Vždy a vo všetkých záležitostiach ver, že sa potrebuješ učiť a po celý život budeš ukazovať, že si múdry. Svätý Izák Sýrsky vo svojich Asketických homíliách neprestajne zdôrazňoval dôležitosť duchovného čítania. Je o ňom známe, že každý deň venoval veľa času štúdiu Písma a diel svätých otcov. Keď na konci života stratil zrak, jeho učeníci mu nahlas predčítavali……...
Človek radí blížnemu podľa toho, čo jeho blížny vie. Podobne Boh koná v človeku, ktorý ho počúva, podľa stupňa jeho viery. Trpezlivý človek sa stane múdrym tak ako ten, kto počúva slovám múdrosti. Neodmietaj sa učiť, aj keď si veľmi múdrym, pretože Božia prozreteľnosť prináša väčší úžitok ako naša múdrosť. Svätý Marek v úvode poučenia varuje pred pokušením……...
10. Jeden starec počas sedemdesiatich týždňov jedol iba raz za týždeň. Počas tohto obdobia pôstu prosil Boha o vysvetlenie jedného verša zo Svätého písma. Boh mu však neodhalil jeho význam. Starec si teda povedal: „Podstúpil som také veľké úsilie a nič som nedosiahol. Pôjdem k svojmu bratovi a poprosím ho o vysvetlenie.“ Keď zatváral dvere svojej cely, aby išiel k bratovi mníchovi, bol……...
9. Abba Pafnoutios povedal, že kým boli starci nažive, navštívil ich dvakrát do mesiaca. Jeho cela bola od nich vzdialená na dvadsať kilometrov. Počas tých návštev vyznal svoje myšlienky. Povedali mu vždy to isté: „Kdekoľvek pôjdeš, Pafnoutios, nemysli na seba a nájdeš pokoj.“ Keď sme v našej farnosti začali formačné stretnutia podľa učenia svätých otcov, mnohí veriaci……...
8. Traja otcovia mali vo zvyku každý rok navštíviť požehnaného Antona a dvaja z nich sa vždy spýtali veľkého Antona na rôzne myšlienky a ako môžu uspieť v spáse svojich duší, zatiaľ čo tretí ostával ticho a nič nehovoril. Po mnohých takýchto návštevách svätého Antona Veľkého – počas ktorých ten brat bol stále ticho – svätý Anton sa ho jedného dňa spýtal:……...
7. Keď bol abba Poimen ešte mladým mníchom, išiel za starcom, aby sa ho spýtal na tri myšlienky. Keď k nemu prišiel, zabudol na jednu z nich a spýtal sa iba na dve. Keď si vypočul poučenie, vrátil sa do svojej cely. V momente, keď vložil kľúč do dvier, spomenul si na myšlienku, ktorú zabudol a hneď sa vrátil späť k starcovi. Starec……...
6. Abba Kassián povedal nasledujúci príbeh: Jeden mních prosil Boha o dar, aby nikdy nebol ospalý, keď sa hovorí o duchovných o obohacujúcich veciach, ale aby upadol do hlbokého spánku, keď niekto zbytočne rozpráva, aby počutie týchto slov neotrávilo jeho dušu. To, o čo žiadal, to mu Boh dal. Tento čnostný starec zvykol hovoriť, že diabol je otcom mnohovravnosti a nepriateľ……...
5. Raz jeden brat navštívil abbu Jána Krátkeho. Bolo neskoré popoludnie a ponáhľal sa odísť. Avšak keď začal rozprávať so starcom o veciach užitočných jeho duši, tak ho to pohltilo, že prešla celá noc a začalo svitať bez toho, aby si to uvedomili. Abba Ján vyšiel vonku so svojím návštevníkom, aby ho vyprevadil. Ale zotrvali aj tam v rozhovore až do……...
4. Brat sa spýtal starca: „Otče, čo je viac užitočné, navštevovať starcov alebo zotrvávať v stíšení vo svojej cele?“ „Navštevovať starcov,“ odpovedal, „bolo pravidlom starobylých otcov.“ Rada starca je v rozpore s predchádzajúcimi hypotézami, ktoré dávajú dôraz na vyhľadávanie a zotrvávanie v samote a v stíšení. Tento rozpor je však iba zdanlivý. Pod navštevovaním starcov sa má chápať hľadanie duchovného vedenia….…...
3. Abba Palladios povedal: „Viac, ako dobre osvetlené okno, musí človek vyhľadávať spoločnosť svätých mužov, aby videl svoje srdce, akoby čítal jasne napísanú knihu, a tak začal vnímať nečinnosť svojho spôsobu života skrze porovnanie s ich životmi. Pretože je mnoho znakov čnostných mužov, ktoré svedčia o čistote ich duší – ako je jemný pohľad, ktorý zbožný spôsob……...
2. Brat sa spýtal starca: „Abba, prosím starcov a oni ma učia o mojej duši; ale neuskutočňujem nič z ich slov. Dokedy sa ich mám pýtať, keď nič nekonám? Som úplne nečistý.“ Nablízku boli dve prázdne nádoby. Starec povedal mníchovi: „Choď, vezmi jednu z tých nádob a nalej do nej olej. Potom ju umy a vráť ju na pôvodné miesto….…...
Hypotéza 18 Je potrebné, aby ten, kto chce byť spasený, vyhľadával spoločnosť čnostných ľudí a – čo je veľmi prospešné – pýtal sa ich s veľkou túžbou a horlivosťou, aby sa od nich naučil všetko, čo je nevyhnutné pre spásu duše. 1. Abba Palladios povedal: „Zbožná duša sa musí buď úprimne učiť, čo nevie, alebo musí jasne……...
… Membership Required You must be a member to access this content.View Membership LevelsAlready a member? Log in here...
… Membership Required You must be a member to access this content.View Membership LevelsAlready a member? Log in here...
Pred časom sa mi dostal do rúk leták, ktorý propagoval zájazd do Svätej zeme. Zaujala ma zvlášť posledná veta popisu, ktorá sľubovala záujemcom veľké „duchovné zážitky“. Bez toho, aby som znižoval dobré úmysly organizátorov púte, tento prísľub mi zdal príliš falošný. Nechcem tým povedať, že by účastník púte nebol naplnený silnými dojmami z fyzického dotyku miest, ktoré sú……...
V mníšskom prostredí homílie svätého Izáka Sýrskeho požívajú veľkú vážnosť. Viacerí svätí hovorili, že toto dielo pre mnícha obsahuje všetky rady, ktoré potrebuje pre dosiahnutie spásy. Dávajú tiež návod, ako pristúpiť k čítaniu tohto diela svätého Izáka Sýrskeho. Má sa čítať pravidelne a po malých častiach. Niektorí hovoria o jednej strane na deň, iní sú názoru, že i jeden odstavec na deň……...
Spoznanie daru pokory, ako nám to vysvetlil svätý Izák Sýrsky, však neprináša úľavu. Skôr naopak. Prináša to len ešte viac otázok, na ktoré hľadáme odpoveď. Svätý Izák Sýrsky si to uvedomuje a venuje tomu záver sedemdesiatej siedmej homílie: „Človek sa pýta: ,Čo mám robiť? Ako získam pokoru? Akým spôsobom sa stanem hodný toho, aby som ju dostal?……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že dar pokory robí človeka dokonalým vo všetkých čnostiach bez námahy. Tento dar stotožňuje s mocou, ktorú apoštoli prijali vo forme ohňa (Sk 2, 3). Pridáva preto varovanie: „Preto nech nikto nie je taký trúfalý, aby si o sebe myslel, že dospel do štádia pokory kvôli jedinej skrúšenej myšlienke, ktorá v ňom pri nejakej……...
Pokora, podľa svätého Izáka Sýrskeho, je veľkým Božím darom pre človeka, ktorý bol uznaný za hodného jeho vlastnenia. Nabáda nás k správnemu rozlišovaniu medzi tým, „kto je pokorný vo svojej tvári a človekom, ktorý je hodný skutočnej pokory.“ Je si vedomý, že na túto najväčšiu čnosť najviac útočí náš neviditeľný nepriateľ, ktorý sa snaží vnuknúť deformované chápanie pokory……...
„Kto pohŕdavo hovorí proti pokornému človeku a nepovažuje ho ani za živé stvorenie, podobá sa tomu, kto otvoril ústa proti Bohu. A hoci je pokorný človek v jeho očiach opovrhnutiahodný, jeho česť si váži celé stvorenie. Pokorný človek sa približuje k dravým zverom a keď ich pohľad spočinie na ňom, ich divokosť je skrotená. Prichádzajú k nemu……...
„Nikto nikdy nenávidí, nezraňuje slovom ani nepohŕda tým, kto je pokorný, pretože jeho Majster ho miluje a na každom mieste, kam sa príde, ho vnímajú ako anjela svetla a dávajú mu česť. A keď sa múdry muž a učiteľ rozprávajú, zmĺknu, aby prenechali svoje miesto pokornému mužovi, aby prehovoril. Oči všetkých sú upreté na jeho ústa a na slovo,……...
Témou záverečnej homílie svätého Izáka Sýrskeho je pokora. Je prirodzené, že sa k nej v závere vracia, aby vyzdvihol jej veľkosť a tiež nevyhnutnosť pre rast v duchovnom živote. Človek nie je schopný prijať a uskutočniť vznešené a užitočné poučenia obsiahnuté v tomto diele, ak mu chýba čnosť pokory. Svätý Izák Sýrsky v prvých odstavcoch poukazuje na veľkosť Boha, ako je predstavená v Starom zákone….…...
„Nehanobme vo svojej nevedomosti veľké meno stíšenia. Pre každú disciplínu je čas, miesto a rozlíšenie a Boh vie, či je táto práca prijateľná. Ale ak sa tak nestane, márna je námaha všetkých tých, ktorí sa usilujú dosiahnuť dokonalosť. Človek, ktorý dúfa, že ho iní utešia a navštívia v jeho slabosti, nech sa pokorí a namáha so svojím blížnym……...
„Tí, ktorí majú bázeň pred Bohom, ó, milovaný, sú radostne horliví v dodržiavaní prikázaní, aj keď je na to potrebná práca a ohrozujú svoje stíšenie kvôli ich naplneniu. Darca života zúžil plnosť prikázaní a prinútil ich spočinúť v dvoch, ktoré zahŕňajú všetko: lásku k Bohu a lásku k jeho obrazu. Prvé dosahuje cieľ v duchovnej božskej vízii….…...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v odpovedi na otázku učeníka poukázaním na príklady svätých pustovníkov, ktorí porušili svoje stíšenie kvôli potrebám blížnych. „Nepoukazuj na Jána Thébskeho alebo Arsénia a nehovor: ,Kto z takýchto ľudí sa oddal skutkom tohto druhu alebo sa staral o chorých a chudobných, a tak zanedbal svoje stíšenie?‘ O skutkoch takýchto mužov ani nehovor! Lebo ak……...