Všetky dobré veci prichádzajú z Božej prozreteľnosti a tí, ktorí ich prinášajú, sú služobníci dobra. Ľudia si dobre pamätajú vzácne momenty, kedy zreteľne pocítili Božiu starostlivosť v čase núdze. Ich vďačnosť v srdci rokmi nevyprchá a neustále ich núti vydávať svedectvo o Božej láske. Je dobré a správne pamätať a spomínať na tieto vzácne okamihy, ale ako nás svätý Marek Asketik upozorňuje, mali……...
Ak niekto zabezpečí tvoje telesné potreby a ty ho chváliš ako dobrého bez vzdávania vďaky Bohu, potom neskôr sa ti ten človek bude zdať zlým. Pre rozlúštenie tohto poučenia je potrebné aspoň čiastočné poznanie učenia svätých otcov. Nájdeme v ňom veľa príkladov, ktoré vedú k pochopeniu slov svätého Marka Asketika. Vysvetlenie je jednoduché. Ak obdarovaný človek zahrnie vďakou……...
Keď človek pomôže druhému slovom alebo skutkom, nech obaja v tom spoznajú Božiu milosť. Kto tomu nerozumie, bude vedený tým, kto tomu rozumie. Božia milosť je život našich duší. Svätý Tichon Zadonský hovorí, že bez Božej milosti človek žije podľa tela a podobá sa loďke, ktorú vlečie prúd rieky. Nemôže žiť duchovne tak ako tá loďka sa nemôže……...
Duchovná skúsenosť, s ktorou sa s nami delia svätí, nám dáva porozumieť mnohým životným situáciám. Nie je tomu inak ani v prípade dôležitého poučenia svätého Izáka Sýrskeho. „To, čo privoláva Božie dary pre človeka, je srdce neustále pohnuté k vďakyvzdávaniu; to, čo privoláva skúšky do duše, je stály stav reptania v srdci. Boh znáša všetky slabosti ľudí, ale nenechá bez trestu……...
Moje myšlienky vidia Boha, Stvoriteľa a všemocného Vládcu všetkých stvorení, ktorý vidí všetko, riadi všetko a dáva všetkým veciam zmysel a povolanie. Boh dovolil človeku vidieť jeho riadenie sveta. Ale iba Boh sám pozná dôvod pre osudy všetkých vecí, dôvod pre svoje prikázania. „Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?“ (Rim 11, 34). A fakt, že človeku……...
Sláva tebe, Bože! Sláva tebe, Bože! Sláva tebe, Bože! Za všetko, čo vidím v sebe, v druhých, vo všetkom: „Sláva tebe, Bože!“ Čo vidím v sebe? Vidím hriech, neprestajný hriech. Vidím neprestajné prekračovanie svätých Božích prikázaní. A môj Boh vidí moje hriechy, vidí ich všetky, vidí ich nespočetné množstvo. Keď ja, obmedzené stvorenie, v mojej slabosti podobnej tráve a poľným kvetom, často……...
Svätý Izák Sýrsky vo svojej homílii pokračuje v zdôrazňovaní dôležitosti vďakyvzdávania. Z jeho slov vyplýva, že náš život má byť neprestajnou liturgiou, v ktorej vzdávame vďaky, že nás Boh urobil dôvernými priateľmi a uviedol nás do poznania jeho tajomstiev. Dáva však aj varovanie pre tých, ktorí ochladli vo vzdávaní vďaky: „Ich duše sa netrasú, keď uvažujú o týchto veciach, dokonca aj……...
Svätý Izák Sýrsky venoval pomerne veľkú časť svojej tridsiatej siedmej homílie pôsobeniu Božej prozreteľnosti, ktorá sa s veľkou mocou prejavuje v čase, keď človek čelí rôznym zápasom, či už ide o mučeníctvo alebo iné ťažkosti, ktoré podstupuje kvôli láske k Bohu. Toto svoje učenie zakončuje prísnym napomenutím: „Preto, človeče, varuj sa nevďačnosti voči tejto prozreteľnosti, ktorú Boh urobil zjavnou. Ak……...
Svätý Pavol vo všetkých svojich listoch vzdáva vďaky za všetky dobrodenia sveta. Vzdávajme vďaky aj my za svoje dobrodenia – i za dobrodenia iných ľudí – malé i veľké. (sv. Ján Zlatoústy) * Svätí nám ustavične dosvedčujú, že vzdávanie vďaky vo sviatosti Eucharistie je najdrahším momentom nášho duchovného života. (R. Garrigou-Lagrange) * V španielskom mestečku mal proces Don……...
Svätý František a jeho brat Masseo sa stretli pred mestom pri krásnom prameni, vedľa ktorého ležal široký, okrúhly kameň. Veľmi sa im páčil a chceli si na ňom zajesť. Položili teda chlieb, čo dostali, na kameň. „Ó, brat Masseo,“ povedal svätý František, „vôbec si nezaslúžime taký veľký poklad.“ A viac ráz tie slová zopakoval. Nakoniec mu brat Masseo……...
Učiteľka požiadala svojich prváčikov, aby namaľovali niečo, za čo by chceli Pánu Bohu poďakovať. Myslela, že deti z chudobných štvrtí málo ďakujú za to, čo majú. No vedela aj to, že skoro všetky by najradšej maľovali koláče alebo stoly pripravené na hostinu. Prekvapil ju výkres, ktorý jej odovzdal malý Tino. Bola to jednoduchá detský nakreslená ruka. Čia ruka……...
Keď pokročíme v duchovnom živote natoľko, že máme pod vládou svoje vášne, môže naše srdce z času na čas zachvátiť nepokoj v čase, keď sa nejaká tá vášeň pripomenie silnejším pokušením. Svätý Paisij Svätohorský pre takúto situáciu dáva toto poučenie: „Ak je tvoje srdce týmto znepokojené, povedz: Sláva tebe Bože, že väčšina vášní je už preč. Ak by som……...
Keď pokročíme v duchovnom živote natoľko, že máme pod vládou svoje vášne, môže naše srdce z času na čas zachvátiť nepokoj v čase, keď sa nejaká tá vášeň pripomenie silnejším pokušením. Svätý Paisij Svätohorský pre takúto situáciu dáva toto poučenie: „Ak je tvoje srdce týmto znepokojené, povedz: Sláva tebe Bože, že väčšina vášní je už preč. Ak by som……...
Na začiatku duchovného života často čelíme stavom, kedy sa nám zmocní obava spojená až s beznádejou, nakoľko vieme, že znovu padneme. Tieto stavy prichádzajú zvlášť pred a po svätej spovedi, keď si znovu dávame predsavzatie „už viac nehrešiť“. K svätému Paisijovi Svätohorskému niekto prišiel s týmto problémom a dostal takúto radu: „Nevieš, či padneš alebo nie. Strach ťa núti takto……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Sú dve cesty, ktorými človek môže vystúpiť tak vysoko k Bohu, že sa k nemu milostivo skloní a ostane s ním. Prvou je úprimné pokánie hriešnikov. Keď si uvedomia svoje veľké pády do hriechu a sú upokorení, vtedy ich Boh veľmi miluje pre ich pokánie a dvíha ich do neba. „Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad……...
Tenisová hviezda Athur Ashe zomrel na AIDS. Nakazil sa infikovanou krvou, ktorú použili pri transfúzii počas operácie srdca. Bol viac než len veľký športovec. Bol veľkým človekom, ktorý mnohých povzbudil príkladom svojho správania ako na kurte tak aj mimo neho. Ashe mohol upadnúť do sebaľútosti a zatrpknutosti, keď sa dozvedel, že bol postihnutý tak zákernou chorobou. Nič……...
Ak máš nejaké duchovné nadanie a súcitíš s tým, kto ho nemá, týmto súcitom opatruješ svoj dar, kým namyslenec ho stratí, lebo sa stáva obeťou svojej utajovanej namyslenosti. Toto poučenie vychádza z praktickej skúsenosti asketikov. Je prirodzené, že radikálnosť a intenzita duchovného snaženia prináša veľa dobrých plodov. Človek nielenže vystupuje do duchovných výšin, ale otvára sa tiež pre prijatie mnohých……...
V liturgii vopred posvätených darov, ktorá sa vo východnej cirkvi slúži počas Veľkého pôstu, sa môžeme stretnúť s obradom, ktorý má korene v prvotnej cirkvi. Predchádza mu chválospev: „Svetlo tiché, svätej slávy, nesmrteľného Otca nebeského, svätého blaženého. Ježišu Kriste, keď sme prišli k západu slnka a videli žiaru večernú, ospevujeme Otca i Syna i Svätého Ducha, Boha. Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu……...
Poznám jedného kňaza, ktorý bol krátko po vysviacke zasiahnutý veľkou krízou spôsobenou situáciou, keď čelil osočovaniu, nedôvere i veľkému poníženiu. O tomto čase povedal: „Stokrát cez deň som sa pýtal Boha, prečo dopustil túto nespravodlivosť na mňa a stokrát cez deň som ho prosil o pomoc niesť tento kríž. Cítil som sa veľmi opustený a musel som denne bojovať o zachovanie nádeje v Božiu……...
Nakazenosť konzumným spôsobom života sa prejavuje v duchovnom živote. Otupuje vnímavosť srdca. Badáme to napríklad v spôsobe ako pristupujeme k sviatostiam. Krst, sviatosť zmierenia, Eucharistia – koľkokrát je prijímanie týchto sviatostí sprevádzané motívmi, že je to príkaz, že sa to tak patrí, že je to naším zvykom namiesto z veľkej vďačnosti vychádzajúcej z pochopenia výnimočnosti týchto darov. Jeden konvertita z protestantského……...
Svätý Izák Sýrsky svoju druhú homíliu začína pripomenutím dôležitosti vďačnosti voči Bohu. Hovorí: „Vďačnosť obdarovaného podnecuje Darcu k ešte väčším darom, než sú tie prvé.“ Dalo by sa povedať, že nám skrze svoju skúsenosť odhaľuje akýsi princíp či zákonitosť v duchovnom živote, ktorý nám môže poslúžiť k rýchlejšiemu rastu. Je užitočné si často pripomínať tento princíp, pretože postoj vďačnosti……...
Na začiatku duchovného života často čelíme stavom, kedy sa nám zmocní obava spojená až s beznádejou, nakoľko vieme, že znovu padneme. Tieto stavy prichádzajú zvlášť pred a po svätej spovedi, keď si znovu dávame predsavzatie „už viac nehrešiť“. K svätému Paisijovi Svätohorskému niekto prišiel s týmto problémom a dostal takúto radu: „Nevieš, či padneš alebo nie. Strach ťa núti takto……...
Oslavujme a buďme vďační Bohu za mnohé dobrodenia, ktoré nám dal pre naplnenie našich potrieb, za náš dočasný domov na zemi. S čistou mysľou kontemplujme význam dobrodení, ktoré sú iba vyblednutou napodobeninou dobrých nebeských vecí. Napodobňujú večné dobrá tak slabo a neúčinne, ako tieň napodobňuje objekt, ktorý ho vrhá. Dávaním týchto pozemských dobier nám Boh tajomne hovorí: Môj ľud!……...
Nech si nikto nemyslí, že vytrvá utrpenie a dosiahne svätosť vlastnými silami. Pretože Boh je príčinou všetkého dobra, ktoré k nám prichádza, tak ako démon, ktorý klame duše, je príčinou všetkého zla. Preto vzdávaj vďaky tejto Príčine, za všetky dobré skutky, ktoré konáš; a tie zlé, ktoré ťa znepokojujú, pripisuj ich podnecovateľovi. Každý, kto sa vydá na cestu duchovného……...
Každý deň prináša dostatok príležitostí, ktoré nás nútia vysloviť slovo „ďakujem“. Toto slovo vyjadruje celú škálu našich pocitov. Od formálneho, zdvorilostného poďakovania až po vyjadrenie toho hnutia v našom srdci, pri ktorom sa nám slovo „ďakujem“ zdá ako nedostačujúce vzhľadom na veľkosť našej vďaky. Všetko, za čo vyslovujeme vďaku, je určitý dar, ktorým sme obdarovaní. Slovo „ďakujem“ síce……...