Kto hľadá odpustenie svojich hriechov, miluje pokoru, ale keď odsudzuje iného, zapečaťuje svoju hriešnosť. Ľudia radi načúvajú slovám svätých otcov, pretože nachádzajú krásu a hlbokú múdrosť skoncentrovanú do jednoduchých a krátkych poučení. Na druhej strane cítia, že tieto ich slová nemilosrdne odhaľujú stav našej duše a vynášajú na povrch všetko, čo je potrebné napraviť. Tak je to aj s týmto……...
Pretože Božia spravodlivosť je neúprosná, je ťažko obsiahnuť odpustenie hriechov, ktoré sú spáchané s úplným vedomým. Svätý Marek Asketik nám dáva varovanie, ktoré by sme nemali brať na ľahkú váhu. Aj keď sme správne presvedčení o nesmiernom Božom milosrdenstve, máme sa chrániť stavu, v ktorom nedokážeme k nemu zdvihnúť svoje srdce v prosbe o odpustenie. Takýto stav prichádza nepozorovane a postupne, keď sme……...
Každá nespravodlivosť, s ktorou sa stretneme, vyvolá v nás hnutie volajúce po náprave tohto zla. Intenzita tohto hnutia je silnejšia, keď sa tá nespravodlivosť týka nás osobne alebo ľudí, ktorých máme radi. Toto hnutie nazývame hnevom a aj keď sa nám zdá oprávnený, kdesi v hĺbke srdca cítime, že to nie je najsprávnejšia reakcia. V jednej homílii zaznelo vysvetlenie tohto pocitu. Kňaz……...
Posledný odstavec dvadsiatej ôsmej homílie svätý Izák Sýrsky venuje odpovedi na otázku týkajúcu sa odpustenia hriechov. Na prvý pohľad je možno trochu udivujúce, že táto téma je záverom homílie, ktorá je venovaná úlohe a pôsobeniu anjelov v duchovnom zápase kresťana. Keď sa ale vrátime k predchádzajúcim odstavcom, kedy sa svätý Izák Sýrsky dotýka stavu duše v nebi a v pekle, tak potom je……...
Svätý Izák Sýrsky v ďalšom odstavci dvadsiatej štvrtej homílie prichádza na pomoc tým, pre ktorých hnev s blížnym je prekážkou na nasledovanie jeho poučenia, ako sa postaviť voči ťažkostiam v živote. Hovorí: „Žiadna modlitba nie je vypočutá tak rýchlo, ako modlitba človeka, ktorý prosí o zmierenie s tými, ktorí sa na neho hnevajú. Pretože keď sa obžaluje z urážky, táto modlitba je……...
AI Nič tak netrápi človeka, ako pocit viny. Poznáme to všetci, pretože každý z nás sa už viac i menej previnil či už voči svojím rodičom, manželskému partnerovi alebo priateľovi. Rovnako však poznáme blahodárne účinky odpustenia. KE Odpustenie umožňuje zmenu života a zaväzuje k nej. DI Pekne to vystihuje rozprávanie o verejnom hriešnikovi Zachejovi (Lk 19, 1-10). Keď……...
AI Každý, komu záleží na prehlbovaní osobného vzťahu k Bohu, je pripravený prijať úlohy, ktoré dáva evanjelium. Nie sú to vždy jednoduché úlohy, ale ak chceme patriť Kristovi, máme ich prijať a osvojiť si ich. Bez tohto úsilia sa nám nepodarí dobre zvládnuť tie mnohoraké problémy, ktoré život so sebou prináša. Výsledkom bude stagnovanie, ba až úpadok duchovného……...
AI Veľké veci sa rodia z malých. Túto pravdu musíme mať na pamäti, kde sledujeme nepokojné a často i veľmi napäté vzťahy medzi národmi a národnosťami. Potom ľahko zídeme nižšie, na úroveň našich miest dedín, na úroveň susedských a príbuzenských vzťahov a pochopíme, že tie veľké nepokoje sú iba odrazom či výsledkom tých „malých“. Je medzi nami ešte veľmi veľa neodpusteného, neozdraveného na to,……...
AI Rozpráva sa, že sa v Anglicku zišla skupina teológov a hodiny diskutovali o tom, v čom sa vlastne kresťanstvo podstatne odlišuje od iných náboženstiev, čo v kresťanskom učení nemá paralelu u iných náboženstiev… Nemohli nájsť odpoveď, až konečne došiel s meškaním známy mysliteľ C. S. Lewis a na túto otázku bez zaváhania odpovedal: „To je ľahké. Odpustenie……...
Málo odpustíš – málo bude i tebe odpustené, mnoho odpustíš – mnoho i tebe bude odpustené… Odpustíš z celého srdca? Tak i Boh tebe odpustí. Ak odpustíš nepriateľovi, možno ho i zmeníš na priateľa. Tak isto bude postupovať Boh s tebou. Čím viac niekto zhrešil proti nám, tým viac sa máme ponáhľať k zmiereniu sa s ním, pretože……...
Počas francúzskej revolúcie roku 1848 bol ranený generál Damesme. Rehoľnej sestre, ktorá sa o neho starala, povedal: „Sestrička, tu je päť frankov. Obetujte ich na dve sv. liturgie. Jednu za toho, ktorý ma zabil a druhú za mňa.“ To boli jeho posledné slová. * Hrdina knihy Potlesk nebes Daniel sníval o tom, ako si zariadi vlastnú telocvičňu. Keď……...
Francesco Ricciardiego bol bojujúci ateista, ktorý celé roky viedol kampaň proti Cirkvi a najmä proti známemu stigmatizovanému pátrovi Piovi. Býva neďaleko od kláštora v San Giovanni, kde žil páter Pio. Doktor Ricciardiego volal konvent hniezdom odporného šarlatánstva. Páter Pio z tohto dôvodu trpel, ale mlčal. Po mnohých rokoch takýchto agresívnych útokov doktor Ricciardiego ochorel. Priatelia lekári jednohlasne stanovili diagnózu: rakovina….…...
Známy príklad odpustenia máme v knihe Križiaci. Jurand zo Spychova rozrezal putá svojmu vrahovi. Križiaci mu zabili ženu, vykradli a vypálili dom. Jedine dcéra Danuša podfukom ho zláka do Ščitna. Hodiny stojí pri bráne. V zámku počuje akési dievčatá. Vnikne dnu ako lev. Je premožený. Vylúpia mu oči, vyrežú jazyk, odtnú pravú ruku a v takomto stave ho pustia na cestu……...
Alan Paton bol juhoafrický spisovateľ, ktorý vo svojej tvorbe čerpal zo skúseností a apartheidom. Jeho najslávnejšou knihou je Cry, the Beloved Country (Plač, milovaná krajina). Nemenej slávny je aj jeho iná kniha, ktorej hlavný hrdina je pilierom miestnej komunity, hlava veľkej rodiny a zbožný člen miestnej cirkvi. Jeden z jeho synov mal dobré miesto ako poručík u polície; bol ženatý a mal……...
Rok 1968 bol vo Švajčiarsku špeciálnym daňovým rokom. Bola totiž vyhlásená všeobecná daňová amnestia. Hoci platila pre všetkých daňovníkov, neprospela tým, ktorí v predchádzajúcich rokoch poctivo priznávali svoje príjmové a majetkové pomery. Ďalej zostala neúčinná pre tých, ktorí v predchádzajúcich rokoch podvádzali, a chceli to robiť aj naďalej. Úžitok z toho mali napokon iba tí, ktorí zamenili nepoctivosť za poctivosť….…...
Jeden dobrý, ale vo viere nie veľmi silný veriaci sa chodil spovedať k svojmu farárovi. Jeho spovede však pripomínali zaseknutú platňu – stále tie isté prehrešky, a predovšetkým jeden a ten istý ťažký hriech. „Tak dosť!“ zahrmel na neho raz farár. „Z Pána Boha si žarty nebudeš robiť. Pamätaj si, že ti z tohto hriechu dávam rozhrešenie naposledy!“……...
Mehmet Ali Agca sa narodil v Turecku v odľahlej horskej dedinke Yesiltepe. Bol najstarší z troch detí. Otec mu zomrel, keď mal desať rokov – a on sa počas celého pohrebu usmieval. Z hĺbky duše svojho otca nenávidel. Drsné scény otcovej brutality sa hlboko vpísali do Aliho pamäte. Krátko po otcovej smrti si zostavil „listinu nenávisti“. Bol to……...
Jedna pani napísala svedectvo o tom, ako sa mnoho rokov s mnohými ľuďmi modlila za svojho otca, ktorý bol otrokom alkoholu. Až vo veku 30 rokov jej došlo, že mu vlastne neodpustila, zvlášť za roky detstva, ktoré boli vďaka jeho závislosti veľmi krušné. Napísala: „V tej chvíli som si uvedomila, že som otcovi nikdy neodpustila, že pije. Modlila……...
Jeden jezuita zo Španielska rozpráva: Bolo nás doma päť detí. Za občianskej vojny v Španielsku niekto udal môjho otca a komunisti ho zabili. Raz sme si so súrodencami hovorili: „Keby sme len vedeli, kto nášho ocka udal, ako by sme sa mu len pomstili!“ Počula to mamička a ihneď zasiahla: „Deti, i keby sme vedeli, kto bol ten……...
Simon Wiesenthal opisuje v knihe Slnečnica zdrvujúce stretnutie. V čase, keď sa nachádzal ako židovský väzeň v koncentračnom tábore, priviedla ho istá zdravotná sestra k posteli umierajúceho esesáka. „Čo asi tento človek chce odo mňa, Žida? Odpustenie!“ V Dnepropetrovsku sa tento esesák musel zúčastniť na poprave Židov. Vohnali ich do jedného domu, začali hádzať dovnútra granáty a strieľať……...
Wilhelm Busch rozpráva: Poznám istého pána menom Dapozzo. Je francúzskym evanjelistom. Ešte z koncentračného tábora má celkom rozbité rameno. A on mi vyrozprával tento príbeh, na ktorý som nikdy nezabudol. Povedal mi: V koncentračnom tábore ma raz na poludnie dal zavolať veliteľ tábora. Zaviedli ma do izby, kde bol prikrytý stôl. Ale na ňom bol len jeden príbor….…...
Mám istého priateľa, ktorý je mi blízky. Ten má veľmi príjemný byt. Ale má aj nepríjemného majiteľa domu, ktorý je veľmi zaťažený na peniaze. A tu pred krátkym časom mu ten majiteľ domu napísal nehanebný list: „To musíte urobiť! A to máte spraviť! A to musíte zaplatiť!“ A tento môj priateľ mi potom rozprával: Mal som vyletieť z……...
V 7. storočí bol jedným z biskupov v Alexandrii v Egypte Ján, ktorý sa neskôr stal svätý. Ľudovo ho nazývali almužníkom, pretože čokoľvek dostal od bohatých veriacich, to hneď rozdával chudobným. Raz mal veľký problém. Jeden zo zámožných kresťanov sa horlivo zúčastňoval svätej omše, ale nechcel odpustiť urážku svojmu známemu. Biskup Ján prišiel na ohromnú myšlienku: pozval tohto……...
V Bavorsku sa rozpráva tento príbeh: Haselbauer bol ťažko chorý, aj farár už bol u neho. Najprv sa vyspovedal. Pritom mu musel farár položiť niekoľko otázok, lebo Haselbauer vedel o mnohých hriechoch svojich susedov, ale na vlastné sa nepamätal. „No, Haselbauer, modlili ste sa každý deň od vašej poslednej spovede?“ opýtal sa farár. „Modlil,“ znela odpoveď. „A čo……...
Občianska vojna nemilosrdne zúrila v španielskej krajine. Znesvätené kostoly, horiace dediny, zohavené mŕtvoly označovali cestu, po ktorej prešlo červené vojsko. A aj národniari bojovali s nevídanou urputnosťou. Keď oddiel národniarov raz po tvrdom boji čistil dedinu od nepriateľov, pri múre našli ťažko raneného príslušníka červených, ktorému úlomok granátu roztrhol hruď. Ranený sklenenými očami hľadel na prichádzajúcu patrolu. Potom……...