moc nad ľudstvom. Toto konštatovanie iba sumarizuje našu každodennú skúsenosť. Nie je ťažké identifikovať hriešne vášne v momentoch, kedy sme bolestivo zranení druhými. Viníme ich tiež za situácie, v ktorých rýchlo rastie výbušné napätie či už v rodine, alebo spoločnosti. Táto konfrontácia s pôsobením vášní v nás však vyvoláva……...
Tieto tri vášne otupujú duchovné poznanie a vieru, nevlastných bratov našej prirodzenosti. Život pod vládou vášní je najnižšou úrovňou, na ktorú môže ľudská prirodzenosť padnúť. Človek je v stave pasivity, v stave otroctva. Vášne premáhajú vôľu a človek je im úplne podriadený. Jeho smäd po večnosti je zneužitý na smäd po stálom napĺňaní túžob vládnucich vášní. Nikdy nemôže dosiahnuť ich……...
Písmo nazýva tieto tri vášne dcérami pijavice (porovnaj Prís 30, 15) vrúcne milované ich matkou nerozumnosťou. Svätý Marek Asketik prirovnáva tri vášne: chamtivosť, márnomyseľnosť a zmyselné pôžitkárstvo k pijaviciam, ktoré nikdy nemajú dosť (Prís 30, 15 – 16). Ich matkou je skutočne nerozumnosť, pretože človek len ťažko rozpoznáva ich stále zväčšujúce sa požiadavky. Považuje ich za dobro a neuvažuje……...
Myseľ je zaslepená týmito tromi vášňami: chamtivosťou, márnomyseľnosťou a zmyslovými pôžitkami. Každá hriešna vášeň sústreďuje pozornosť človeka na seba samého. Dala by sa prirovnať k droge, ktorá vyvoláva krátkodobé potešenie a dychtí po stále väčšej dávke. Človek stráca schopnosť vnímať duchovné dobrá, pretože so stále väčším zanietením vyhľadáva cesty, ktoré vedú k uspokojeniu túžob vášne. Môže síce napĺňať niektoré……...