Prijmi s pokojom prepletanie dobra a zla, a potom Boh vyrieši všetky nespravodlivosti. Svätí nás neustále udivujú prístupom k nespravodlivostiam, ktoré ich v živote postihli. Aj keď v našom srdci protestuje cit pre spravodlivosť, súčasne sa nás zmocňuje údiv a túžba osvojiť si a nadobudnúť rovnaký pokojný prístup. Svätci nám ponúkajú tri cesty, ktoré nám pomôžu osvojiť si rovnaký postoj. Prvou……...
Všetky dobré veci prichádzajú z Božej prozreteľnosti a tí, ktorí ich prinášajú, sú služobníci dobra. Ľudia si dobre pamätajú vzácne momenty, kedy zreteľne pocítili Božiu starostlivosť v čase núdze. Ich vďačnosť v srdci rokmi nevyprchá a neustále ich núti vydávať svedectvo o Božej láske. Je dobré a správne pamätať a spomínať na tieto vzácne okamihy, ale ako nás svätý Marek Asketik upozorňuje, mali……...
Ak niekto zabezpečí tvoje telesné potreby a ty ho chváliš ako dobrého bez vzdávania vďaky Bohu, potom neskôr sa ti ten človek bude zdať zlým. Pre rozlúštenie tohto poučenia je potrebné aspoň čiastočné poznanie učenia svätých otcov. Nájdeme v ňom veľa príkladov, ktoré vedú k pochopeniu slov svätého Marka Asketika. Vysvetlenie je jednoduché. Ak obdarovaný človek zahrnie vďakou……...
Prijmi terajšie utrpenie kvôli budúcemu požehnaniu, takto nikdy neoslabneš vo svojom zápase. Svätí otcovia vnímajú utrpenie vo svetle Božej prozreteľnosti, ktorá usiluje o spásu každého človeka. Pri rozprávaní o utrpení často pripomínajú kriminálnika, pre ktorého utrpenie na kríži bolo akoby posledným prostriedkom pre spásu. Zároveň však pripomínajú, že v čase svojho utrpenia bol blízko kríža, na ktorom trpel náš……...
Ak ťa niekto pokrytecky vychvaľuje, buď si istý, že neskôr ťa bude očierňovať. Múdrosť týchto slov nám potvrdzuje vlastná skúsenosť. Svätý Marek Asketik ju ponúka, aby sme sa naučili správne rozlišovať, a tak sa vyvarovali ľudí, ktorí nás chcú využiť pre svoj osoh. Svätý Ignác Brjančaninov to pekne rozvádza vo svojom diele Pole: „Ten, ktorý sa……...
Ak si sa ocitol v spoločnosti klebetiacich ľudí, považuj sa za zodpovedného za ich rozprávanie – ak nie pre súčasnú vinu, tak pre starý dlh. Ohováranie, posudzovanie, neplodné klebetenie – to všetko svätí učitelia duchovného života považujú za veľmi deštruktívne pre dušu. Môžeme v tom rozpoznať znaky neúcty voči pravde, nelásky k blížnemu, ale predovšetkým prítomnosť pýchy, ktorá ničí……...
Keď pocítiš potešenie z počúvania o nejakom zle, nehnevaj sa na toho, kto to hovorí, ale na seba. Pretože počúvanie hriešnym spôsobom dáva poslovi zdanie hriešnosti. Kto už nepocítil ten príjemný pocit, keď načúval rečiam o pochybeniach blížnych, zvlášť keď k ním neprechovávame veľké sympatie? Svätý Marek Asketik hovorí o tomto stave. Pokračuje však ďalej a hovorí o ďalších zlých následkoch, ktoré nevyhnutne……...
Nepočúvaj o hriechoch druhých ľudí. Pretože cez takéto počúvanie sú do teba vtlačené rysy takýchto hriechov. Aj keď sa aktívne nezapojíme do rozprávania o hriechoch a slabostiach druhých, predsa i samotné počúvanie takýchto rečí na nás zanecháva negatívnu stopu. Dokonca aj vtedy, keď v sa v duši postavíme voči tomuto hriechu. Svätý Marek Asketik hovorí, že už samotné počúvanie do……...
Ak nemáš rád napomenutia, ukazuje to, že vášeň, s ktorou zápasíš, prišla z tvojej slobodnej vôle. Ale ak vítaš napomenutie, tak potom vášeň je z dedičstva. Svätý Marek Asketik rozlišuje medzi vášňami, ktoré človek môže objaviť vo svojom srdci. Sú vášne, ktoré nazýva dedičstvom, teda hriešne náklonnosti, ktoré sú následkom padnutého stavu ľudstva. A sú vášne, ktoré si človek nadobudol……...
Nenapomínaj mocného človeka pre aroganciu, ale poukáž na nebezpečenstvo zahanbenia; ak má nejaký cit, príjme takýto druh napomenutia. Láskavé napomenutie má miesto v kresťanskom živote. Človek si však musí byť istý, že ho k tomu neinšpiruje žiadne hnutie vášne, ale iba úprimná túžba po spáse blížneho. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Človek, ktorý napráva brata v jeho súkromí, lieči jeho……...
Bezpodmienečné prijatie tradície je užitočné pre mierneho človeka, pretože potom nepokúša Božiu trpezlivosť alebo nepadá často do hriechu. Pre správne pochopenie tohto poučenia by sme si mali uvedomiť, že svätý Marek Asketik v ňom nehovorí o miernom človeku v zmysle evanjeliového blahoslavenstva: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5). Má na mysli človeka, ktorý sa vyhýba……...
Hlbšie duchovné poznanie pomáha človeku tvrdého srdca: pretože ak nie je naplnený bázňou, odmieta prijať námahy pokánia. Svätý Marek Asketik nás týmito slovami vedie k osvojeniu si asketického cvičenia, ktorým je duchovné čítanie. Je potrebné zdôrazniť asketický aspekt čítania, ktorý má viesť dušu k zmene. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že „múdrosť, ktorá nie je sprevádzaná správnou aktivitou, je……...
Bez pamätania na Boha nie je žiadne pravdivé poznanie, ale iba falošné. Týmto strohým a pre niekoho až tvrdým konštatovaním nám svätý Marek Asketik nechce len sprostredkovať otestovanú duchovnú zákonitosť, ale tiež nás chce priviesť k osvojeniu si ďalšieho asketického cvičenia, ktorým je neprestajné pamätanie na Božiu prítomnosť. Aj keď sa toto cvičenie zdá ľahkým a mnohí sa azda……...
„Trpezlivý má veľa rozumu“ (Prís 14, 29); a rovnako aj ten, kto načúva slovám múdrosti. Svätí otcovia rozlišujú medzi múdrosťou založenou na súhrne nadobudnutých poznatkov štúdiom a múdrosťou nadobudnutou skúsenosťou duchovného života. Tú prvú považujú za neužitočnú, ba až za prejav vášne, ak človeka nevedie k posväteniu života. Svätý Izák Sýrsky napríklad hovorí, že je možné rozprávať veľmi peknými……...
Ten, čo skúma všetko a drží sa toho, čo je dobré (porov. 1 Sol 5, 21), nakoniec sa vyhne všetkému, čo je zlé. Svätý Marek Asketik poukazuje na dôležitý, ba až nevyhnutný prostriedok duchovného života. Je ním rozlišovanie. Svätý Ján Kassián na začiatku svojich Konferencií prízvukuje, že bez tejto schopnosti sa nedá rásť v duchovnom živote. Schopnosť správneho……...
Myšlienky pôžitkárskeho človeka sú kolísavé, akoby boli na váhe; Niekedy lamentuje a plače pre svoje hriechy a niekedy bojuje a protirečí blížnemu, ospravedlňujúc svoje zmyslové potešenia. Pre budovanie duchovného života svätí otcovia odporúčajú pamätať na tri úrovne, ktoré sú v človeku: telo, duša a duch. Snahou človeka je podriadiť nižšie úrovne tej najvyššej, ktorá tak môže vniesť poriadok do tých nižších……...
Ten, kto hľadá chválu, je zapletený do vášne; kto lamentuje nad utrpeniami, je pripútaný k zmyslovým potešeniam. Naše vonkajšie prejavy sú podmienené stavom našej duše. Svätý Marek Asketik poukazuje na dva z nich, ktoré navonok odhaľujú buď vládu vášne nad človekom alebo zotročenie telesnými túžbami. Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Ľudská duša naberá tie kvality, ktoré sú v zhode……...
Nehovor: „Nechcem to, ale stane sa to.“ Pretože dokonca, aj keď nechceš tú vec, predsa vítaš to, čo ju spôsobuje. Svätý Marek Asketik rázne odporuje dôvodeniu, ktoré často používame na ospravedlnenie nejakého zlého skutku. Vychádza z poznania zákonitosti, ktorá vedie k hriechu. Na začiatku je zlá myšlienka, pokušenie. Toto pokušenie nie je hriechom, pokiaľ ho človek odsúdi a zavrhne….…...
Akonáhle sú naše myšlienky spojené s obrazmi, dali sme im už svoj súhlas; pretože provokácia nás nevedie k vine, kým nie je sprevádzaná obrazmi. Niektorí ľudia utekajú od týchto myšlienok ako od „hlavne vytiahnutej z ohňa“ (Zach 3, 2); ale iní s nimi flirtujú a popália sa. V učení svätých otcov nachádzame štyri kroky, ktoré vedú k hriechu. Prvým je jednoduchá myšlienka, ktorá……...
Provokácia je mimovoľné hnutie v srdci, ktoré nie je sprevádzané obrazmi. Skúsení sa pred tým vopred chránia, ako sa priesmyk chráni pred nepriateľmi. Provokácie sú prvým podnetom ku zlu. Napádajú človeku bez účasti jeho slobodnej vôle, preto nie je za ne morálne zodpovedný. Človek sa nemôže uchrániť pred provokáciami, ktoré na neho útočia. Musí sa však usilovať……...
Zaujatosť je nedobrovoľná prítomnosť bývalých hriechov v pamäti. Vo fáze aktívneho zápasu sa snažíme uchrániť ju od rozvinutia sa do vášne; po víťazstve je pokojná, ale stále provokáciou. Termín „zaujatosť“ sa azda najviac významovo blíži ku gréckemu slovu prolipsis,ktoré svätý Marek Asketik používa na nedobrovoľnú prítomnosť bývalých hriechov v pamäti. Táto zaujatosť nastáva kvôli opakovaným hriechom, ktoré spôsobujú……...
Keď sme sa oslobodili od každého dobrovoľného hriechu mysle, mali by sme potom bojovať proti vášňam, ktoré vychádzajú zo zaujatosti. Svätý Marek Asketik prechádza k ďalšiemu kroku v procese očisťovania srdca a mysle. Oslobodenie od všetkých dobrovoľných hriechov je zaiste veľkou vecou, ale môže byť spojené s upadnutím do duchovného uspokojenia. Človek si namýšľa, že už dosiahol vrchol, a to spôsobuje……...
Keď si pozdvihnutý chválou, buď si istý, že hanba bude nasledovať; pretože je povedané: „Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený“ (Lk 14, 11). Tieto slová nás pozývajú zamyslieť sa nad duchovnou zákonitosťou, o ktorej nám rozpráva Ježiš Kristus a ktorá bola potvrdená životnou skúsenosťou mnohých kresťanov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o trest, ktorý dopadá na……...
Hriech je planúci oheň. Čím mu dáš menej paliva, tým rýchlejšie vyhasne; čím viac prikladáš, tým viac horí. Môže sa nám zdať, že toto poučenie nepotrebuje komentár. Chápeme, čo chce svätý Marek Asketik povedať. Urobili by sme však chybu, ak by sme sa pri ňom nezastavili dlhšie. Ak to urobíme, celkom isto sa budeme pýtať, čo……...
Predpokladajme, že je dvanásť hanebných vášní. Oddávanie sa jednej z nich sa rovná oddávaniu všetkým. Čo je tých dvanásť hanebných vášní? Svätý Marek Asketik vychádza zo slov Ježiša Krista, v ktorých nachádzame ich zoznam: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť,……...