Tým, ktorí sa usilujú dosiahnuť čistotu mysle a srdca, svätý Izák Sýrsky radí varovať sa záhaľčivosti, ku ktorej vedie rozptýlený spôsob života. Určite mal na mysli správanie niektorých mníchov, ktorí hnaní túžbou po nejakom rozptýlení radi navštevovali svojich spolubratov alebo iniciovali nepotrebné rozhovory. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že žiaden človek, ktorý vedie rozptýlený spôsob života, nie je schopný……...
„Žiadny človek, ktorý je zamilovaný do viditeľného bohatstva, nie je schopný nadobudnúť pravú lásku k nikomu. Každý, kto sa ženie po sláve, je otrokom tohto sveta. Ak všetci, ktorí robia takéto veci, pristupujú k tebe s nenávisťou, tak ty sám buď od týchto vecí ďaleko. Pokora a čistota sú podporované jedným a tým istým druhom pokarhania. Ale nehľadaj pravdu o týchto veciach……...
„Boží služobník neozdobuje svoje telo. Vedz, že každý, kto rád skrášľuje svoje telo, hoci vlastní vynikajúce diela, je chorý vo svojom svedomí.“ Zameranie na vonkajšie veci, dokonca aj keď nesú znaky čnosti, naznačuje chorobu svedomia. Ide o neschopnosť správneho chápania čnosti. Ľudia to dokážu rýchlo odhaliť. Dobrým príkladom môže byť správanie mnohých politikov a aktivistov, ktorí na……...
Ďalšie poučenie pre správny asketický život pomáha k nadobudnutiu a udržaniu pokory. Svätý Izák Sýrsky nepriamo zdôrazňuje, že nestačí len prijať pokorného ducha prinútením vôle, ale máme si osvojiť lásku k pokore. Svätý Ignác Brjančaninov stručne sumarizuje učenie svätých otcov slovami: „Pravá pokora spočíva v poslušnosti a nasledovaní Krista (porovnaj Flp 2, 5 – 8). Pravé pokorné zmýšľanie má evanjeliový charakter, spôsob……...
V ďalšom odstavci šesťdesiatej štvrtej homílie svätý Izák Sýrsky ponúka niekoľko duchovných zákonitostí. Aj cez tieto poučenia nás vedie k chápaniu, že jeden aspekt života ovplyvňuje druhý. Celé naše bytie sa musí vnímať v jeho celistvosti. Ignorovanie žiadneho, hoci zdanlivo nedôležitého negatívneho aspektu sa nevypláca. Svätý Izák Sýrsky nás poučuje slovami: „Kto je pokorný v srdci, je pokorný aj v tele….…...
„Pokora rozlišovania je skutočným poznaním. Pravé poznanie je fontánou pokory.“ Aj toto poučenie vyžaduje, aby sme nad ním v uvažovaní strávili dostatočný čas. Potrebujeme si priznať, že si musíme osvojiť jazyk veľkých mystikov, aby sme plne pochopili ich posolstvo. Čím dlhšie však ostávame pri nohách týchto svätých učiteľov duchovného života, tým ľahšie budeme vstrebávať ich múdrosť. ……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v krátkych výrokoch, v ktorých zhŕňa hlavné zákonitosti duchovného života. Hovorí: „Ten, ktorého vonkajšie údy sú mŕtve, jeho vnútorné hnutia sú živé. Ten, ktorého vonkajšie údy sú živé, umŕtvil údy múdrosti.“ Pod vonkajšími údmi má na mysli predovšetkým telo, ktoré je pod vládou hriešnych vášní. Kto nestráži svoje zmysly, vpúšťa do svojej duše……...
Ďalšie krátke poučenie svätého Izáka Sýrskeho tiež prevracia zaužívaný spôsob uvažovania. „Je lepšie vstrebávať život, než ho rozdávať.“ Pod vstrebávaním života svätý Izák Sýrsky myslí otvorenie sa pre život v Kristovi. Je častým pokušením takéto vyjadrenie v mysli zaradiť medzi pekné náboženské frázy a nevenovať tomu veľkú pozornosť. Svätí však tieto slová brali veľmi vážne a dávali im vysokú……...
Poučenia svätých často prevracajú spôsob nášho uvažovania. Pri čítaní homílií svätého Izáka Sýrskeho tento okamih nastáva veľmi často. Jeho slová nás doslova vyrušia do takej miery, že mu chceme oponovať a dokázať, že sa mýli. Ak však zotrváme dlhšie v uvažovaní nad jeho učením, tak postupne pripustíme, že to sme my, ktorí sa mýlia. Tak je tomu aj……...
Svätý Izák Sýrsky strávil väčšinu svojho života ako pustovník. Z jeho diela je cítiť, že musel zakúsiť sladkosť duchovných výšin, ktoré sú dostupné pre tých, ktorí sa úplne vzdali sveta, umŕtvili svoje srdce a nasledovali svoju horúcu túžbu po Bohu. Nie je pre nich jednoduché zdieľať svoju skúsenosť s ostatnými. Stáva sa preto, že niektoré z ich výrokov predstavujú pre nás……...
Evagrius hovorí, že „poznanie Boha pozostáva z dvoch častí: praxis a theoria“. Praxis je život podľa viery, v Kristovi. Očistenie od hriechov je jej prvým štádiom a vedie k rozvinutiu čností. O theorii svätý Klement Alexandrijský hovorí, že „je to svetlo, ktoré preniká do duše, keď zachovávame prikázania“. Svätý Izák Sýrsky spája obe vysvetlenia do poučenia: „Pravá theoria je umŕtvenie srdca. Srdce……...
Séria krátkych výrokov, ktorú svätý Izák Sýrsky ponúka začiatkom šesťdesiatej štvrtej homílie, neponúka len dôležité duchovné pravdy, ale vedie k pochopeniu nutnosti asketického života. Začína so zdôraznením kontroly tela a jeho zmyslov. Je to nevyhnutná podmienka pre dosiahnutie stíšenia mysle, ktoré otvára človeka pre nazeranie na Boha. „Stíšenie umŕtvuje vonkajšie zmysly a kriesi vnútorné hnutia; zatiaľ čo vonkajší spôsob života……...
„Chodníkom k múdrosti je správna kontrola údov. Nezvládanie tela spôsobuje nejasnosti v múdrosti. Pravá múdrosť je nazeranie na Boha. Nazeranie na Boha je stíšenie myšlienok. Stíšenie v myslení je tichosť rozlišovania. Rozptýlenie zmyslov je prameňom myšlienok.“ Môže sa nám zdať, že svätý Izák Sýrsky ide do príliš veľkých extrémov, keď hovorí o kontrole tela. Opak je však pravdou. Svätí otcovia……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v šesťdesiatej štvrtej homílii sériou krátkych výrokov, ktoré v sebe obsahujú zhrnutie duchovnej skúsenosti. Dalo by sa povedať, že ide o predstavenie zákonitostí, ktoré vládnu v duchovnom živote. Napodobňuje tým diela mnohých svätých, ktoré nachádzame vo Filokalii. Diela napríklad svätého Marka Asketika, svätého Maxima Vyznávača alebo svätého Antona Veľkého pozostávajú takmer výlučne z takýchto krátkych výrokov. Prevláda názor,……...
„Nemyslime si, že bez Božej milosti môže ľútosť zostúpiť do mysle. Skrze duchovný dar myseľ prijíma ľútosť tajným spôsobom z Božieho milosrdenstva vo forme náhleho zármutku s podnetom hľadať spásu. Ako abba Evagrios hovorí, ,vrúcna ľútosť duše je očisťujúcou bylinou; skrze svätých anjelov Pán ju dáva pre úplné očistenie od vášní tým, ktorí sa kajajú.‘ A znovu hovorí: ,Vrúcna ľútosť……...
„Kto je zbavený pokánia, je zbavený potešenia, ktoré prichádza; kto je blízko všetkým, je ďaleko od pokánia; ale kto je vzdialený od ľudí s rozlišovaním, skutočne sa kajá. Keď človek odchádza ďaleko od ľudí a sústredí sa sám na seba, potom myšlienky pokánia budú okamžite vtlačené do jeho chápania. Prijíma z milosti semeno života a bolesť rozlišovania sa v ňom pohne ako……...
Podtitul šesťdesiatej štvrtej homílie hovorí, že svätý Izák Sýrsky sa v tejto dlhej homílii bude zaoberať modlitbou, prostráciami, slzami, duchovným čítaním, stíšením a bude nás učiť pravidlám asketického spôsobu života. Z vymenovania týchto tém je zrejmé, že ich spoločným menovateľom je pokánie. Svätý Izák Sýrsky to potvrdzuje hneď prvým odstavcom, keď hovorí: „Pokánie je matkou života. Otvára nám svoje……...
V poslednom odstavci šesťdesiatej tretej homílie svätý Izák Sýrsky opakuje stručným spôsobom postupnosť krokov, ktoré vedú k láske k Bohu. „Láska k Bohu prichádza skrze modlitbu; modlitba skrze stíšenie; stíšenie skrze odpútanosť; odpútanosť skrze trpezlivosť; trpezlivosť skrze nenávisť túžob vášní; nenávisť voči túžbam vášní sa rodí zo strachu z Gehenny a úprimného očakávania požehnaní. Túžby vášní sú nenávidené človekom, ktorý pozná ich……...
Svätý Izák Sýrsky často pripomína, že v duchovnom živote jestvuje akási postupnosť, ktorú človek musí rešpektovať. Dokonca hovorí, že každý pokus o preskočenie niektorého z krokov privoláva Boží hnev. Preto často sumarizuje svoje učenie o niektorej duchovnej téme sumárom krokov, ktoré na seba nadväzujú. Robí to aj v závere šesťdesiatej tretej homílie, v ktorej zdôraznil podmienky k dosiahnutiu úprimnej modlitby. „Z úprimnej……...
Keď počúvame poučenia svätého Izáka Sýrskeho o dôležitosti priam neprestajného ponorenia do modlitby, celkom určite nás to vedie k otázke, ako prakticky uskutočniť toto asketické cvičenie. Svätý Izák Sýrsky dáva odpoveď v ďalšom odstavci šesťdesiatej tretej homílie, keď hovorí: „Tiež musíme vedieť, moji milovaní, že každá skrytá kontemplácia, každé hnutie mysle zamerané na Boha a každá meditácia nad duchovnými……...
Bol som oslovený jedným krásnym vysvetlením kresťanského asketizmu. „Asketizmus je stav zamilovanosti a zároveň úsilie o udržanie tohto stavu.“ Myslím si, že táto charakteristika presne vystihuje úmysel svätých otcov pri predstavovaní rôznych druhov askézy a jej nevyhnutnosti. Platí to aj o poučení svätého Izáka Sýrskeho o hlbokej modlitbe. „Modlitba tiež potrebuje cvičenie, aby tak dlhotrvajúcou praxou myseľ mohla nadobudnúť múdrosť. Potom……...
Svätý Izák Sýrsky učí, že modlitba nebude mať moc spoznať skryté veci, teda vniknúť do hlbokého poznania Boha, kým sa neoslobodí od všetkých viditeľných vecí. Svoje tvrdenie vysvetľuje v ďalších odstavcoch šesťdesiatej tretej homílie: „Preto Pán nám dal prikázanie, že človek by sa mal predovšetkým chrániť od zväzujúceho vlastníctva a odtiahnuť sa od vravy sveta a oslobodiť sa od……...
Keď počúvame svätých, ako hovoria o modlitbe, zmocňuje sa nás trochu skepticizmus. Dôvodom je, že v našej skúsenosti s modlitbou chýba aspekt úžasu a nadšenia, ktorý vnímame z výrokov svätých. Mnohí preto opúšťajú život modlitby alebo ho limitujú na pár minútovú povinnosť na umlčanie protestov svedomia. Múdrejšie si však počínajú tí, ktorí chápu, že modlitba je umením, ktoré je potrebné nadobudnúť neustálym……...
Šesťdesiata tretia homília je venovaná modlitbe. Svätý Izák Sýrsky hovorí o nutnosti túžby po Bohu. Bez tejto túžby nie sme schopní prísť bližšie k dverám, ktoré Boh pre nás otvára, aby sme ho spoznali takým, akým je. Túžba prekonáva rôzne prekážky, ktoré nám znemožňujú vstúpiť do stavu tohto nazerania. Na začiatku homílie svätý Izák Sýrsky predstavuje niektoré z tých prekážok….…...
Pred mnohými rokmi žil v čínskych horách človek, ktorý sa volal iu Gung, čo v našej reči znamená “Smiešny starec”. Tohto starčeka trápila len jedna jediná starosť: ako odstrániť spred dverí svojho domu tú mohutnú horu, ktorá mu bránila vo výhľade a zacláňala mu slnečný jas. Po dlhšej meditácií sa rozhodol, že ju bude spolu so synmi……...