Tí, ktorí vstúpili do duchovného boja, praktizujú sebakontrolu vo všetkom a neprestanú, kým Pán nezničí „všetky semená Babylonu“ (porov. Jer 27, 16). Sebakontrola nebráni vo výstupe k Bohu. Je to obrana pred zlými vecami a pred úplným ponorením sa do sveta. Svet ako Božie stvorenie má svoj pozitívny aspekt. Mal by byť rebríkom k Bohu, podporou pre človeka k výstupu k nemu….…...
Skutočný kajúcnik je zosmiešňovaný bláznivými – čo je znakom, že Boh prijal jeho pokánie. Aby sme plne pochopili toto poučenie svätého Marka Asketika, potrebujeme si pripomenúť, že pokánie nie je len ľútosťou nad spoznanými hriechmi, ale je to zmena myslenia, ktorá vedie k zmene správania (Lk 3, 8 – 14; Sk 3, 19). Výzva k pokániu sa……...
Je lepšie zbožne sa modliť za blížneho, než ho napomínať zakaždým, keď zhreší. Časté karhanie blížnych za ich hriechy je znakom duchovného nadšenia pre Boha, ktoré bolo zdeformované pôsobením vášní. Prejavuje sa často u začiatočníkov v duchovnom živote, ktorých posvätný zápal v duši vedie ku kritickému pohľadu na druhých a túžbe po ich náprave. Ak úprimne hľadajú kresťanskú dokonalosť, potom……...
Paralyzovaný spustený cez strechu (Mk 2, 4) predstavuje hriešnika, ktorý bol odsúdený v Božom mene veriacimi a prijal odpustenie skrze ich vieru. Aj keď svätý Marek Asketik hovorí o odsúdení paralyzovaného, tak tým nemá na mysli konanie, ktoré je hriešne. Táto poznámka na začiatku je nutná, pretože odsudzovanie je v našich mysliach spojené s prejavom vášne pýchy. Svätí otcovia však……...
Prijatie slová pravdy je prijatie božského Slova; pretože povedal: „Kto vás prijíma, mňa prijíma“ (Mt 10, 40). Pred časom ma vyrušil jeden komentár pod príspevkom na Facebooku. Reakcia patrila citácii poučenia svätého, v ktorom sa priamo odvoláva na slová z evanjelia. Komentár začínal slovami: „Nemôžem súhlasiť s týmto svätým… dokonca mi vypadli slzy vidiac jeho bezcitnosť…“ Nasledoval nesúrodý výlev……...
Slová pravdy obrátili „hadie plemeno“ a varovali ho, „ako uniknúť budúcemu hnevu“ (Mt 3, 7). Svätý Marek Asketik pripomína slová nášho Spasiteľa. Zatiaľ čo Ježiš Kristus ich použil ako napomenutie pre farizejov a saducejov, ktorí sa zdráhali prijať pravdu, svätý Marek ich cituje, aby upriamil našu pozornosť na tých, ktorí patrili k „hadiemu plemenu“ a prijali slová pravdy, aby……...
Ak si praješ spásu, vítaj slová pravdy a nikdy nerozvážne nezavrhuj slová kritiky. Samotné rozhodnutie pre spásu nestačí. Musí ho nasledovať premena všetkých aspektov života podľa pravdy, ktorú nám ponúka evanjelium. Svätý Marek Asketik hovorí, že máme vítať tieto slová pravdy. Vážne chorý človek siaha po všetkých informáciách, ktoré mu pomôžu k uzdraveniu. Raduje sa, keď nájde dobré……...
Neponechávaj bez povšimnutia žiaden hriech, nech by bol akokoľvek malý, inak ťa privedie k veľkých hriechom. Veľmi často sa stáva, že kto vníma svoje vážne hriechy, celkom prirodzene sústredí svoju pozornosť na ich odstránenie. I keď sa tomuto rozlišovaniu závažnosti hriechov nedá čo vyčítať, predsa si musíme dávať pozor, aby to neviedlo k bagatelizovaniu hriechov, ktoré sa nám nezdajú……...
Kto hľadá odpustenie svojich hriechov, miluje pokoru, ale keď odsudzuje iného, zapečaťuje svoju hriešnosť. Ľudia radi načúvajú slovám svätých otcov, pretože nachádzajú krásu a hlbokú múdrosť skoncentrovanú do jednoduchých a krátkych poučení. Na druhej strane cítia, že tieto ich slová nemilosrdne odhaľujú stav našej duše a vynášajú na povrch všetko, čo je potrebné napraviť. Tak je to aj s týmto……...
Ako voda a oheň nemôžu byť zmiešané, tak sebaospravedlňovanie vylučuje pokoru. Pýcha a z nej vychádzajúce sebaospravedlňovanie pramení z úpornej snahy človeka o nadobudnutie stratenej dôstojnosti. Pád do hriechu, v ktorom človek stratil obraz a podobnosť s Bohom, vyzliekol ho aj z pôvodnej krásy a dôstojnosti. Z hĺbky duše však túži po pôvodnom stave, preto ľahko podlieha ponuke pýchy, ktorá mu skrze sebaospravedlnenie dáva zdanie vlastnej dôstojnosti….…...
Kto tajne primiešava vlastnú vôľu do duchovných rád, je smilníkom, ako naznačuje Kniha prísloví; a pre svoju hlúposť trpí bolesťou a hanbou. Bolo by dobré stráviť viac času nad týmto poučením, pretože môže nielen nás, ale aj našich blížnych ochrániť pred vážnymi duchovnými pádmi. Poučenie svätého Marka Asketika bolo predovšetkým venované mníchom. Stávalo sa, že niektorí starší mnísi,……...
Tak ako ovce a vlci nemôžu byť kŕmené spolu, tak človek nemôže prijať milosrdenstvo, ak spriada úklady proti blížnemu. Svätý evanjelista Lukáš v pätnástej kapitole nám ponúka tri podobenstvá o milosrdenstve. Prvým je podobenstvo o stratenej ovci, druhé o stratenej drachme a napokon krásne podobenstvo o márnotratnom synovi. Všetky tri poukazujú na veľké Božie milosrdenstvo. Ježiš Kristus vyžaduje, aby takéto milosrdenstvo bolo znakom……...
Ak chváliš blížneho pred jedným človekom a kritizuješ ho pred druhým, si otrokom márnomyseľnosti a závisti. Skrze chválu sa snažíš skryť svoju závisť a kritikou sa snažíš vyzerať lepšie než tvoj blížny. Musíme byť vďační svätým otcom, že nám zo svojej skúsenosti ponúkajú spôsoby, ktorými môžeme skúmať svoje srdce. Niektoré vášne pôsobia veľmi skryto a nenápadne sa stávajú takmer charakteristickou……...
Podvodník, ktorý koná neplechu v tajnosti, je „hadom na ceste, zmijou rohatou na chodníku, čo hryzie koňa pri kopyte“ (Gn 49, 17). Svätý Marek Asketik pokračuje v téme predchádzajúceho poučenia. Tajného hriešnika tu nazýva podvodníkom, ktorý v skrytosti koná neprávosť. Svätý Ignác Brjančaninov takého človeka nazýva farizejom a charakterizuje ho slovami: „Farizej, aj keď sa usiluje o zdanie spravodlivého v očiach……...
Skrytý hriešnik je horší než tí, ktorí konajú zlo verejne; a preto prijíma väčší trest. Po páde v raji sa naši prarodičia usilovali skryť pred Bohom. Túto reakciu na hriech sme od nich prijali ako dedičstvo. Skrývanie svojho hriechu vedie k pretvárke, ktorú často nazývame farizejizmom. Snažíme sa vzbudzovať pred druhými dojem zbožnosti a bezúhonnosti, len aby sme neodhalili svoje……...
Keď zhrešíš, obviňuj svoju myšlienku a nie skutok. Pretože ak by tvoja myseľ nebežala vopred, telo by ju nenasledovalo. Je dôležité venovať tomuto poučeniu dlhší čas, pretože sa nám môže stať veľmi účinnou pomocou v duchovnom zápase. Svätý Marek Asketik poukazuje na bežnú reakciu po spáchaní hriechu. Človek sa pozerá na svoj hriešny skutok so smútkom a obviňovaním. Aj……...
Kvôli času medzi siatím a žatvou si začíname myslieť, že nebude žiadna odplata. To, že po spáchaní hriechu okamžite nezakúšame jeho hrozné následky, vedie k osvojeniu si pocitu beztrestnosti, a tým aj k ľahostajnosti voči prichádzajúcim pokušeniam. Skôr či neskôr však prichádza k vytriezveniu z tejto ilúzie. Pekne je to sformulované v múdrosti, ktorú často počujeme od staršej generácie: „Pán Boh je nenáhlivý,……...
Keď nedobrovoľne žneme neprávosť, ktorú sme zasiali, mali by sme žasnúť nad Božou spravodlivosťou. V asketickej literatúre sa často stretneme s upozornením, aby sme sa v čase bolestivých a na prvý pohľad nespravodlivých utrpení vyhli duchu šomrania. Svätí nás skôr nabádajú, aby sme ich skôr pokorne prijali ako následky za naše hriechy. Ak budeme nasledovať túto radu, skutočne začneme vnímať……...
Ak nechceš trpieť zlo, tak ho nekonaj, pretože utrpenie ho nevyhnutne nasleduje. „Čo človek zaseje, to bude aj žať“ (Gal 6, 7). Veľmi často reflexia nad skutkami z našej minulosti potvrdzuje pravdivosť poučenia, ktoré nám ponúka svätý Marek Asketik. Tieto skutky sú však len zriedka plodom túžby spôsobiť vedomé zlo. Väčšinou ide o naše reakcie na situácie, ktoré……...
Tak ako absint pomáha zlému zažívaniu, tak nešťastie pomáha zlému charakteru. Pretože to prvé prospieva telesnému stavu a to druhé vedie k pokániu. Poučenie svätého Marka Asketika nie je pre nás niečím novým. Ak sa usilujeme o život vo viere, tak opakovane vnímame potvrdenie tejto múdrosti pri prekonávaní rôznych skúšok a ťažkostí. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že „človek naplnený milosťou……...
Ak si niekým zranený, urazený alebo prenasledovaný, nepremýšľaj o prítomnej chvíli, ale počkaj na budúcnosť, a potom objavíš, že ti priniesol veľa dobra nielen pre tento život, ale aj pre ten budúci. Táto rada sa neustále opakuje v učení svätých otcov. Ťažkosti života nútia človeka k okamžitej reakcii, ktorá sa často neskôr zhodnotí ako nesprávna a neprimeraná. Ba niekedy človeku spôsobí……...
Kto sa modlí v srdci, trpezlivo znáša všetky okolnosti, zatiaľ čo ten, ktorý im odporuje, neobsiahol ešte čistú modlitbu. Svätý Marek Asketik podáva znak na posúdenie našej modlitby. Musíme si uvedomiť, že modlitba korešponduje s krokmi duchovného výstupu človeka. Nikto nemôže očakávať nadobudnutie čistej modlitby, kým ešte nevykorenil hriešne vášne zo svojho srdca. Svätý Evagrios preto doporučuje,……...
Ak nejaký zjavný hriešnik sa nekajal a až do samotnej smrti nebol vystavený žiadnym trápeniam, môžeš si byť istý, že v jeho prípade bude súd bez zľutovania. Toto poučenie patrí medzi tie, ktoré majú silu znepokojiť srdce človeka a nútia ho k reflexii nad svojím životom. V súčasnej dobe by sme im mali často načúvať, pretože mnohí žijú v ilúzii, že môžu……...
Tak ako Boh priraďuje všetkému, čo je vhodné, robí to aj ľudským myšlienkam, nech si to prajeme alebo nie. Známeho talianskeho umelca Michelangela priateľ kritizoval, že pokračuje veľmi pomaly v práci na novej soche. Michalangelo mu ukázal na niektoré detaily, ktorým sa venoval od jeho poslednej návštevy. „To sú iba drobnosti,“ reagoval priateľ. „Áno, to sú drobnosti,……...
Kto nepozná pravdu, nemôže skutočne veriť; pretože svojou prirodzenosťou poznanie predchádza vieru. Svätý Teofan Zatvornik pri náuke o kresťanskej výchove hovorí rodičom: „Mali by sme pamätať, že duša prichádza na svet nahá a ako rastie, bohatne o vnemy, ktoré prijíma, a tie neskôr podmieňujú jej aktivity.“ Na inom mieste učí, že človek môže uvažovať iba o tom, čo vstúpilo do jeho……...