Slovo na záver všetkého, čo si počul: „Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka“ (Kaz 12, 13). Kazateľ hovorí: Súhrnným spôsobom som ti ukázal najlepšiu cestu k spáse: boj sa Boha a dodržuj prikázania. Strachom nemyslí počiatočný strach z trestov, ale dokonalý a zdokonaľujúci strach, ktorý by sme mali mať z lásky k tomu, kto dal prikázania….…...
Mních, ako syn, musí milovať Boha celým svojím srdcom a mysľou (porovnaj Dt 6, 5; Mk 12, 30) a ako služobník musí si ho ctiť, poslúchať a naplniť jeho prikázania so strachom a chvením (porovnaj Flp 2, 12). Musí byť ,vrúcneho duchaʼ (porovnaj Rim 12, 11) a nosiť výzbroj Svätého Ducha (porovnaj Ef 6, 11). Musí túžiť po blaženosti večného života a robiť……...
„Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“ (Lk 12, 35) povedal Pán. Dobrým pásom pre naše bedrá, ktorý umožňuje pohotovosť a slobodu, je sebaovládanie spojené s pokorou srdca. Pod sebaovládaním myslím zdržanlivosť od všetkých vášní. Naša duchovná lampa je zažatá čistou modlitbou a dokonalou láskou. Ľudia, ktorí sa pripravili týmto spôsobom, isto očakávajú Pána. Keď príde a klope, ihneď otvoria; a keď vstúpi……...
Cieľom nášho prvého zápasu je oslabiť vášne a úplne ich poraziť. Druhou úlohou je nadobudnúť čnosti a nedovoliť duši, aby bola prázdna a záhaľčivá. Tretia časť našej duchovnej cesty je pozorné uchovanie ovocia čností a našich námah. Pretože nám bolo prikázané nielen usilovne pracovať, ale aj pozorne sa chrániť (Gn 2, 15). Môže sa nám zdať, že svätý Theodoros Veľký……...
Aktívna čnosť dáva túžbu pod kontrolu a hnevu je nasadená uzda. Skrze duchovné poznanie a kontempláciu intelekt uskutočňuje duchovný výstup a po pozdvihnutí nad materiálne veci prichádza k Bohu a získava skutočnú blaženosť. Svätý Theodoros Veľký poukazuje na cieľ človeka, ktorý východná spiritualita nazýva theosis – zbožštenie. V širokom zmysle to znamená vyzdvihnutie človeka k najvyšším úrovniam jeho prirodzenosti za spoluúčinkovania Božej milosti….…...
Boli sme poučení, že bezvášnivosť sa rodí zo sebakontroly a pokory, zatiaľ čo duchovné poznanie z viery. Skrze ne duša rastie v rozlišovaní a láske. A keď prijme božskú lásku, nikdy neprestane stúpať do výšky na krídlach čistej modlitby, kým nepríde „k jednote viery“, ako hovorí svätý Pavol, „a poznaniu Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku“ (Ef 4,……...
Čokoľvek človek miluje, za každú cenu túži byť neprestajne v blízkosti objektu svojej lásky a odvracia sa od všetkého, čo ho od toho odvádza. Je preto zrejmé, že kto miluje Boha, tiež túži byť neustále s ním a hovoriť s ním. Toto k nám prichádza skrze čistú modlitbu. Oddajme sa modlitbe s celou silou, pretože nás uschopní stať sa podobnými Bohu. Preto bolo……...
Kto zo svojho srdca úplne vykorení sebalásku, s Božou pomocou ľahko porazí všetky ostatné vášne. Pretože človek ovládaný sebaláskou je rovnako v moci ostatných vášní, pretože z nej povstáva hnev, podráždenosť, nenávisť, láska k potešeniam, nemravnosť. Pod sebaláskou mienime vášnivú náklonnosť k telu a naplneniu telesných túžob. Svätý Theodoros Veľký pripomína a trochu rozvádza jedno zo svojich prvých poučení, keď hovoril o troch……...
Sebaláska, láska k potešeniam a láska ku chvále vyháňajú z duše spomienku na Boha. Sebaláska plodí nepredstaviteľné zlá. A keď chýba spomienka na Boha, vrú v nás vášne. Pamätanie na Boha spočíva v neustálom napĺňaní slov svätého Pavla: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28). To v nás udržuje živú vieru, odstraňuje váhavosť, chráni nás pred vášňami, dáva duši chápanie,……...
Nikto nemôže poprieť, čo potvrdili otcovia, že človek nemôže nájsť pokoj okrem vnútorného nadobudnutia myšlienky, že Boh jestvuje; a tak nenechá svoj intelekt túlať sa sem a tam, ale túži iba po Bohu a primkýna sa iba k nemu. Taký človek nájde pravý odpočinok a slobodu od tyranie vášní. „Moja duša,“ hovorí Dávid, „sa vinie k tebe, ujímaš sa ma svojou pravicou“……...
Kým sme utláčaní a zotročení vášňami, často nechápeme, prečo kvôli nim trpíme. Musíme si preto uvedomiť, že sme dovolili, aby sme boli odvrátení od kontemplácie Boha a ostali v tomto väzení. Ale keď človek zameria svoju myseľ bez rozptýlenia na nášho Pána a Boha, potom Spasiteľ všetkých môže oslobodiť dušu od otroctva vášní. Ako hovorí prorok: „Pána mám vždy pred očami;……...
Čo Kristus, náš Boh, nazýva „úzkou cestou“ (Mt 7, 14), nazýva tiež „príjemným jarmom“ a „ľahkým bremenom“ (Mt 11, 30). Ako mohol dať na jednu úroveň veci, ktoré sa zdajú protikladné? Pre našu prirodzenosť, zaiste, je táto cesta namáhavá a strmá, ale tí, ktorí ju nasledujú celým srdcom, s dobrou nádejou a usilujú sa o svätosť, vnímajú ju ako príťažlivú……...
Aj keď je vôňa drahého aromatického oleja držaná v nádobe, preniká prostredie celého domu a potešuje nielen tých, ktorí sú pri nádobe, ale aj blízke okolie; podobne vôňa svätej duše, milovanej Bohom, vychádza skrze všetky zmysly tela, prenáša svätosť duše na tých, ktorí ju prijímajú. Kto z nás necíti v prítomnosti človeka, ktorého jazyk nepovie nič nevľúdne a nemiestne, ale iba to,……...
Použime našu myseľ na trénovanie zmyslov, zvlášť očí, uší a jazyka. Nedovoľme im vidieť, počúvať a hovoriť vášnivým spôsobom, ale iba pre náš osoh. Pretože nič nemôže ľahšie skĺznuť do hriechu ako tieto orgány, keď nie sú trénované našou mysľou. A nie je nič vhodnejšie pre ich bezpečnosť ako schopnosť mysle, ktorá ich riadi, usmerňuje a vedie k tomu, čo je nevyhnutné….…...
Ak srdce človeku nevyčíta (porovnaj 1 Jn 3, 21) odmietnutie Božieho prikázania alebo nedbanlivosť, alebo zlú myšlienku, potom je čistý v srdci a hodný počuť Kristove slová: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). Svätý Theodoros Veľký, podobne ako ostatní svätí otcovia, pod čistotou srdca chápe celkový stav človeka, ktorý sa oslobodil od všetkých vášní….…...
Prijatím úlohy pohostinstva, patriarcha zvykol sedieť pri vchode do stanu (porovnaj Gn 18, 1), pozývajúc všetkých, čo išli okolo, a jeho stôl bol prestretý pre všetkých, vrátane bezbožných a barbarských. Takto bol uznaný za hodného veľkolepej hostiny, keď prijal anjelov a Pána všetkých ako svojich hostí. My by sme tiež mali ochotne kultivovať pohostinstvo, aby sme mohli prijať nielen svätých……...
Keď prijímame návštevy bratov, nemali by sme to považovať za otravné narušenie nášho stíšenia, aby sme sa neodtiahli od zákona lásky. Rovnako by sme ich nemali prijímať s myšlienkou, že im robíme láskavosť, ale mali by sme vnímať, že sme to my, ktorým bola prejavená láskavosť; pretože sme ich dlžníkmi, a mali by sme ich srdečne prosiť, aby prijali……...
Ak Boh je láska, ten, kto miluje, má v sebe Boha. Ak láska chýba, nie je nič, čo by nám bolo na úžitok (porovnaj 1 Kor 13, 3); a kým nemilujeme druhých, nemôžeme povedať, že milujeme Boha. Pretože ako píše svätý Ján: „Ak niekto povie: ,Milujem Boha,ʼ a nenávidí svojho brata, je luhár“ (1 Jn 4, 20). A na inom……...
Láska sa správne nazýva citadelou čností, naplnením Zákona a prorokov (porovnaj Mt 22, 40; Rim 13, 10). Tak vynakladajme všetko úsilie, kým ju neobsiahneme. Skrze lásku zhodíme tyraniu vášní, vystúpime k nebu na krídlach čností a uvidíme Boha, nakoľko je to možné pre ľudskú prirodzenosť. Nikdy nie je na škodu pripomenúť si znaky pravej lásky. Mnohokrát sa totiž láska……...
Nepodrážaj svojho blížneho úlisnými slovami, aby si nebol podrazený. Pretože ako prorok potvrdzuje, Pán nenávidí všetkých, čo páchajú neprávosť, a ničí všetkých, čo hovoria klamstvá (porovnaj Ž 5, 7); a „Pán zničí všetky pery úlisné a vystatovačný jazyk“ (Ž 12, 4). Podobne nehanob brata za jeho chyby, aby si nestratil lásku a vľúdnosť. Pretože človek, ktorý nepreukazuje vľúdnosť a lásku……...
Bolo nám prikázané nezlorečiť a neodplácať sa tým, ktorí nás prenasledujú, ale radšej o nich dobre hovoriť a žehnať im (porovnaj Mt 5, 44). Pretože kým sme v pokoji s ľuďmi, bojujeme proti démonom; ale keď cítime nenávisť voči našim bratom a bojujeme proti nim, sme v pokoji s démonmi, ktorých máme nenávidieť ,dokonalou nenávisťouʼ (porovnaj Ž 139, 22) a bojovať proti nim bez milosrdenstva. ……...
Vypuď zo seba ducha mnohovravnosti. Skrývajú sa v ňom totiž najhroznejšie vášne: klamstvo, uvoľnená reč, táranie, šaškovanie, oplzlosť. Stručne povedané: tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech (Prís 10, 19), preto tichý človek je trónom bystrosti. Navyše Pán povedal, že sa budeme zodpovedať z každého daromného slova (Mt 12, 36). Teda ticho je veľmi nevyhnutné a užitočné. Keď som……...
Nespoliehaj sa na mnohé roky mníšskeho života a nestaň sa obeťou pýchy kvôli ťažkostiam asketického zápasu a znášania púšte; maj na mysli Pánove slová, že si neužitočným služobníkom (Lk 17, 10) a že si ešte ani nenaplnil prikázanie. Vlastne, kým sme v tomto živote, neopustili sme vyhnanstvo, ale stále sedíme na brehu babylonských riek; stále otročíme pri výrobe tehál v Egypte, stále……...
Ťažkosti asketického života končia v pokoji bezvášnivosti, zatiaľ čo pohodlný spôsob života rodí hanebné vášne. Svätý Theodoros Veľký týmito slovami zhŕňa skúsenosť svätých asketikov. Nie je ťažké stotožniť sa s druhou časťou poučenia, pretože sme neraz zakúsili zahanbenie, ktoré vzišlo z vyčíňania našich vášní. Ale keď hovorí o pokoji „bezvášnivosti“, to si len ťažko vieme predstaviť. Sme preto vďační tým,……...
Človek, ktorý skrze asketické úsilie vysuší kvet tela a odreže všetky jeho túžby, nesie na svojom tele Ježišove znaky (porovnaj Gal 6, 17). Poučenie svätého Theodorosa Veľkého vychádza zo slov svätého Pavla, ktoré napísal galatským veriacim. V piatej kapitole ich vyzýva: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela“ (Gal 5, 16). Následne detailne objasňuje, čo znamená žiť podľa……...