6. Biskup, ktorý žil v jednom meste, ochorel a obával sa, že môže zomrieť. V tom istom meste bol tiež ženský monastier. Akonáhle sa predstavená monastiera dozvedela, že biskup je beznádejne chorý, vzala dve mníšky a išla ho navštíviť. Počas návštevy, kým sa predstavená rozprávala s biskupom, jedna z mníšok, ktorá sedela blízko pri posteli chorého, zľahka sa dotkla jeho nohy, aby zistila,……...
5. Mních sa zdôveril so svojou myšlienkou istému starcovi: „Otče, napadlo mi, že ak mních po mnohých rokoch asketizmu padne do pokušenia – povedzme do nemorálneho hriechu – povstane z takého smrteľného kolapsu duše len s veľkými ťažkosťami, pretože padol z úspechu do hriechu; na druhej strane ten, ktorý len nedávno opustil svet a je len na začiatku, neutrpí až……...
4. Jeden brat bol sužovaný démonom žiadostivosti. Raz prechádzal jednou dedinou v Egypte a uvidel nádhernú ženu, ktorá bola dcérou pohanského kňaza. Pohľad na ňu ho divoko vzrušil a pod vplyvom svojich vášní išiel k otcovi dievčaťa a povedal: „Daj mi svoju dcéru za ženu.“ „Nemôžem ti ju dať,“ odpovedal pohanský kňaz, „kým sa nespýtam svojho boha. Počkaj chvíľku.“ ……...
3. Brat dal starcovi nasledujúcu otázku: „Otče, ak sa niekomu prihodí, že padne do pokušenia, napríklad nemorálnosti, skrze pôsobenie diabla, čo sa stane tým, ktorí sa pohoršia nad jeho pádom do pokušenia?“ Starec namiesto toho, aby priamo odpovedal, povedal príbeh: V cenobitskom monastieri v Egypte žil raz známy diakon. Počas toho času istý muž z mesta, ktorý……...
2. Istý brat raz žil v skíte s abbom Pafnoutiosom. Tento brat zápasil so zmyselnými myšlienkami a často pod vplyvom vášne povedal: „Ani desať žien by nestačilo na uspokojenie mojej túžby.“ Starec na neho naliehal slovami: „Nezmýšľaj takto; toto je skúška a po čase pominie.“ Bohužiaľ, brat nedbal na túto cennú radu a napokon odišiel do Egypta a vzal si ženu, aby uspokojil……...
1. Diablovým pôsobením brat, ktorý žil v malom monastierskom dome, pravidelne upadal do hriechu zmyselnosti; predsa sa však prinútil nevzdať sa mníšskeho života. Po skončení bohoslužieb a vykonaní vlastného modlitbového pravidla, prosil Boha so vzdychaním: „Môj Pane, či si prajem alebo nie, spas ma, pretože ja, ktorý som bahnom, bažím za zápachom hriechu; ale Ty, všemohúci Boh, si schopný……...
Smrteľný hriech je hriech, z ktorého človek nekoná pokánie. Nikto nie je tak dobrý a milosrdný ako Boh. Predsa však človeku, ktorý ostáva tvrdošijne v hriechu a nekajá sa – ani Boh nemôže odpustiť. Hlboko ľutujeme, keď hrešíme; avšak ochotne prijímame každú výhovorku a príležitosť pre hriech. Katechizmus uvádza tri podmienky na spoznanie smrteľného hriechu: „Smrteľný je každý hriech, ktorého predmetom……...
Ak si sa skutočne zriekol sveta a zasvätil sa Bohu skrze pokánie, nedovoľ svedomiu, aby ťa znepokojovalo pre hriechy minulosti, akoby neboli odpustené; tiež neignoruj napĺňanie Pánových prikázaní, pretože potom ani jeden z minulých hriechov nebude odpustený. Varuj sa, brat, ducha, ktorý prináša smútok človeku, pretože ťa môže chytiť do pasce mnohými úskokmi, aby si tak bol premožený slabosťou….…...
Buďte opatrní, moji bratia a sestry, pretože Zlý bojuje proti duchovným zápasníkom rozmanitými spôsobmi. Pracuje proti človeku s nepredstaviteľnou pokryteckou šikovnosťou. Takto pred spáchaním hriechu, nepriateľ znižuje jeho závažnosť v očiach zápasníkov. Viac než akýkoľvek iný hriech, kladie pred nich túžbu po telesných potešeniach ako takú malú vec, že pred jej podľahnutím sa javí svedomiu tak bezvýznamná, ako je vyliatie……...
Vždy konaj toľko dobra, koľko môžeš; a v čase väčšieho dobra neobracaj sa k menšiemu. Pretože je povedané, že človek, ktorý sa obracia späť, nehodí sa pre nebeské kráľovstvo (porov.: Lk 9, 62). Týmto poučením svätý Marek Asketik zakončuje svojich 200 kapitol o duchovnom zákone. Tieto jeho zozbierané poučenia sa dotýkajú rôznych oblastí duchovného života. V svojich radách alebo skôr v zdieľaní……...
Jakub urobil pre Jozefa pestrofarebnú tuniku (porov.: Gn 37, 3) a Pán dáva poznanie pravdy tichým; ako je napísané: tichých poúča o svojich cestách (Ž 25, 9). Jakub miloval Jozefa, a preto ho obdaril nádherným odevom. Pán miluje tichých a zaodieva ich poznaním pravdy. Tichí sú dokonca spomenutí v Blahoslavenstvách: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5). Čo……...
Dobré svedomie je nadobudnuté skrze modlitbu a čistá modlitba skrze svedomie. Jedno potrebuje druhé. Dobré svedomie je zmysel ľudského ducha, jemný, jasný hlas, ktorý rozpoznáva dobro od zla. Svätý Marek Asketik hovorí, že dobré svedomie sa nadobúda modlitbou. Možno, že sa nám k tomu žiada dodať, že aj štúdiom duchovných právd. Svätý Marek Asketik by s tým určite súhlasil,……...
Je povedané, že zlato vládne všetkému; ale duchovné veci sú pod vládou Božej milosti. V týchto jednoduchých slovách sa skrýva veľké poučenie pre duchovný život. Odkrýva jednu z pascí, ktorú neviditeľný nepriateľ nastavil pre každého, kto sa vydá na cestu spásy. Poznal som jedného muža, ktorý sa tvrdou prácou stal skutočne veľmi bohatým. Obrazne povedané, mohol si……...
Ak niekto prejaví múdrosť a namiesto jej použitia veľa rozpráva, má falošné bohatstvo a jeho námahy prídu do domov cudzincov (porov.: Prísl 5, 10). Svätý Marek Asketik upozorňuje na ďalšie nebezpečenstvo, ktoré striehne na tých, ktorí sa usilujú o duchovný život. Človek, v ktorom sa rozhorí nadšenie pre Boha, priam hltá duchovné knihy, aby tak nadobudol poznanie duchovných vecí. Môže takto……...
Všetko materiálne bohatstvo je rovnaké, ale je nadobudnuté mnohými rôznymi spôsobmi; podobne čnosť je jedna, ale rôznorodá vo svojich prejavoch. Je dobré uchovať si toto jednoduché poučenie svätého Marka Asketika. Prináša slobodu do nášho duchovného života a nabáda nás dať podobnú slobodu aj druhým. Často sa totiž stáva, že sme tak uchvátení príkladom svätosti nejakého človeka, že……...
Napĺňanie prikázania znamená robiť, čo nás teší; ale čnosť je robiť to spôsobom, ktorý je v súlade s pravdou. Pri tomto poučení sa musíme trochu dlhšie pozastaviť, pretože jeho zmysel nám môže na prvé počutie uniknúť. Tiež si musíme uvedomiť, že je určené pokročilejším v duchovnom živote, ktorí už zlomili rezistenciu vôle a usilujú sa o napĺňanie evanjeliových prikázaní. Nemusia už……...
Naplnenie prikázania je jedná vec a čnosť je druhá, hoci sa navzájom podporujú. Svätý Marek Asketik veľmi správne rozlišuje medzi napĺňaním prikázania a čnosťou. To prvé sa ešte nemôže označiť za čnosť, pretože môže byť sprevádzané priam násilným zápasom, ktorým vôľa odmieta túžby vášní po rôznych hriešnych potešeniach. Čnosť sa rodí z tohto zápasu. Niekedy je vysvetľovaná ako……...
Pokoj je oslobodenie od vášní a nemôže byť nájdený mimo aktivitu Svätého Ducha. Svätí otcovia hovoria o rôznych fázach duchovného života, ale často používajú zjednodušené rozdelenie do dvoch častí – aktívnu a kontemplatívnu. Náplňou aktívnej fázy duchovného života je nadobudnutie pokoja, bezvášnivosti, apatie – teda oslobodenie od vášní. Cesta k tomuto pokoju vedie iba skrze napĺňanie prikázaní. Keď je……...
Nehovor: Naplnil som prikázania, ale nenašiel som Pána, pretože si často našiel duchovné poznanie so spravodlivosťou a tí, ktorí ho správne hľadajú, nájdu pokoj. Svätý Marek Asketik venuje toto poučenie tým, ktorých sa zmocňuje sklamanie v duchovnom živote. Je to časté pokušenie, ktoré zbrzdilo alebo i ukončilo duchovný rast mnohých ľudí. Najčastejšou príčinou je priľnutie k veľkým očakávaniam, ktoré sú……...
Pán je skrytý vo svojich prikázaniach a je nájdený v miere, v akej sa hľadá. Ježiš Kristus hovorí: „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne“ (Jn 15, 10.6). A tiež: „Kto má moje prikázania a zachováva……...
Ak človek skúša prekonať pokušenia bez modlitby a trpezlivej vytrvalosti, namiesto odohnania sa do nich viac zamotá. Svätí učitelia duchovného života nám hovoria, že človek spoznáva svoje slabosti vtedy, keď sa začne usilovať dodržiavať evanjeliové prikázania. Tí, ktorí zabúdajú na túto múdrosť, môžu podľahnúť panike, keď sa pokúšajú o intenzívnejší duchovný život. Namiesto očakávanej radosti a šťastia sa im……...
Kto pozná Božiu vôľu a napĺňa ju podľa svojej sily, uniká veľkému utrpeniu znášaním malého. Svätý Marek Asketik nezakrýva, že duchovný život je spojený s utrpením. Tomuto môže odporovať len ten, ktorý ho ešte nezačal alebo sa dal zviesť ilúziou, ktorú falošní učitelia s nadšením ponúkajú na znásobenie svojich fanúšikov. Svätý Marek Asketik však dodáva, že tí, ktorí sa……...
Kto si nezvolí utrpenie kvôli pravde, bude prenasledovaný oveľa bolestivejšie utrpením, ktoré si nezvolil. Utrpenie je realita padnutého sveta. Utrpenie vstúpilo do ľudského života pádom Adama a Evy. Svätí otcovia sa tejto téme venujú veľmi podrobne. S určitým zjednodušením môžeme povedať, že rozoznávajú dva druhy utrpenia. Tým prvým je utrpenie, ktoré prichádza z napĺňania Božej vôle v zmysle Ježišových slov:……...
Svedomie je kniha prirodzenosti. Kto aplikuje to, čo tam číta, vníma Božiu pomoc. „V hlbinách svedomia človek odkrýva zákon, ktorý si on sám nedáva, ale je povinný ho poslúchať. Jeho hlas ho neprestajne vyzýva, aby miloval a konal dobro a vyhýbal sa zlu, a keď treba, zaznieva mu v hĺbke srdca… Lebo človek má v srdci……...
Kto nevytrvá v skúmaní svedomia, nevydrží telesné utrpenie kvôli Bohu. V tomto krátkom poučení svätý Marek Asketik zhŕňa rozsiahlu skúsenosť svätých, ktorá sa dotýka rôznych aspektov života. V tejto reflexii sa sústredíme na jeden a azda najdôležitejší aspekt a pomôžeme si obrazom zo súčasnosti. Je nám známe, že súčasťou tréningu športovcov je aj analýza výkonu v predchádzajúcom zápase. Tréner zvyčajne poukáže na……...