Zaiste sa nám stalo, že pri čítaní životov svätých sa nás zmocnil úžas pri zmienke, ako veľa času venovali modlitbe. Veľakrát pritom priam zabúdali na okolitý svet, dokonca si nevšímali potreby tela, ktoré volalo po nasýtení. Svätý Izák Sýrsky sa dotýka tohto stavu človeka vo svojej štyridsiatej ôsmej homílii, keď hovorí: „Keď nebeská sladkosť zostúpi do……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje ďalšími peknými obrazmi, aby nám sprostredkoval vzácne duchovné zákonitosti. „Lovec perál sa ponára nahý do mora, kým nenájde perlu; a múdry mních, oslobodený od všetkého, putuje životom, kým nenájde v sebe Perlu, Ježiša Krista; a keď ho nájde, nehľadá už nič iné okrem Neho. Perla je držaná v pokladnici a potešenie samoty je udržiavané stíšením. Panna je……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Keď sa námorník plaví po mori, pozerá sa na hviezdy a podľa toho naviguje svoju loď, kým nedosiahne prístav. Ale mních sa pozerá na modlitbu, pretože mu ukazuje smer k prístavu, ku ktorému sú nasmerované jeho námahy. Pozerá neustále na modlitbu, aby mu mohla ukázať na ostrov, kde by mohol zakotviť a doplniť zásoby; potom……...
Svätý Izák Sýrsky používa obraz zo sveta, aby priblížil hnutia v duši mnícha. Rozpráva o obchodníkovi, ktorý dováža drahocenný náklad loďou do domovského prístavu. Kým sa plaví, je v napätí a obave, aby azda neprišla búrka, ktorá by zničila jeho lode aj s ich nákladom. Túžobne očakáva obrysy pobrežia a uspokojuje sa, až keď bezpečne zakotví. Podobne mních počas života sa obáva, aby……...
Keď som uvažoval o slovách svätého Izáka Sýrskeho, že človek, ktorý sa vážne usiluje o bohumilý život, postupne stráca záujem o veci tohto sveta, tak som si spomenul na rozhovor s mojím známym spred pár rokov. Viditeľne nebol vo svojej koži, a tak som sa ho pýtal, čo sa s ním deje. Odpovedal mi príbehom z knihy, ktorá ho oslovila. Hlavnou postavou bol muž,……...
Človek, ktorý sa úprimne snaží o bohumilý život, dodržiava prikázania, bojuje s vášňami a usiluje o rast v čnostiach, postupne vníma vzrastajúcu odcudzenosť svetu. Prejavuje sa to stratou záujmu o veci, ktoré mal rád, preferovaním samoty pred spoločnosťou a určitou vzrastajúcou ľahostajnosťou voči veciam sveta, v ktorých bol predtým aktívne zaangažovaný. Vnímanie týchto znakov najprv človeka znepokojí, pretože ich neraz môže pokladať za príznaky……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v štyridsiatej ôsmej homílii priblížením stavu srdca, ktoré dosiahlo očistenie od vášní. Človek spoznáva Božiu lásku a odpovedá na ňu veľkodušným spôsobom, ktorý nepozná žiaden limit. Tento stav srdca svätý Izák Sýrsky vykresľuje pekným spôsobom: „Oheň, ktorý vzplanul v suchom dreve, je ťažko uhasiť a plameň božského zápalu, ktorý zostúpil do srdca toho, ktorý sa zriekol……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Akokoľvek človek vysoko vystúpil, jeho poznanie nebude úplné, kým nepríde doba slávy a potom prijme plnú mieru svojho bohatstva. Čím viac sa človek stáva dokonalý s rešpektom k Bohu, tým viac ho nasleduje. Ale v dobe pravdy Boh mu ukáže svoju tvár.“ Svätý Izák Sýrsky, tak ako ostatní svätí otcovia, nám znova a znova pripomína duchovné výšiny,……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Kto koná dobro kvôli budúcej odmene, rýchlo sa mení. Ale človek, ktorý kvôli sile svojho poznania žasne nad víziou Božej lásky, nikdy nepoklesne na mysli ani nikdy sa neodvráti od čnosti, aj keby jeho telo bolo rozrezané na kúsky.“ V tomto poučení môžeme nájsť jeden z problémov duchovného života, s ktorým sa v súčasnosti často stretávame….…...
V duchovnom živote jestvuje určitá postupnosť. Ak niekto sa nádeja na skok k okamžitej svätosti, tak žije v ilúzii, ktorá sa nikdy nenaplní. Toto je dôvod, prečo učitelia duchovného života vedú tých, ktorí sú na začiatku cesty, k napĺňaniu prikázaní. Hlavným zámerom nie je vyhnutie sa hriechu – aj keď je to dôležitá vec – ale je to hlavne kvôli začiatku……...
Keď svätí otcovia nás uvádzajú svojím učením do umenia duchovného života, tak na mnohých miestach hovoria o Božích trestoch, Božom hneve alebo prenasledovaní, ktoré niekedy dopadá na človeka. Určitá povrchnosť pri vnímaní a prílišné zjednodušovanie pri sprostredkovaní ich učeniu môže zapríčiniť, že sa vytvára dojem nemilosrdného a pomstychtivého Boha. A to je príliš ďaleko od učenia, ktoré nachádzame v spisoch svätých otcov….…...
Každá nespravodlivosť, s ktorou sa stretneme, vyvolá v nás hnutie volajúce po náprave tohto zla. Intenzita tohto hnutia je silnejšia, keď sa tá nespravodlivosť týka nás osobne alebo ľudí, ktorých máme radi. Toto hnutie nazývame hnevom a aj keď sa nám zdá oprávnený, kdesi v hĺbke srdca cítime, že to nie je najsprávnejšia reakcia. V jednej homílii zaznelo vysvetlenie tohto pocitu. Kňaz……...
Každý, kto sa úprimne snaží o život podľa evanjelia, ostro vníma svoje pochybenia voči druhým. Azda je tomu preto, lebo príkaz lásky k blížnemu je súčasťou najhlavnejšieho prikázania, a preto sa takmer neustále pripomína. Zlyhania v láske k blížnemu tiež nemilosrdne odkrývajú vášne, ktoré ešte stále vládnu v našom srdci. Azda preto sa ľudia najčastejšie obracajú na svojich duchovných otcov práve s problémami vo……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Človek, ktorý nepamätá na Boha, nesie v srdci podozrenie voči blížnemu skrze nehanebné myšlienky. Ale kto si ctí každého človeka kvôli pamätaniu na Boha, prijíma pomoc od každého človeka skrze tajný Boží príkaz.“ Pokora môže rásť v srdci, ktoré pamätá na Boha. Svätí otcovia pod pamätaním na Boha myslia všetku aktivitu človeka, ktorá vedie……...
„Dalo sa to čakať. Už si pre pýchu nevidel na koniec nosa!“ Táto poznámka padla na margo jedného muža, ktorý sa vlastnou vinou ocitol vo veľmi zahanbujúcej situácii. V tejto poznámke sa odráža poznanie duchovnej zákonitosti, ktorú svätý Izák Sýrsky vyjadril slovami: „Pokora beží pred milosťou a pýcha beží pred trestom. Tomu, kto sa stal pyšným kvôli poznaniu,……...
Duchovná skúsenosť, s ktorou sa s nami delia svätí, nám dáva porozumieť mnohým životným situáciám. Nie je tomu inak ani v prípade dôležitého poučenia svätého Izáka Sýrskeho. „To, čo privoláva Božie dary pre človeka, je srdce neustále pohnuté k vďakyvzdávaniu; to, čo privoláva skúšky do duše, je stály stav reptania v srdci. Boh znáša všetky slabosti ľudí, ale nenechá bez trestu……...
Každý, kto sa úprimne usiluje o duchovný život, pozná hodnotu i nutnosť pokory. Táto čnosť je nevyhnutná pre duchovný rast, a preto sa človek často skúma, či nadobudol pokorné zmýšľanie. Svätý Izák Sýrsky napomáha tomuto skúmaniu poučením: „Človek, ktorý dosiahol poznanie miery svojej slabosti, dosiahol dokonalú pokoru.“ Skutočná pokora nie je nacvičením si nejakej pózy, ktorú prezentujeme pred druhými….…...
Štyridsiata ôsma homília svätého Izáka Sýrskeho je pomerne rozsiahlou zbierkou rôznych poučení a rád. Dali by sa prirovnať k drobným kamienkom nadobudnutej skúsenosti, ktoré spolu vytvárajú krásnu mozaiku duchovného života. Pri uvažovaní nad touto homíliou znovu dáme za pravdu mnohým svätým, ktorí sa pri duchovnom čítaní riadili pravidlom: „iba jednu stranu z Izáka denne“. Ak chceme mať úžitok z tohto zdieľania……...
Keď svätý Izák Sýrsky poučuje o prirodzenom poznaní, ktoré vedie k viere a duchovnému poznaniu, tak je nám zrejmé, že hovorí o hlase svedomia. Rovnako tak chápeme jeho náuku, že tento Boží dar prirodzeného poznania si musíme chrániť a zveľaďovať, inak stratí silu orientovať náš život k Bohu. Môžeme sa však spýtať: „Ako spoznám, že moje svedomie nie je oslabené alebo poškodené účinkom……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Prirodzené poznanie, čo je rozlišovanie dobra od zla implementované do našej prirodzenosti Bohom, nás nabáda, že máme veriť v Boha, Autora všetkého. Viera plodí bázeň a bázeň nás vedie k pokániu (…), a tak je človeku dané duchovné poznanie.“ Pripomína tiež slová svätého Jána Zlatoústeho, ktorý hovorí, že keď človek nadobudne vôľu nasledovať nabádanie bázne Božej a usiluje……...
Keď som sa po príchode do novej farnosti začal zoznamovať s ľuďmi, jeden pán mi povedal, že je tomu len pár rokov, čo bol pokrstený. Pýtal som sa ho na jeho príbeh obrátenia. Čo sa ho dotklo v živote, že sa rozhodol pre tento krok. Odpovedal: „Nemôžem povedať nič výnimočné. Moji rodičia sú síce ešte stále neveriaci, ale od……...
V štyridsiatej siedmej homílii sa svätý Izák Sýrsky začína zaoberať poznaním. Rozlišuje medzi prirodzeným a duchovným poznaním. K tejto téme sa vracia s detailnejším vysvetlením v ďalších homíliách, aby nám čo najlepšie priblížil tento dar, na ktorý neraz zabúdame. Homíliu začína slovami: „Je poznanie, ktoré predchádza vieru a je poznanie, ktoré sa rodí z viery. Poznanie, ktoré predchádza vieru je prirodzeným poznaním;……...
V spisoch svätých otcov sa často zdôrazňuje nevyhnutnosť Božej bázne. V súčasnosti mnohí reagujú na túto podmienku s rozpakmi, pretože bázeň alebo doslova strach pred Bohom chápu skôr ako nepochopenie Evanjelia alebo ako znak slabej viery. Svätý Izák Sýrsky nádherne vysvetľuje úlohu bázne v duchovnom živote. Hovorí: „Ako je nemožné preplávať veľký oceán bez lode, tak je nemožné obdržať……...
Svätý Izák Sýrsky v pár odstavcoch štyridsiatej šiestej homílii rozpráva o Eucharistii. Pre tých, ktorí našli lásku, prináša úľavu v duchovných zápasoch, vnáša skutočný život a človek začína „dýchať vzduch vzkriesenia“. Je trochu nezvyčajné čítať tieto jeho slová, pretože svätí otcovia len málokedy rozprávajú o sviatostiach. Musíme však pochopiť, že písali zväčša pre mníšske spoločenstvá, v ktorých prijímanie sviatostí bolo tak prirodzenou……...
Keď sa usilujeme dodržiavať evanjeliové prikázania a napĺňať Božiu vôľu, vnímame silný odpor našej padnutej prirodzenosti. Vášne, ktoré sa usalašili v našom srdci, sa domáhajú naplnenia vlastných túžob a potešení. Premáhanie toho odporu, odmietanie požiadaviek vášní svätý Izák Sýrsky prirovnáva k siatiu uprostred tŕňov a požívaní chleba potu. Dáva nám však nádej na úľavu v tomto duchovnom zápase. „Keď nájdeme lásku, požívame……...