„Nebuď prekvapený, keď sa začneš cvičiť v čnosti, že sa z každej strany vynoria ťažké a intenzívne pokušenia; pretože čnosť nie je považovaná za čnosť, ak nie je sprevádzaná ťažkosťami námah, ktoré sprevádzajú jej nadobudnutie. Pretože samotná čnosť je pomenovaná práve z tohto faktu, ako hovorí svätý Ján: ,Je zvyčajné, že čnosť je napádaná ťažkosťami; čnosť si zasluhuje výčitku, keď……...
„Ale len čo milosť zbadá, že sa do myšlienok človeka začalo vkrádať trocha sebavedomia, a že si o sebe začal myslieť veľké veci, okamžite dovolí pokušeniam, ktoré sú proti nemu, aby nabrali na sile a zvíťazili, kým nespozná svoju slabosť, dá sa na útek a v pokore hľadá útočisko u Boha. Týmito vecami človek prichádza k stavu dokonalého……...
„Len čo Božia milosť upevnila jeho myslenie vo všetkých týchto veciach, takže dôveruje Bohu, začne ho postupne uvádzať do pokušení. Dovoľuje, aby mu boli zaslané pokušenia podľa jeho miery, aby zniesol ich silu. Ale práve v týchto pokušeniach sa k nemu pomoc milosti hmatateľne približuje, aby nabral odvahu, kým postupne získa skúsenosti, nadobudne múdrosť a opovrhne svojimi nepriateľmi……...
„Rovnakým spôsobom ho (milosť) trénuje aj v skrytých veciach a odhaľuje pred ním nával myšlienok a úvah, s ktorými je ťažké sa vyrovnať a ktoré je ťažké pochopiť. Ľahko odhalí ich význam, vzájomnú prepojenosť, klam, ktorý z nich vychádza a ako plodia jednu myšlienku od druhej a ničia dušu. Milosť priamo pred jeho očami odhaľuje každú pascu……...
„Akonáhle človek zahodí všetku viditeľnú pomoc a pozemskú nádej a nasleduje Boha vierou a priezračne čistým srdcom, okamžite k nemu pristupuje milosť a odhaľuje mu svoju silu v rôznorodej pomoci. Najprv vo veciach, ktoré sú zjavné a týkajú sa tela. Prejavuje mu svoju pomoc tým, že sa oňho stará, pretože v takýchto veciach dokáže lepšie vnímať silu Božej prozreteľnosti, ktorá sa ho týka. A……...
„Ak si raz vložil svoju vieru v Pána, ktorý sám je dostačujúci pre tvoju ochranu a starostlivosť a ak ho nasleduješ, nepomysli už znova na žiadnu z takých vecí (pozemské starosti), ale povedz svojej duši: ,On je dostačujúci pre mňa vo všetkom, On, ktorému som podriadil celý svoj život.‘ A potom uvidíš v skutočnosti Božie divy, ako v každej príležitosti sa stará o tých, ktorí……...
„Ale ak si pevne chytený do slučky telesného poznania, nie je nevhodné pre mňa povedať, že by bolo ľahšie pre teba oslobodiť sa zo železných okov, než od tohto. Nikdy nebudeš ďaleko od pascí a pút klamu ani nikdy nebudeš mať stálu odvahu a dôveru pred Pánom; v každom momente budeš kráčať po ostrí meča a za žiadnych okolností neunikneš utrpeniu….…...
„Človek nemôže prijať duchovné poznanie, kým sa neobráti a nestane sa ako malé dieťa. Iba potom nadobudne skúsenosť toho potešenia, ktoré patrí nebeskému kráľovstvu. ,Nebeské kráľovstvo‘ podľa Písma znamená duchovnú božskú víziu. Toto nemôže byť nadobudnuté skrze prácu našich predstáv; môže byť ochutnané iba milosťou. Kým človek nie je očistený, nie je schopný o tom počuť, preto nikto to……...
„Tento poriadok poznania je vnímaný potešením, ktoré patrí životu budúceho veku. Preto pohŕda množstvom predstáv. Ale telesné poznanie nemôže vedieť nič okrem množstva predstáv. Nevie, čo je prijaté v jednoduchosti mysle, podľa slov Toho, ktorý hovorí: ,Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva‘ (Mt 18, 3). Ale väčšina ľudí neobsiahne takú nevinnosť, predsa však……...
„Dávaj si pozor, aby si si v žiadnom ohľade nemyslel, že človek prijíma iné duchovné poznanie iba skrze naše telesné spoznávanie. Hovorím ti, že nielen je nemožné prijať duchovné poznanie cez toto telesné spoznávanie, ale ani náznak tohto poznania nemôže byť prijatý tými, ktorí sa horlivo cvičia v telesnom poznávaní. A ak si nejaký z týchto ľudí praje priblížiť sa k poznaniu……...
„Keď Boh vidí tvoje rozhodnutie, že s úplnou čistotou svojich myšlienok si vložil svoju vieru v Neho samotného, než v seba, a že si sa rozhodol Mu dôverovať viac než svojej duši, potom príde sila, ktorá ti je neznáma a spočinie na tebe a túto silu budeš vnímať bez akýchkoľvek pochybností. Mnohí, keď sa stali vedomí tejto sily, vstúpili do ohňa bez strachu……...
„Dobre povedal Pavol, ktorý bol múdrym v božských veciach: ,Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry‘ (1 Kor 3, 18). Pros Boha, aby ti daroval milosť dosiahnuť túto mieru viery. A ak zakúsiš toto potešenie z viery vo svojej duši, nebude pre mňa ťažké povedať, že nejestvuje už……...
„Keď padáš pred Bohom v modlitbe, staň sa vo svojich myšlienkach ako mravec, ako plazivé stvorenia zeme, ako pijavica a ako drobné bľabotajúce dieťa. Nehovor pred Ním nič zo svojej vedomosti, ale približuj sa k Nemu detským spôsobom myslenia, aby si bol uznaný za hodného rodičovskej prozreteľnosti, ktorú otcovia majú pre svoje malé deti. Bolo povedané: ,Pán ochraňuje maličkých‘ (Ž……...
„Ó, biedny človeče, praješ si nájsť život? Drž v sebe pevne vieru a pokoru; pretože skrze ne nájdeš milosrdenstvo, pomoc a slová, ktoré Boh hovorí v srdci, spolu s ochrancom, ktorý pri tebe stojí ako skryto, tak aj zjavne. Praješ si obdržať tieto veci, ktoré sú fontánou života? Od samého začiatku sa drž jednoduchosti. Kráčaj pred Bohom v jednoduchosti a nie s poznaním. Jednoduchosť je……...
„Doposiaľ som sa vám snažil jednoduchými slovami opísať veci, ktoré môže porozumenie pochopiť bez skúmania pre ich zjavný zmysel a pri samotnom čítaní o nich myseľ zabudne na zvyky a smery tohto sveta a jeho telesný spôsob života, a v porozumení sa hneď prenesie do toho pravého a lepšieho sveta. Úpenlivo ťa prosím, aby si, keď ťa osvetlia……...
„Pokorný človek nikdy nestretne nevyhnutnosť, ktorá by ho znepokojila alebo uviedla do zmätku. Keď je osamote, cíti zahanbenie dokonca i pred sebou samým. Veľmi by som sa čudoval, keby sa našiel nejaký skutočne pokorný muž, ktorý by sa odvážil prosiť Boha, keď sa približuje k modlitbe alebo prosiť, aby bol uznaný za hodného modlitby, alebo prosiť o čokoľvek……...
„Pokora je sprevádzaná skromnosťou a uzobranosťou: to znamená cudnosťou zmyslov; mierny hlas; umenšovanie; chudobný odev; chôdza, ktorá nie je hlučná; pohľad nasmerovaný na zem; hojnosť milosrdenstva; slzy tečúce s ľahkosťou; osamotenosť; skrúšené srdce; neochvejnosť voči hnevu; nerozrušené zmysly; jednoduchosť života; miernosť v každej potrebe; vytrvalosť; trpezlivosť; nebojácnosť; odvaha srdca zrodená z nenávisti k tomuto dočasnému životu; trpezlivé znášanie skúšok; dôslednosť……...
„Pokorný človek nie je nikdy unáhlený alebo rozrušený, nikdy nemá žiadne horúce a prchavé myšlienky, ale vždy zostáva pokojný. Aj keby nebo padlo a priľnulo k zemi, pokorný človek sa nezľakne. Nie každý tichý človek je pokorný, ale každý pokorný človek je tichý. Nejestvuje pokorný človek, ktorý by sa neovládal; ale nájdeš mnohých, ktorí sa ovládajú, ale……...
Napĺňanie evanjeliových prikázaní dáva človeku poznanie stavu jeho duše. Odhaľuje zakorenené vášne, zlé návyky. Spoznáva svoju vzdialenosť od Boha, a to spôsobuje nielen zahanbenie a skrúšenosť srdca, ale aj rast túžby po živote, ktorý sa páči Bohu. S touto túžbou sa rodí aj pokorné zmýšľanie, ktoré rastie každým krokom, ktorý človek urobí na ceste k spáse. Odráža sa to na celkovom……...
„Pokorného človeka nikdy neteší, keď vidí zhromaždenia, zmätené davy, nepokoj, výkriky a plač, prepych, zbožňovanie, príčiny netriezvosti; ani nemá záľubu v rozhovoroch, zhromaždeniach, hluku a rozlete zmyslov; ale predovšetkým sa rozhoduje byť sám so sebou a v uzobranosti v sebe, byť sám v tichu, oddelený od všetkého stvorenia a dávať na seba pozor na tichom mieste. Bezvýznamnosť, absencia……...
Posledná časť sedemdesiatej prvej homílie je venovaná pokore. Učenie svätého Izáka Sýrskeho je znovu odpoveďou na otázku jeho učeníka, ktorý sa ho spýtal na zvláštne charakteristiky pokory. Svätý Izák Sýrsky zhŕňa svoje predchádzajúce poučenia o pokore a dopĺňa ich o detaily, ktoré nielenže dávajú hlbšie pochopenie tejto čnosti, ale aj naznačujú cesty k jej dosiahnutiu. „Tak ako opovážlivosť rozptyľuje dušu……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v odpovedi na otázku učeníka detailným vysvetlením stavu bezvášnivosti. Jeho slová nepotrebujú žiaden komentár, pretože zreteľne približuje namáhavú cestu, ktorá k bezvášnivosti vedie, ako aj jej ovocie v duši človeka. „Duša, ktorá s Božou milosťou dovŕšila dielo čnosti a priblížila sa k poznaniu, ako hovorí požehnaný Marek, je si len málo vedomá toho, čo prichádza z hriešnej a zmyslu zbavenej……...
Ďalšia krátka časť sedemdesiatej prvej homílie je venovaná bezvášnivosti. V životopisoch svätých sa často stretávame s konštatovaním, že nadobudli tento stav. No len zriedkavo tam nájdeme jeho vysvetlenie. Môžeme byť preto vďační učeníkovi svätého Izáka Sýrskeho, ktorý poprosil o vysvetlenie tohto stavu. Svätý Izák Sýrsky na jeho otázku odpovedá: „Bezvášnivosť neznamená, že človek necíti žiadne vášne, ale že neprijíma……...
V záverečných poučeniach o sile nádeje svätý Izák Sýrsky dáva nahliadnuť do srdca veľkých svätých, ktorí opustili kráľovskú cestu a hnaní zápalom nádeje napredujú rýchlo k nebeskému domovu. „Keď pristupujú k čnosti, aby ju praktizovali, nepraktizujú ju samú, ale spolu so všetkými čnosťami, úplne a nerozdielne. Pretože si nevolia kráľovskú cestu, ako iní ľudia, ale títo giganti si pre seba vyberajú skratky,……...
„Veci, ktoré sú ďaleko a sú neviditeľné, nádej ukazuje čisto, aby sme mohli skúmať ich tajomstvá skrytým okom viery. Považujú veci vzdialené za blízke, pretože všetky časti ich duše sú zapálené ako oheň v túžbe po tom, čo je ďaleko. Takto celý rozsah ich myšlienok je narušený a neustále sa pýtajú, kedy ich dosiahnu.“ Svätý Izák Sýrsky……...