Každá skúška, ktorá prichádza do života, je bolestivá. Je preto prirodzené, že sa snažíme týchto bolestí uchrániť, utiecť pred nimi, uspôsobiť svoj život takým spôsobom, aby sme sa im čo najviac vyhli. Učitelia duchovného života nám hovoria, že si však máme počínať múdro. Rozhodne chvália našu zodpovednosť, keď sa vyhýbame tým situáciám vo svete, ktoré môžu spôsobiť……...
Svätý Izák Sýrsky sa v ďalšej časti štyridsiatej druhej homílie pokúša poodhrnúť záves z tajomstva utrpenia a skúšok, ktoré doliehajú na človeka. Táto téma je veľmi dôležitá a svätý Izák Sýrsky sa jej dotkol už mnohokrát v predchádzajúcich homíliách. Zakaždým nám ponúka iný uhol pohľadu, aby nás priviedol k hlbokému poznaniu tohto tajomstva. Je to dôležité, pretože neraz podliehame ilúzii, že duchovný život……...
Čítanie svätých otcov sprevádzajú momenty prekvapenia, keď spoznáme, že prevracajú naruby naše chápanie duchovných vecí. Mnohé veci sú nám sprostredkované či už nesprávnym a nedostatočným spôsobom alebo poukázaním na zrelé ovocie duchovného života bez toho, aby sa spomenula namáhavá cesta, ktorá k nemu vedie. Celkom určite – z jedného alebo druhého dôvodu – takýto moment prekvapenia nám sprostredkujú……...
Pri rozprávaní o zápase s vášňami, svätý Izák Sýrsky venuje zvláštnu časť zdôrazneniu potreby dobrého duchovného otca. Aby sme si vedeli dobre vybrať, dáva nám niekoľko užitočných rád, ktoré je azda dobré priniesť v plnom znení. „Nehľadaj radu od človeka, ktorý nevedie podobný život ako ty, nech by už bol akokoľvek múdry. Odhaľ svoje myšlienky radšej človeku hoci bez……...
V asketickej literatúre môžeme nájsť v rôznych obmenách tento príbeh. Starý mních išiel so svojím učeníkom do mesta. Na ceste stretli ženu, ktorá sa pokúšala prejsť cez búrlivú riečku. Starý mních ju vzal na ruky, prebrodil s ňou riečku a vrátil sa naspäť. Asi po dvoch hodinách sa ho učeník opýtal: „Otče, neučil si ma, že sa máme kvôli……...
Zápas s vášňami nie je bezbolestný a vyžaduje plné nasadenie človeka. Svätý Izák Sýrsky ponúka myšlienku, ktorá nám v tomto zápase môže pomôcť. Hovorí: „Žiaden človek nevydrží ťažkosti, ak neverí, že je niečo omnoho lepšie než komfort tela, čo prijíma ako odmenu za námahy, ktoré sa rozhodol podstúpiť.“ Ďalej vysvetľuje, že na začiatku je dôležité, aby človek……...
Štyridsiatu druhú homíliu svätý Izák Sýrsky venuje vysvetľovaniu rôznych druhov pokušení a ich príťažlivosti. Nezostáva však iba pritom. Predstavuje rôzne disciplíny v duchovnom živote, ktoré môžu pomôcť v boji s týmito hnutiami v našom srdci. Je azda potrebné si pripomenúť, že pokušenia vychádzajú predovšetkým z pôsobenia vášní, ktoré ovládajú dušu človeka. Evagrios zostavil zoznam ôsmych zlých myšlienok, ktoré v sebe obsahujú všetky……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje svoje poučovanie o telesných vášňach slovami: „Ak človek pamätá svoje predchádzajúce hriechy a polepšil sa, Boh mu daruje pokoj, pretože Pán sa raduje, že tento hriešnik vyniesol nad sebou rozsudok pre zblúdenie z Božej cesty; toto je znakom skutočnej cesty pokánia. Čím viac človek drží svoju dušu na uzde, tým viac cti sa mu dostáva……...
Svätý Izák Sýrsky sa vo svojej štyridsiatej prvej homílii znovu vracia k otázke ťažkostí a skúšok, ktoré doliehajú na človeka. Hovorí, že Boh a jeho anjeli sa radujú v námahách, zatiaľ čo diabol a jeho služobníci majú záľubu v potešeniach a pohodlnosti tela. Pretože ťažkosti a námahy sú znamením, že sa napĺňajú Božie prikázania, ale ak človek nepociťuje tieto ťažkosti, tak to znamená, že pohrdol……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje vo vymenovávaní dôvodov, ktoré stoja za zbĺknutím telesnej žiadostivosti. Hovorí, že toto hnutie je niekedy dovolené Bohom kvôli našej namyslenosti. Neostáva však iba pri tomto tvrdení, ale prináša konkrétne podoby tejto namyslenosti. Najprv hovorí o situácii, keď človek strávi mnoho rokov v modlitbe a asketických námahách a začne si nahovárať, že už niečo dosiahol. Pre tento……...
K téme boja s telesnými vášňami, ktoré útočia na čnosť čistoty, svätý Izák Sýrsky poznamenáva, že by bolo nesprávne viniť iba prirodzené hnutia tela. Tie sa dajú umŕtviť správnou askézou. Väčší dôraz kladie na úlohu vôle mysle, ktorá môže nielenže vzbudiť tieto vášne, ale môže im dovoliť zbĺknuť veľkým plameňom. Ide o vážnejšiu situáciu, pretože ide o slobodné rozhodnutie človeka zaoberať……...
V štyridsiatej prvej homílii sa svätý Izák Sýrsky venuje telesným vášňam. Dotýka sa zvlášť prejavom v sexuálnej oblasti. V prvom odstavci pripomína, že tieto žiadostivosti môžu povstať náhle v tele bez predchádzajúceho pôsobenia obrazotvornosti a fantázií v mysli človeka. Pripomína, že prirodzenosť nezabúda, čo Boh prirodzene do nej zasial pre splodenie detí. Aby sa predišlo zneužitiu a pošpineniu tohto daru, svätý Izák Sýrsky dáva……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje štyridsiatu homíliu poučením pre pustovníkov: „Človek ostáva v neustálej samote a stíšení z jedného z troch dôvodov: buď je to pre slávu od ľudí alebo pre horlivý zápal pre čnosti, alebo má mystický rozhovor, ktorý úplne pohlcuje jeho myseľ. Ale ak človek nemá jednu z tých posledných dvoch, nevyhnutne bude postihnutý chorobou prvej. Čnosť nie je prejavom……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Slabosť srdca je znakom malomyseľnosti a nedbanlivosť je matkou oboch. Zbabelý človek ukazuje, že trpí na dve choroby: láskou k telu a nedostatkom viery; pretože láska k telu je znakom nevery. Kto opovrhuje láskou k telu dokazuje, že verí v Boha celým svojím srdcom a očakáva príchod budúceho veku.“ Tieto slová sa nám nepočúvajú ľahko, pretože svätý Izák Sýrsky……...
Svätý Izák Sýrsky nazýva bláznom človeka, ktorý uprednostňuje krátkodobé potešenie prítomného okamihu pred budúcim, hoci ešte trochu vzdialeným kráľovstvom. Pripomína, že „je lepšie pre človeka podstúpiť utrpenie zápasu, než sa uvelebiť na kráľovskej posteli tohto sveta“. Pretože lenivosť a nedbanlivosť dneška prináša zajtrajšie zavrhnutie. Pripomína znovu slová filozofa, ktorého nemenuje: „Buď pozorný, triezvy a plný rešpektu voči svojmu životu,……...
„Ó, múdrosť, aká si úžasná a ako predvídaš všetky vzdialené veci! Požehnaný je človek, ktorý ťa našiel, pretože tým je oslobodený od záhaľčivosti mladosti, ktorá skrze malé zanedbania skupuje veľké nešťastia.“ Tým múdrym a požehnaným človekom svätý Izák Sýrsky myslí toho, kto pozorne skúma aj malé veci, aby nedovolil tým škodlivým preniknúť do svojho srdca. K týmto slovám pripája……...
Dôraz na pozornosť v malých veciach sa vinie celou štyridsiatou homíliou svätého Izáka Sýrskeho. Dáva za príklad vodu, ktorá tečie správnym smerom, keď je správne usmernená. Ale keď nájde skulinku v hrádzi, unikne, zničí hrádzu a spôsobí veľké škody. Pokračuje slovami: „Nepriateľ stojí pred nami vo dne v noci, čaká, pozoruje a striehne na otvorené dvere, ktorými by mohol vniknúť dnu, keď……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v poučení o dôležitosti udržania asketického zápalu v malých veciach, ktorý chráni človeka pred útokmi vo veľkých veciach. Upozorňuje však, že nesmieme poľaviť v sústredenosti, pretože náš neviditeľný nepriateľ ju môže okamžite využiť proti nám. Svätý Izák Sýrsky podrobne vysvetľuje jeho na prvý pohľad nenápadnú a neškodnú aktivitu, ktorá však neskôr vedie k nevyhnutnému pádu. Ak náš neviditeľný……...
Slávny film o svätom Františkovi z Assisi začína scénou, keď malý František sa drží nohami konára stromu a visí hlavou dole, a tak pozoruje okolitý svet. Z jeho perspektívy je to svet, ktorý je hore nohami. Tento filmový záber dobre vyjadruje, čo sa odohrá v jeho živote. Ľudia len ťažko dokázali pochopiť jeho radikálny život, ktorý akoby staval všetko hore nohami. Až neskôr……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že je potrebné začať asketický zápas v malých každodenných veciach. Hovorí: „Je zrejmé, že človek je porazený iba keď na začiatku zanedbá tieto malé veci, a tak dá nepriateľovi priestor na začatie útoku vo veľkých veciach. Kto nerobí opatrenia pre tento pozemský život, hoci by v ňom mal ostať po krátky čas, ako bude vystrašený……...
Keď načúvame slovám svätého Izáka Sýrskeho o nevyhnutnosti asketického zápasu, o jeho formách a intenzite, ľahko môžeme prepadnúť dojmu, že ide pre nás o nedosiahnuteľný cieľ. Dosiahnutie čistoty srdca a mysle sa zdá nemožným. Je celkom možné, že to môže viesť k smutnej rezignácii na akékoľvek duchovné snaženie. Svätý Izák Sýrsky očakáva, že takýto stav môže nastať. Preto nám ponúka praktický návod……...
Nedbanlivosť v dodržiavaní dvoch základných čnostných aktivít – zotrvávanie v sústredenosti na jednom mieste a neustále postenie – vedie podľa slov svätého Izáka Sýrskeho k zahanbujúcemu ovociu. Pripomína nám, že náš neviditeľný nepriateľ striehne na tieto okamihy nedbanlivosti, pretože vie, „že v tomto čase naša prirodzenosť môže byť ľahko otrasená a provokovaná k vášni a vie, že myseľ zvlášť rýchlo zblúdi, keď oči blúdia a brucho……...
Keď svätý Izák Sýrsky učí o pôste, tak často pripomína, že toto asketické cvičenie nás vedie k slobode a prehĺbeniu nášho vzťahu s Bohom. Keď hovorí o slobode, tak tým myslí stav, kedy človek nie je obmedzovaný v aktivitách, ktoré odvádzajú od jeho posväcovania. Nie je nám cudzia skúsenosť, že po požití hutného jedla a ak porcia je skutočne štedrá, tak pociťujeme malátnosť……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje vo svojom poučovaní o dôležitosti pôstu citovaním nejakého veľkého filozofa, ktorého meno neuvádza. Dôležitejším pre neho bola múdrosť, ktorú slová filozofa obsahovali: „Ak človek nasycuje svoje telo delikatesami, vydáva svoju dušu zápasu. A ak niekedy príde k sebe a začne sa nútiť k striedmosti, nemôže (…) pretože jeho duša bola zotročená potešeniami. Čerstvá a mäkká výživa rýchlo vkladá do……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že zanechanie pôstnej disciplíny vedie ku spurnosti tela voči všetkému, čo je duchovné. V šiestej homílií hovorí: „Poznanie Boha neprebýva v tele milujúcom rozkoše a človek, ktorý miluje svoje vlastné telo, nedosiahne Božské dary. Tak ako z pôrodných bolestí prichádza dar, ktorý teší matku, tak z námahy sa v duši rodí poznanie Božích tajomstiev; ale leniví a rozkoš milujúci ľudia……...