Ak nie sme schopní túžby po smrti pre našu chladnosť voči Kristovi a láske k pomíňajúcemu svetu, potom skúsme aspoň pozerať na smrť ako na trpký liek proti našej hriešnosti. Až sa v duši zakorení myšlienka na smrť, túžba zneguje jej priateľstvo so smrťou a so všetkými hriešnymi potešeniami. „Iba ten, kto pamätá na vlastnú smrť, môže skončiť so svojimi……...
Myseľ a srdce, ktoré odmietli svet, dychtia po večnosti. Pretože milujú Krista, neúnavne hladujú po okamihu, keď sa postavia pred neho. Boja sa hodiny smrti, pretože vnímajú Božiu veľkosť, vlastnú nehodnosť a hriešnosť. Smrť sa im zdá zároveň ako hrozná námaha a zároveň očakávané vyslobodenie z väzenia sveta. Svätý Ignác Brjančaninov nám dáva nahliadnuť do rozpoloženia duší, ktoré pokročili na……...
Pre myšlienku na smrť človek musí viesť život podľa Kristových prikázaní. Kristove prikázania očisťujú myseľ a srdce, robia ich mŕtvymi pre svet a živými pre Krista. Myseľ, ktorá odmietla pozemské vášne, začína sa často obracať k tajomnému prechodu do večnosti – k smrti. Očistené srdce začína predvídať smrť. Aby sme mali úžitok z asketického cvičenia, ktorým je myšlienka na smrť, potrebujeme……...
Smrť je nevyhnutý osud každého ľudského bytia na tejto zemi. Bojíme sa jej ako najkrutejšieho z nepriateľov, trpko oplakávame tých, ktorých zasiahla, ale žijeme svoje životy, akoby smrť ani nejestvovala, akoby sme boli na tejto zemi nesmrteľnými. Ó, moja rakva! Prečo na teba zabúdam. Ty na mňa čakáš a ja sa s určitosťou stanem tvojím obyvateľom. Prečo potom na……...
Večer, keď sa pripravuješ na spánok, ktorý je smrťou uplynulého dňa, zváž všetky skutky dňa. Pre toho, kto vedie pozorný život, takéto spytovanie svedomia nebude ťažké, pretože pozorný život ničí zábudlivosť. Keď si takto spomenieš na všetky hriechy, ktoré si vykonal skutkom, myšlienkou, slovom alebo emóciou, predlož ich Bohu s pokáním a pevným úmyslom sa napraviť. Potom, po prečítaní……...
Ak sa stane, že si povedal alebo urobil niečo, čo je v rozpore s Božími prikázaniami, okamžite začni liečiť hriech pokáním a skrze úprimné vyznanie sa vráť na Božiu cestu, z ktorej si vybočil prekročením Božej vôle. Zápas s každou hriešnou myšlienkou, predstavou alebo emóciou s pomocou viery a pokory evanjeliových prikázaní. Hovor spolu s patriarchom Jozefom: „Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej……...
Ak máš nejaké voľné minúty v toku dňa, využi ich na čítanie vybraných modlitieb s pozornosťou alebo čítaj vybrané časti z Písma, aby si skrze to znovu posilnil svojho ducha, unaveného neustálou aktivitou v rušnom svete. Ak si nemôžeš vydeliť týchto pár momentov iba pre seba, mal by si smútiť, akoby si stratil vzácny poklad. Čo si stratil dnes,……...
Svätí otcovia odporúčajú začiatočníkom modliť sa často, ale nie dlhý čas. Keď sa myseľ stane duchovne zrelšou a pevnejšou, potom bude schopná modliť sa bez prestania. Nasledujúce slová svätého apoštola Pavla sú určené kresťanom, ktorí už dospeli v Kristovi: „Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok.“ (1 Tim 2, 8)….…...
Keď sa prebudíš, je to obraz všeobecného vzkriesenia všetkých ľudí z mŕtvych. Nasmeruj svoje myšlienky k Bohu. Prines Otcovi obetu prvých myšlienok tvojej mysle skôr, než budeš mať príležitosť prijať nejaké svetské dojmy. V tichu, s extrémnou pozornosťou naplň telesné potreby po prebudení. Potom čítaj zvyčajné modlitbové pravidlo. Neprikladaj pozornosť ani tak množstvu modlitieb ako ich kvalite. Staraj sa, aby modlitba……...
Miernosť v jedení, čo uháša oheň v krvi, veľmi pomáha pozornosti; zatiaľ čo rozpaľovanie krvi nastáva pri prejedaní, nadmernej fyzickej aktivite, prepuknutí hnevu, otrave márnou svetskou slávou, alebo z iných príčin, ktoré dávajú zrod množstvu myšlienok a predstáv, inými slovami – roztržitým myšlienkam. Svätí otcovia odporúčajú, že ten, kto chce nadobudnúť pozornosť, musí najprv dostať pod kontrolu svoj apetít postupným, ale……...
Podstatou každého úsilia o nasledovanie Pána je pozornosť. Bez nej sa všetky naše námahy stávajú bezplodné, mŕtve. Kto túži po spáse, musí sa usilovať nadobudnúť pozornosť nie iba v samote, ale tiež uprostred rozptýlení, do ktorých je niekedy uvrhnutý proti svojej vôli. Nech Božia bázeň preváži všetkými ostatnými pocitmi na váhe srdca – potom bude ľahké uchovať pozornosť ako……...
Mnohí svätí otcovia, ktorí žili životom panenstva, nazývali sa pochabými hriešnikmi a cudzoložníkmi. Dokonca ani to nie je všetko! Niektorí z nich, ktorí boli nespravodlivo odsúdení z telesného hriechu, nepovedali nič na svoje ospravedlnenie, namiesto toho strpeli trest a poníženie, akoby boli skutočne vinní. Takéto správanie, ak ho povrchne posudzujeme, sa môže zdať veľmi čudné; ale spomenuté námahy sú veľmi efektívne……...
Vy všetci, ktorí ste ovdoveli podľa Božej prozreteľnosti, ktorí z nevyhnutnosti nesiete záťaž tohto stavu. Neprestávajte padať pred Bohom s horúcou a pokornou modlitbou a On vám dá víťazstvo nad vašou prirodzenosťou a nad vašimi zlými návykmi, ktoré posilnili a povzbudili vašu padnutú prirodzenosť. Nech vás neopustí statočnosť v tejto krátko trvajúcej vojne s telesnosťou; tieto ťažkosti neznamenajú nič v porovnaní s tým, čo prijmete po svojom……...
Ó, vy panici, ktorí ste nikdy neochutnali duchovnú smrť skrze telesný hriech smilstva! Uchovajte svoje panenstvo ako najvzácnejší poklad. Ak žijete správny mníšsky život, spoznáte vo vašich dušiach, čo svätí otcovia nazývajú duchovnou aktivitou alebo priamym vplyvom Svätého Ducha; aktivitu, ktorá prechádza z duše do tela a je neodškriepiteľným dôkazom, že naše telá boli stvorené pre duchovné radosti a že……...
Často si ubližujeme, keď vyžadujeme od seba samých viac, než sme schopní urobiť. Vrchovato naplnení telesnými túžbami takto vstupujeme do boja a očakávame, že budeme schopní uchrániť sa od súhlasu s hriechom, od prijatia myšlienok, fantázií a pocitov žiadostivosti. Ale oni jestvujú: sú prirodzené pre našu padnutú prirodzenosť; nemôžu prestať jestvovať. Je bláznivé hľadať to, čo je nemožné. Nečisté túžby……...
Abba Dorotej hovorí o učeníkovi jedného veľkého starca, ktorý bol vystavený útokom telesných vášní. Keď starec videl, ako hrdinsky učeník zápasí, spýtal sa ho: „Chceš, aby som sa modlil k Bohu, nech umenší tvoje utrpenie?“ Učeník odpovedal: „Môj otče! Hoci sa namáham, vidím v sebe ovocie tohto utrpenia. Bolo by lepšie, keby si sa pomodlil k Bohu, aby mi udelil……...
Hlavným dôvodom, prečo vstupujeme do monastiera, je snaha odhaliť naše skryté vášne a skrytú spoluprácu našej padnutej prirodzenosti s nečistými duchmi, ktorým sme sa dobrovoľne podriadili. Pre toto pretíname všetky putá so svetom; opúšťame spoločnosť ľudí, príbuzných, majetky, aby sme uvideli naše vnútorné naviazanosti a rozbili ich skrze pravicu nášho Pána. Iba potom sa priblížime k pokore ducha, keď v sebe uvidíme……...
Pre úspech v duchovnom živote je nevyhnutné, aby sa vášne prejavili. Keď sa vášne objavia v živote asketika, môže s nimi začať zápasiť. Keď začne túto vojnu a s odvahou bojuje, môže dôjsť k víťazstvu a byť korunovaný korisťou vojny – Svätým Duchom. Prosíme vás, milovaní bratia, aby ste pozorne čítali životy a spisy svätých otcov – uvidíme, že všetci Boží svätí boli vystavení utrpeniam……...
Svätý Kassián poznamenal, že „telesná vášeň nevyhnutne útočí na dušu do momentu, kým duša nepochopí, že víťazstvo nie je v jej moci, keď spozná, že víťazstvo nemôže byť dosiahnuté silou vlastnej vôle a vynaloženej námahy, ak Pán nezošle svoju ochranu a pomoc.“ Tento svätý otec strávil značný čas medzi otcami v Sketis a bol naplnený múdrosťou ich učenia. Keď hovoríme o čistote, nachádzame……...
Svätý Agaton, mních známy darom rozlišovania, bol požiadaný o radu v otázke telesných vášní. Odpovedal takto: „Choď a uznaj pred Bohom, že tvoja sila je ničím iba prachom a nájdeš pokoj.“ Ostatní otcovia odpovedali na túto otázku podobne. A aká správna je to odpoveď! Ak premena našej prirodzenosti môže byť spôsobená iba Bohom, potom uznanie, že hriech prarodičov poškodil našu prirodzenosť a pokorná……...
Zo života Božích svätých vidíme, že niektorí z nich vystáli hrozné a neprestajné zápasy s telesnými myšlienkami a pocitmi, kým prešli z vášnivého stavu do bezvášnivého. Toto sa nestalo iba tým, ktorí viedli život v samote pred začiatkom mníšstva (napr. svätý Mojžiš a Mária Egyptská), ale tiež panicom, ako bol svätý Simeon, blázon pre Krista, svätý Ján, veľký trpiteľ v Kyjevských jaskyniach, a iní. Zúrivosť zápasu……...
Náš nepriateľ je bez hanby; nikdy neprestane mieriť svoje šípy proti najväčším z Božích svätých, pretože skúsenosť mu ukázala, že niekedy sa jeho tvrdošijnosť vypláca, a dokonca aj nádoby Svätého Ducha sú niekedy privedené k veľkému hriechu, ako to bolo v prípade Dávida, keď pri večernej prechádzke uvidel kúpajúcu sa Betsabet (2 Sam 11, 2). Naše telo je falošným priateľom,……...
„Ak niekto okamžite volá so slzami o pomoc dobrotivého Boha, keď je napadnutý myšlienkou od nepriateľa,“ povedal svätý Níl Sorský, „rýchlo pocíti pokoj v srdci, ak sa múdro modlí.“ „Ako je prirodzené pre oheň zničiť slamu, tak je prirodzené pre čisté slzy zničiť všetky znečistenia tela a duše,“ povedal svätý Ján Klimak. Keď sa ocitneme pod útokom telesných……...
Svätí otcovia nám prikazujú rozšliapať hlavu hada (Gn 3, 15), čo znamená spozorovať samý začiatok zlej myšlienky a odmietnuť ju. Toto sa vzťahuje na všetky hriešne myšlienky, ale zvlášť na telesné myšlienky, pretože povzbudzujú našu padnutú prirodzenosť, a preto majú na nás väčší vplyv. Svätý Ján Kassián radí začínajúcemu mníchovi vyznať svojmu starcovi hriešnu myšlienku, len čo sa objaví….…...
Keď sme odmietli vonkajšie zdroje telesného hriechu, vrátane častých rozhovorov a priateľstva so ženami, nepozorného života, prejedania sa a prílišného pitia, luxusu v obliekaní a iných fyzických potrieb, súdenia druhých, vysmievania sa iným a zbytočnej mnohovravnosti, odmietnime tiež sladkosť zmyslových myšlienok, pocitov a fantázií. Neroznecujme v sebe takéto myšlienky, odvážne ich odmietnime, ak sa v nás objavia vďaka našej padnutej prirodzenosti alebo ponukou nepriateľov našej……...