Poučenia sedemdesiatej prvej homílie predstavujú veľkú výzvu. Pripomínajú nám evanjeliový príkaz k dokonalosti, ako aj tých, ktorí ho úspešne naplnili. Ak sa pýtame, prečo v nás neblčí podobný zápal, správnou odpoveďou by bolo, že nám chýba nádej na naplnenie Božích prisľúbení. Viera bez tejto nádeje ostáva len intelektuálnou záležitosťou, ktorej chýba túžba vstúpiť do intímneho vzťahu s Kristom. Svätý Izák……...
„Ale prečo o tom hovorím? Mnohí vydali svoje telá divokým zvieratám, meču a ohňu kvôli svojim blížnym. Nikto nemôže vystúpiť k takému stupňu lásky, kým skryto neprijme jej nádej. Tí, ktorí milujú tento svet, nemôžu nadobudnúť lásku k ľuďom. Keď človek nadobudne takúto lásku, spolu s ňou je chránený Bohom. Kto sa odovzdal Bohu však nemusí len odmietnuť všetko okrem Neho, ale……...
Po opise znakov dokonalosti a jej zdroja, svätý Izák Sýrsky uvádza dva príklady zo života svätých, ktorí dosiahli túto dokonalosť. „Bolo povedané, že požehnaný Anton sa nikdy neodhodlal urobiť niečo, z čoho by mal väčší úžitok ako jeho blížny, pretože mal nádej, že zisk blížneho bude pre neho jeho najväčším dielom. Navyše je povedané o abbovi Agathonovi,……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v opise znaku dokonalosti, o ktorý sa kresťan má usilovať. Jeho poučenie nepotrebuje žiaden komentár, len vnímavé srdce. „Ale súhrnom toho všetkého je, že Boh Otec vydal svojho vlastného Syna na smrť na kríži kvôli vrúcnej láske k stvoreniu. ,Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho……...
„Znak tých, ktorí dosiahli dokonalosť, je tento: ak by bol človek pre svoju lásku k ľuďom vydaný desaťkrát denne ohňu, neuspokojil by sa s tým, ako povedal Mojžiš Bohu: ,A teraz alebo im odpusť ich previnenie, alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal!‘ (Ex 32, 32); a tiež ako povedal požehnaný Pavol: ,Radšej by……...
Po krátkom poučení o modlitbe sa svätý Izák Sýrsky začína venovať ďalšej dôležitej téme, ktorú začína otázka učeníkov: „Znovu sa ho spýtali: ,Ako človek dosiahne pokoru?‘ A starec povedal: ,Neprestajným pamätaním na svoje pády; očakávaním blížiacej sa smrti; jednoduchým obliekaním; neustálou voľbou posledného miesta; ochotným napĺňaním úloh, ktoré sú nedôležité a opovrhované; vyhnutím sa neposlušnosti; nepretržitým stíšením; odtiahnutím sa……...
Svätý Izák Sýrsky v sedemdesiatej prvej homílii sa vracia k štýlu, ktorý použil vo viacerých homíliách. Predkladá otázky učeníka a hneď na ne odpovedá poučením, ktoré pripisuje nejakému asketikovi. Homília je takto nepriamo rozdelená do viacerých častí a každá z nich sa venuje nejakej dôležitej téme. Po vysvetlení milosrdenstva nasleduje krátke poučenie o modlitbe: „Znovu sa ho spýtali: ,Čo je modlitba?‘ Odpovedal:……...
„Raz sa spýtali jedného starca: ,Čo je pokánie?‘ Odpovedal: ,Pokánie je skrúšené a pokorné srdce.‘ ,A čo je pokora?‘ ,To je dobrovoľná smrť všetkým veciam.‘ ,A čo je milosrdné srdce?‘ ,Je to srdce horiace kvôli celému stvoreniu, kvôli ľuďom, vtákom, zvieratám, démonom a každej stvorenej veci; a pri spomienke na tieto veci alebo pri pohľade na ne, oči milosrdného človeka……...
Mnohé pojmy, ktoré používame v rozhovoroch o duchovnom živote, sa nám zdajú známe a zrozumiteľné. Keď sa ich však pokúšame vysvetliť druhým alebo keď sa pokúšame hlbšie napĺňať ich význam, tak sa vždy objavia určité otázniky, ba dokonca si uznáme, že im až tak veľmi nerozumieme. Nemalo by nás to priveľmi trápiť, pretože v niektorých prípadoch nás vedú do takej hĺbky,……...
V posledných dvoch homíliách sa svätý Izák Sýrsky podrobne venoval predovšetkým vysvetleniu rôznych ťažkých stavov, ktoré z Božej prozreteľnosti dopadnú na dušu človeka. Môže ísť o rôzne silné pokušenia, stavy slabosti, ale i poznania vlastnej chudoby ducha. Svätý Izák Sýrsky ich predstavuje ako „dobrých inštruktorov“, ktorí takto dvíhajú dušu k veľkej dokonalosti. Sedemdesiatu homíliu zakončuje týmto konštatovaním: „Uchovajme si toto tiež……...
„Tento svet je miesto zápasu a arénou pre zápasiacich. Tento čas je čas boja; a v tejto aréne boja a súťaže nejestvuje žiaden zákon. To znamená, že Kráľ nedáva žiadne obmedzenia na svojich vojakov, kým zápas nie je skončený a všetci muži nie sú privedení k bráne Kráľa kráľov, kde je každý prešetrený, či vytrval v zápase a odmietol pripustiť porážku, alebo či neutiekol……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje svoju meditáciu nad múdrosťou Božej prozreteľnosti, ktorá dovoľuje intenzívne útoky pokušení pre očistenie nášho srdca a mysle, veľkým povzbudením: „Ale poznanie poriadku v tomto svete, ako je vyjadrené v Písme, je toto: aj keby sme denne utrpeli tisícky rán, nemali by sme sa stať malomyseľnými a zanechať svoj zápas v aréne. Pretože je možné skrze príležitosť dosiahnuť……...
„Preto nás Pán nenabáda iba k modlitbe a bdelosti, ale jeho prozreteľnosť nás často vrhá do oblastí pokušení kvôli rafinovanosti tých vecí, ktoré nás neustále napádajú, ktoré naša myseľ nemôže plne pochopiť, a v ktorých sa často ocitáme proti našej vôli, hoci naše chápanie je pevné a naklonené k dobru. Preto požehnaný Pavol hovorí: ,A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do……...
Modlitba je centrom a zdrojom našej duchovnej formácie. Jestvujú rôzne stavy modlitby a človek sa ich zmocňuje pomaly skrze vytrvalé cvičenie. Naša túžba a nádej pre pomoc Svätého Ducha musí byť spojená s ťažkou prácou na osvojení si modlitbového života. Svätý Izák Sýrsky objasňuje dôvod pre toto naše snaženie: „Pán vie, že do momentu našej smrti neodníma od nás možnosť……...
„Z tohto dôvodu náš Pán posilňuje našu slabosť modlitbou, hovoriac: ,Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!‘ (Mt 26, 41). ,Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria‘ (Mt 7, 7 – 8). Svoje slovo potvrdzuje a podnecuje nás,……...
„Stručné posolstvo predchádzajúcej homílie je toto: v každom momente by sme mali vedieť, že potrebujeme pokánie počas dvadsiatich štyroch hodín, vo dne i v noci. Význam slova, ako sme sa naučili zo správnych prostriedkov jeho vykonávania, je tento: neprestajná a intenzívna prosba, ktorá je prostriedkami modlitby naplnená skrušením vedúcim do Božej blízkosti, kvôli hľadaniu odpustenia minulých pádov a prosbe o ochranu pred budúcimi.“……...
„Tieto veci sú mienené skôr pre ľudí, ktorí s veľkou pozornosťou držia stráž nad svojím telom a zmýšľaním; ktorí sa odtiahli od stretávania s ľuďmi; ktorí trávia svoj čas strážením mysle a v modlitbe, skrze zrieknutie sa všetkých vecí, dokonca aj svojich duší; ktorí prijali v dokonalom stíšení zmeny stavov spôsobených milosťou; ktorí prechádzajú životom pod vedením poznania Pána; a ktorí v stíšení boli tajomne……...
Svätý Izák Sýrsky pripomína učenie svätého Makáriusa Veľkého, aby povzbudil tých, ktorí trpeli náhlymi pokušeniami, ktoré zmenili stav ich mysle. Je si však vedomý, že u začiatočníkov v duchovnom živote môžu viesť k nesprávnemu chápaniu ich duchovného stavu. Preto v záverečných dvoch odsekoch šesťdesiatej deviatej homílie upresňuje, komu boli tieto poučenia určené. „Je zrejmé, že tieto veci neboli napísané pre……...
„Vidíš, ako jednoducho tento úžasný starec vysvetlil túto záležitosť? Kedykoľvek, hovorí, pyšná myšlienka vnikne do tvojej mysle v spojitosti s tvojou disciplínou, povedz: Starec, pohliadni na svoje smilstvo. Je zrejmé, že ten starec to povedal veľkému človekovi, pretože ľudia nie sú sužovaní myšlienkou pýchy, kým sa nenachádzajú na vyššej úrovni a spôsob ich života je chvályhodný. Pretože táto vášeň povstáva……...
„Boh si praje zmenu v našej mysli, pretože skrze myseľ sa zdokonaľujeme a skrze myseľ sa stávame tiež neužitočnými. Lebo je dostatočné pre ňu stáť samej pred Bohom bez pomoci a hovoriť v náš prospech. Vzdávaj vďaky a oslavuj neprestajne Boha, pretože aj keď vlastníš prirodzenosť, ktorá je slabá a ľahko padajúca, predsa skrze asistenciu milosti si z času na čas vyvýšený,……...
„Pokora, dokonca i bez skutkov, prináša odpustenie pre mnohé prestúpenia; ale bez nej skutky nemajú pre nás žiaden úžitok, skôr pre nás pripravujú väčšie zlá. Preto skrze pokoru, ako hovorím, nájdeš odpustenie pre svoje hanebné skutky. Čo je soľ pre každé jedlo, to je pokora pre každú čnosť a môže zlomiť silu mnohých hriechov. Pre nadobudnutie pokory musíme neustále……...
Duchovný zápas nie je ľahký. Ak človek z celej duše túži po živote v Kristovi, potom každý pád, každé podľahnutie túžbam vášní, prináša neznesiteľnú bolesť do srdca. Svätý Izák Sýrsky prináša do týchto stavov slová povzbudenia. „Vedz teda s istotou, že postaviť sa nie je v tvojej moci, ani to nepatrí k tvojej cnosti, ale patrí to samotnej……...
„Ten, kto beží, nech sa podobá Lótovi a nie jeho žene.“ Záverečná výzva druhého stupňa má svoju opodstatnenosť. Svätý Ján Klimak tým pripomína tendenciu ľudského srdca vrátiť sa na staré, vyšliapané chodníčky. Nemali by sme nikdy zabúdať, že naše srdcia sú pod nadvládou tela a krvi. Evanjeliové prikázania sú nové, ale naše srdce je staré. Potrebujeme sa obetovať……...
12. Keď mladí ľudia, náchylní k telesnej láske a pôžitkom tela zatúžia vstúpiť do mníšstva, nech sa cvičia vo všetkej striedmosti a pozornosti a donútia seba samých zdržiavať sa od každého potešenia a ľsti, lebo inak „stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým. Tak to bude aj s týmto zlým pokolením.“ (Mt 12, 45). Tento……...
11. Kto si myslí, že nie je naviazaný ku žiadnej veci, ale stratiac ju sa trápi v srdci, ten úplne klame samého seba. Test srdca V predposlednom poučení nám svätý Ján Klimak dáva nástroj na preskúmanie srdca. Hovorí, že si máme všímať hnutia, ktoré sa objavia v srdci, keď čelíme nejakej strate. Pod stratou by sme nemali mať……...