Viera prekračuje hranice, za ktoré sa prirodzené poznanie zdráha vstúpiť. Svätý Izák Sýrsky to rozvádza v ďalšom odseku päťdesiatej druhej homílie: „Vidíš, ako viera trasie základmi poznania, ktoré sa preukázalo márne vo všetkých svojich ohľadoch a zákonoch? Vidíš, ako poznanie je zviazané s obmedzeniami prirodzenosti? Vidíš, ako viera prekračuje prirodzenosť v kráčaní po chodníkoch svojho putovania? Spôsoby a prostriedky poznania vládli……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje uvažovaním o poznaní tohto sveta a o jeho limitoch. „Ale poznanie nemôže urobiť nič bez matérie. Poznanie nemá odvahu pokúsiť sa o niečo, čo nebolo dané prirodzenosti. Napríklad tekutá prirodzenosť vody nemôže byť oporou tela pri kráčaní; tiež človek sa popáli, keď príde príliš blízko ohňa; a ktokoľvek to hrubo ignoruje, uvádza sa do zániku. Poznanie……...
Poznanie, ktoré prináša náš intelekt, má svoje limity. Je ohraničené spracovaním impulzov, ktoré sme prijali našimi zmyslami. Svetlo viery však búra tieto limity. Svätý Izák Sýrsky to predkladá ako ďalší znak vyšších stupňov poznania. Náš Spasiteľ tiež poukázal na tento znak. Keď k nemu pristúpil otec, ktorý prosil o uzdravenie svojho posadnutého syna, tak počul tieto slová: „Všetko……...
„Duša, ktorá sa raz a navždy odovzdala Bohu vo viere a prijala tak skúsenosť a chuť jeho pomoci, neprijme znovu vlastnú myšlienku, ale radšej je stíšená v úžase a v tichu a nemá silu vrátiť sa k cestám a spôsobom vlastného poznania. A to z obavy, aby nebola zbavená Božej prozreteľnosti, ktorá tajne pokrýva jej potreby, neprestajne sa k nej vinie. Pre dušu by bolo bláznivé predpokladať, že je……...
Svätý Izák Sýrsky sa v päťdesiatej druhej homílii venuje trom stupňom poznania a ako poznanie tohto sveta vo svojich prostriedkoch stojí v protiklade voči jednoduchosti viery. Jeho učenie je pre nás užitočným kľúčom pre pochopenie nielen jeho homílií, ale aj diel ostatných svätých asketikov. No hlavným požehnaním je spoznanie ďalších zákonitostí duchovného života, ktoré vedú k rýchlemu rastu v kresťanskej dokonalosti. ……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v téme duchovnej múdrosti poukázaním na nevyhnutné podmienky pre jej nadobudnutie. „Nemysli si, že človek, ktorý je zviazaný vecami súvisiacimi s telom, bude schopný odvahy v modlitbe k Bohu. Duša takého skupáňa je zbavená múdrosti, ale duša milosrdného človeka je múdrou pôsobením Ducha. Ako olej sýti plameň lampy, tak milosrdenstvo sýti poznanie v duši. Kľúč k božským darom……...
Poučenia svätého Izáka Sýrskeho nie je vždy ľahké pochopiť na prvé počutie. No keď nad nimi dlhšie pomeditujeme, prinášajú vzácne a dôležité odporúčania pre duchovný život. Jedným z nich aj nasledovné poučenie: „Muzikant hrajúci na flaute nie je nasýtený zvukom melódie a keď prestane hrať, väčší hlad zasiahne jeho brucho. A sladké slová bez námahy nenaplnia človeka; a keď ich opustí,……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Akokoľvek človek vysoko vystúpil, jeho poznanie nebude úplné, kým nepríde doba slávy a potom prijme plnú mieru svojho bohatstva. Čím viac sa človek stáva dokonalý s rešpektom k Bohu, tým viac ho nasleduje. Ale v dobe pravdy Boh mu ukáže svoju tvár.“ Svätý Izák Sýrsky, tak ako ostatní svätí otcovia, nám znova a znova pripomína duchovné výšiny,……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Kto koná dobro kvôli budúcej odmene, rýchlo sa mení. Ale človek, ktorý kvôli sile svojho poznania žasne nad víziou Božej lásky, nikdy nepoklesne na mysli ani nikdy sa neodvráti od čnosti, aj keby jeho telo bolo rozrezané na kúsky.“ V tomto poučení môžeme nájsť jeden z problémov duchovného života, s ktorým sa v súčasnosti často stretávame….…...
„Dalo sa to čakať. Už si pre pýchu nevidel na koniec nosa!“ Táto poznámka padla na margo jedného muža, ktorý sa vlastnou vinou ocitol vo veľmi zahanbujúcej situácii. V tejto poznámke sa odráža poznanie duchovnej zákonitosti, ktorú svätý Izák Sýrsky vyjadril slovami: „Pokora beží pred milosťou a pýcha beží pred trestom. Tomu, kto sa stal pyšným kvôli poznaniu,……...
Keď svätý Izák Sýrsky poučuje o prirodzenom poznaní, ktoré vedie k viere a duchovnému poznaniu, tak je nám zrejmé, že hovorí o hlase svedomia. Rovnako tak chápeme jeho náuku, že tento Boží dar prirodzeného poznania si musíme chrániť a zveľaďovať, inak stratí silu orientovať náš život k Bohu. Môžeme sa však spýtať: „Ako spoznám, že moje svedomie nie je oslabené alebo poškodené účinkom……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Prirodzené poznanie, čo je rozlišovanie dobra od zla implementované do našej prirodzenosti Bohom, nás nabáda, že máme veriť v Boha, Autora všetkého. Viera plodí bázeň a bázeň nás vedie k pokániu (…), a tak je človeku dané duchovné poznanie.“ Pripomína tiež slová svätého Jána Zlatoústeho, ktorý hovorí, že keď človek nadobudne vôľu nasledovať nabádanie bázne Božej a usiluje……...
V štyridsiatej siedmej homílii sa svätý Izák Sýrsky začína zaoberať poznaním. Rozlišuje medzi prirodzeným a duchovným poznaním. K tejto téme sa vracia s detailnejším vysvetlením v ďalších homíliách, aby nám čo najlepšie priblížil tento dar, na ktorý neraz zabúdame. Homíliu začína slovami: „Je poznanie, ktoré predchádza vieru a je poznanie, ktoré sa rodí z viery. Poznanie, ktoré predchádza vieru je prirodzeným poznaním;……...
Pasce zamerané na moju myseľ sú nastražené v rôznych knihách, ktoré sľubujú osvietenie, ale namiesto toho obsahujú učenie temnoty, napísané so zjavným alebo skrytým učením diabla, zo zdroja padnutého rozumu, zničeného hriechom, „klamlivým ľudským učením“ (Ef 4, 14), ako hovorí apoštol; autormi, ktorí sa „len márne nadúvajú vo svojom telesnom zmýšľaní“ (Kol 2, 18). Môj brat, ktorého spásu……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že zanechanie pôstnej disciplíny vedie ku spurnosti tela voči všetkému, čo je duchovné. V šiestej homílií hovorí: „Poznanie Boha neprebýva v tele milujúcom rozkoše a človek, ktorý miluje svoje vlastné telo, nedosiahne Božské dary. Tak ako z pôrodných bolestí prichádza dar, ktorý teší matku, tak z námahy sa v duši rodí poznanie Božích tajomstiev; ale leniví a rozkoš milujúci ľudia……...
Svätý Izák Sýrsky venuje niekoľko strán svojho diela podrobnému opisu úžasu vychádzajúcemu z nového chápania, ktoré prijímajú v extáze tí, ktorí očistili svoje srdce a myseľ. Hovorí, že požehnaný je človek, ktorý bol uznaný hodným takýchto vecí a medituje nad nimi po všetky dni svojho života. Pri čítaní jeho slov môžeme niečo uchopiť z tohto nového poznania, ale predsa vnímame, že……...
Svätý Izák Sýrsky v tridsiatej siedmej homílii pokračuje v téme čistoty a vysvetľuje svojmu učeníkovi, čo je čistota a čo sú jej hranice. Hovorí: „Čistota je zabudnutie spôsobov poznania, ktoré sú vynájdené vo svete ľudskou prirodzenosťou. A jej hranicou je, keď je človek oslobodený a žije mimo týchto spôsobov zmýšľania; a keď vstupuje do prvotnej jednoduchosti a nevinnosti svojej prirodzenosti a stáva sa ako……...
„Otázka: Kto je človek, o ktorom môžeme pravdivo povedať, že vlastní poznanie? Odpoveď: Je to človek, ktorý skutočne chápe, že jestvuje limit pre tento život – a to je človek, ktorý je schopný vytvoriť hranicu pre hriech. Pretože ktoré poznanie alebo chápanie je väčšie než to, keď je človek tak múdry, že vie ako odísť z tohto sveta……...
V závere tridsiatej šiestej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí: „Je ťažko vysvetliť tieto úžasné veci tomu, kto je ešte začiatočník, nemluvniatko v procese rastu. Ktokoľvek sa podriadi Bohu, je blízko toho, kedy všetky veci sú mu podriadené. Keď človek pozná sám seba, poznanie všetkých vecí je mu tiež darované, pretože poznať sám seba je plnosťou poznania všetkých vecí….…...
Tridsiata piata homília nadväzuje na predchádzajúcu a rozvíja ďalej dôležitosť túžby po duchovných veciach. Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje, že táto túžba sa vynára v duši náhle, bez plného poznania predmetu svojej túžby. Myseľ človeka je ešte stále akoby v oblaku, ktorý jej znemožňuje plne chápať. Ak človek nasleduje túto túžbu, neskôr prichádza plnšie poznanie. Je veľmi dôležité si toto uvedomiť,……...
Svätý Izák Sýrsky rozpráva o ďalšom dôvode pre udržanie si pozornosti srdca vo chvíľach útechy, ktorú nám dáva dotyk milosti. Táto pozornosť nás otvára pre pochopenie dôležitých duchovných zákonitostí pre náš budúci rast. Hovorí: „Uvidíš ako každému duchovnému potešeniu predchádza ťažkosť kríža a ako potešenie hriechu predchádza pohodlie tela. A navyše uvidíš, prečo prístav čistej duchovnej lásky je následkom……...
V závere tridsiatej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí väčšinou o dôležitosti slobodnej vôle a aký dopad má na náš život. Hovorí, že „kde chýba slobodná vôľa, tak konanie dobra či zla je nepotrebné vzhľadom na odmenu. Nie je žiadna odmena pre to, čo je prirodzené; odmena je spojená s konfliktom a nikto nehovorí o víťazstve tam, kde nie je žiaden zápas. (…)……...
V ďalších odstavcoch dvadsiatej ôsmej homílie svätý Izák Sýrsky znovu hovorí o anjelskej hierarchii rozdelenej do deviatich rádov. Pripomína, že vyšší rád učí a osvecuje ten nižší. Akási reťaz tohto poznávania sa ukončuje učením, ktoré anjeli sprostredkovávajú človekovi. Toto vysvetľuje do detailov, ktoré na tomto mieste opomeniem, pretože sa obávam, že nie som schopný plne pochopiť ich hĺbku. ……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Je mojou mienkou – a skutočne je pravdivá – že aj keď nastúpime na cestu očisťovania, predsa bez sprostredkovania anjelov naša myseľ nie je schopná získať zjavenia a pochopenie, ktoré vedie k večnej božskej vízii, ktorá je zjavením tajomstiev.“ Svätý Izák Sýrsky znovu poukazuje na limity našej mysle obsiahnuť božské tajomstvá priamo bez sprostredkovania……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje vo vysvetľovaní pôsobenia anjelov a démonov. Jedných aj druhých nazýva učiteľmi ľudí. Hovorí: „Každý z týchto učiteľov musí najprv vidieť v sebe poznanie, ktoré učí; musí sa ho naučiť, prijať, ochutnať a iba potom to môže ponúknuť svojim žiakom. Tí prví učitelia, anjeli, ponúkajú presnú realitu vecí zo svojho správneho poznania, ktoré boli schopní nadobudnúť okamžitým……...