Svätý Makárius Veľký vo svojej druhej homílii hovorí, že hriech, ktorý vstúpil do nás po páde, zmocnil sa celého človeka, oraboval ho o jeho prirodzenosť, myseľ, vôľu a nahradil ich svojou zdeformovanou karikatúrou. Navyše pevne vložil do srdca človeka vieru, že táto deformácia je úplne prirodzeným stavom človeka. Túto pravdu musíme mať na pamäti aj pri pestovaní duchovného života….…...
V úvodnom odstavci šesťdesiatej siedmej homílie svätý Izák Sýrsky dáva niekoľko vzácnych rád k správnemu pestovaniu stíšenia. Po zdôraznení užitočnosti pevného rozhodnutia dáva ďalšiu radu: „Pýtaj sa tých, ktorí majú vedomosť skrze skúsenosť a nie zo vzdelania.“ Túto radu už viackrát spomenul v predchádzajúcich homíliách. Nejde tu o zavrhnutie vzdelania, ale o osvedčenú pravdu, že niektoré veci nám lepšie vysvetlí ten, kto má……...
Šesťdesiata siedma homília je venovaná praktickým radám k uskutočňovaniu stíšenia. Môžeme predpokladať, že ide o odpoveď nejakému mníchovi, ktorý sa na svätého Izáka Sýrskeho obrátil so svojimi otázkami. Každopádne nám dáva užitočné inštrukcie pre duchovný život. „Načúvaj mi, milovaný, aby tvoje námahy nevyšli nazmar a tvoje dni neležali ladom a v neplodnosti od zisku, ktorý múdri ľudia dúfajú nájsť v stíšení. Nech……...
„Myseľ, ktorá milosrdenstvom nebies zomrela svetu, má myšlienky iba o určitých veciach, a to bez boja a zápasu. A ak by tam bol nejaký zápas kvôli hnutiu údov, toto vzrušenie nebude smrteľné. Dokonalosť, ktorá si osedlala telo a krv má vládu nad kráľovstvom, ktoré pramení z tela a krvi. (…) Základ svojej existencie je vždy vystavený zmenám s každým hnutím a výkyvom štyroch telesných rozpoložení. Ale……...
Na konci šesťdesiatej šiestej homílie sa svätý Izák Sýrsky dotýka stavu, ktorý sa v asketickej literatúre nazýva bezvášnivosťou. Je to dar vychádzajúci z čistoty srdca a mysle, ktorá bola dosiahnutá pevnými návykmi vyplývajúcimi z asketických cvičení a spoluprácou s Božou milosťou. Nesmie sa tomu rozumieť tak, že na človeka už nemôžu zaútočiť pokušenia. Človek je v zápase až do svojho posledného výdychu. Znakom bezvášnivosti……...
„Ó, čistota, ako veľmi žiari tvoja krása, v spánku na zemi a v súžení hladu, ktorý odháňa spánok skrze námahu tela a skrze zdržanlivosť od jedla, ktorá vytvára priekopu medzi bruchom a rebrami. Všetko jedlo a všetky potešenia, ktoré si vychutnávame, dávajú zrod hanebným myšlienkam a nepatričným idolom a tieto vychádzajú zo skrytého miesta našej mysle a lákajú nás k účasti na hanebných skutkoch. Ale prázdny žalúdok……...
Svätý Izák Sýrsky v predchádzajúcom odstavci rozprával o duchovnom mechanizme, ktorý sa spúšťa po opustení disciplíny pôstu, kedy človek bez miernosti sýti svoje telo. Pokračuje opisom, čo sa následne odohráva v jeho vnútri. „Hojnosť jedla vedúca k neprestajnej nasýtenosti núti vôľu dobrého človeka k týmto všetkým veciam. Aj keď človek prebýva v bezpečnom prístave čistoty, predsa nasýtenosť zapríčiní ohnúť sa a odovzdať sa……...
V asketických dielach sa stretávame s nutnosťou postenia. Niektorí svätí učitelia dokonca vyjadrujú presvedčenie, že bez pôstu nie je možné urobiť žiaden pokrok v duchovnom živote. Možno, že v súčasnosti sa na tieto tvrdenia pozeráme trochu z nadhľadu, ale to neznamená, že spoznané duchovné zákonitosti by tým niečo stratili na svojej platnosti. Jednu z nich podrobne prestavuje svätý Izák Sýrsky a tým objasňuje príčinu……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že modliť sa znamená „stáť v úžase pred Bohom“. A v dvadsiatej piatej homílii k tomu dodáva: „Žiaden človek nie je schopný sa pohrúžiť do Božích vecí, ak sa nezriekol a nezavrhol dočasné veci a neodtiahol sa od svetských pôct a potešení; ak neprijal hanbu kríža a nepil denne žlč a ocot kvôli utrpeniu, ľuďom, démonom a chudoby.“ Najprv hovorí o cieli nášho……...
V ďalšom odstavci šesťdesiatej šiestej homílie nám svätý Izák Sýrsky ponúka definíciu modlitby, s ktorou sa až tak často nestretávame. „Modlitba je umŕtvenie hnutí vôle, ktoré sa vzťahujú na telo. Pretože človek, ktorý sa správne modlí, sa rovná človeku, ktorý je mŕtvym pre svet. A význam spojenia ,zaprieť sám seba‘ je tento: odvážne vytrvať v modlitbe.“ Zaiste cítime, že……...
„Pravda je uvedomenie si Boha, ktorú človek vníma v sebe prostriedkami vnímania duchovných zmyslov mysle. Tento rozkvet duchovného poznania je božská láska, ktorá povstáva z planúceho uvažovania objaveného duchom počas modlitby. Láska je ovocím modlitby, cez modlitbové božské videnie priťahuje myseľ dychtiaco k tomu, po čom túži, keď myseľ trpezlivo zotrváva v modlitbe bez únavy, či sa modlí viditeľným spôsobom zahŕňajúc……...
Ostrosť a jasnosť duchovného vnímania je darom zhora pre tých, ktorí sa pre neho pripravia asketickou námahou na očistenie mysle a srdca. Často sa stáva, že ľudia chcú preskočiť tento náročný proces prípravy a spoliehajú sa na schopnosť intelektu obsiahnuť pravdu. To však nevedie k cieľu, skôr k poblúdeniu. Svätý Izák Sýrsky opisuje ich počínanie nasledujúcim poučením. „Viete, moji bratia, že……...
V prvej sekcii šesťdesiatej šiestej homílie svätý Izák Sýrsky zdôraznil dôležitosť čistoty pre nadobudnutie ostrosti a jasnosti duchovného vnímania. V závere poukazuje na prekážky, ktoré tomu môžu zabrániť. „Preto všetky tie spomenuté veci musia byť nevyhnutne vyhľadávané. A pretože je ťažké ich nájsť všetky v jednom človeku bez nejakej nedostatočnosti alebo poškvrnenia, väčšina ľudí nie je schopná obsiahnuť stupeň dokonalosti v duchovnom……...
„Dokonca ak by sa milosť, to noetické slnko, priblížila a inšpirovala dušu k túžbe, povzbudila ju a urobila pozornou, ale v duši by nebola čistota (skrze ktorú, podobne ako keď vzduch je očistený od mrakov a slnečné lúče ľahko k nám prenikajú a pociťujeme potešenie zo svetla, sme rovnako potešení sladkosťou vízie, ktorá je úplne duchovná), potom videnie chýba v diele rozlišovania a následkom tohto prirodzenosť……...
„Čistota je priehľadnosť noetického vzduchu, ktorá dáva našej prirodzenosti krídla. Ak myseľ nie je zdravá vo svojich vlastnostiach, poznanie nie je v nej aktívne, tak ako keď telesný zmysel je nejako poškodený, je mu odopreté videnie. Ale ak myseľ je zdravá a ešte nevlastní poznanie, nie je schopná rozlíšiť medzi duchovnými vecami, tak ako oko, ktoré je zdravé vo……...
Nous alebo myseľ je orgánom duchovného vnímania, ktoré umožňuje človeku správne rozlišovanie. Evanjelium to vystihuje slovami: „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma……...
Šesťdesiata šiesta homília je trochu náročnejšia, ale dáva kľúč na správne pochopenie učenia svätých otcov o duchovnom živote. Svätý Izák Sýrsky ju začína slovami: „Myseľ je orgán duchovného vnímania, ktorý ma schopnosť prijať silu vízie, ako zreničky telesných očí, do ktorých sa vlieva viditeľné svetlo. Noetické videnie je prirodzeným poznaním, ktoré je zjednotené s touto silou v prirodzenom stave……...
Svätý Izák Sýrsky v záverečnom odstavci listu hovorí svojmu priateľovi o radosti, ktorá nečakane prichádza zhora na tých, ktorí sa namáhajú v stíšení, pôste a asketickej námahe na skrotení svojich zmyslov. Pripomína však, že je to len prvý stupeň, po ktorom nasledujú ďalšie noetické stavy. „Keď ťa zatieni moc stíšenia kvôli prebývaniu v tvojej cele, namáhavej práci, bdelosti voči skrytým veciam……...
„Ticho je tajomstvom budúceho veku, ale slová sú nástrojmi tohto sveta. Väčšie úsilie pripodobňuje dušu povahe duchovných bytí. Skrze ticho a neprestajný pôst človek sa vyčleňuje, aby vytrval v božskej práci vo svojom vnútri. V rovnakých tajomstvách (v tichu a pôste) neviditeľné zástupy konajú liturgiu, ktorá je naplnená Božskými tajomstvami a svätosťou najvyššieho Bytia, ktoré vládne od vekov. Niektorí svätí sa……...
Svätý Izák Sýrsky po citovaní viacerých svätých otcov, dáva svojmu priateľovi povzbudenie i radu: „Preto, ó, človeče, ktorý miluješ stíšenie, daj pred seba tieto indikácie, vzaté z učenia otcov, ako nejaký terč a nasmeruj svoju námahu takým spôsobom, aby ťa priviedla k blízkosti cieľa. Ale predovšetkým, rozumne hľadaj, čo sú najužitočnejšie cvičenia pre tvoju námahu, pretože bez toho nebudeš schopný……...
„Ó, aké veľké veci koná bdenie svojou pozornosťou spolu s modlitbou a čítaním. Prináša potešenie, radosť a očisťuje dušu. Toto je predovšetkým známe tým, ktorí praktizujú tieto veci počas celého svojho života a zápasia v prísnom a náročnom asketizme.“ Tento citát zakončuje výber z učenia svätých otcov, ktorý svätý Izák Sýrsky v liste napísal svojmu priateľovi. Nezanechal nám meno autora, ale z jeho slov môžeme……...
Výroky svätých otcov, ktorými svätý Izák Sýrsky približuje dôležitosť stíšenia svojmu priateľovi mníchovi, nám dávajú odpoveď na mnohé naše otázky. Vysvetľujú koreň častých problémov v duchovnom živote, s ktorými zápasíme. „Keď človek vidí rôzne tváre a počuje mnoho rôznych hlasov cudzích jeho duchovnej meditácii a púšťa sa do konverzácie s nimi, jeho myseľ nebude slobodná pre vnímanie seba samého, pre pamätanie……...
Svätý Izák Sýrsky prináša ďalší z výrokov svätých otcov, ktorý poukazuje na ovocie stíšenia. „Zvoľ pre seba prácu naplnenú potešením: stále nočné bdenie, skrze ktoré otcovia vyzliekli starého človeka (porovnaj: Rim 12, 2) a boli započínaní za hodných obnovy mysle. Počas týchto hodín duša má skúsenosť nesmrteľného života, skrze túto skúsenosť zhadzuje odev temnoty a prijíma dary Ducha.“ ……...
Stíšenie je nevyhnutnou súčasťou kresťanského života. Bez stíšenia človek nie je schopný nahliadnuť do svojho vnútra. Mnohí ľudia sa tomu vyhýbajú, priam vyhľadávajú neustále rozptýlenia, pretože podvedome tušia, čo by mohli nájsť vo svojom vnútri. To však iba zhoršuje duchovný stav človeka a aj keď môže dočasne poskytnúť určitú úľavu, nič sa tým nevyrieši. Človek nemôže ujsť sám……...
„Stupeň toho, čo leží skryté v tvojom vnútri, spoznáš podľa rôznosti svojho uvažovania. Mám na mysli tie, ktoré máš neustále, nie tie, ktoré sú vzbudené nejakou okolnosťou a po určitom čase pominú. Nie je človeka, ktorý kým je v tele, nebol by navštívený vandrákom pôsobiacim dve zmeny – k dobru a zlu. Ak človek je horlivý, podľa prirodzenosti je navštívený zmenami……...