Kto je infikovaný chorobou farizejstva, opúšťa všetok duchovný pokrok. Pôda jeho srdca je skalnatá, neprináša úrodu. Duchovná žatva vyžaduje srdce, ktoré je preorané pokáním, skyprené ľútosťou a zavlažované slzami. Nedostatok pokroku je už vážnou chorobou! Ale škoda zavinená farizejstvom nie je limitovaná len neúrodnosťou duše. Smrteľná infekcia farizejstva je zvyčajne sprevádzaná najzhubnejšími dôsledkami. Farizejstvo nielenže robí dobré ľudské skutky……...
Nedostatok pokory, charakteristický pre farizejov, je nesmierne škodlivý pre duchovný rast. Zatiaľ čo pád do vážneho hriechu u mnohých prináša horlivé pokánie so zlomeným srdcom, zabúdajúc na celý svet, pretože nevidia nič iné iba svoje hriechy, farizej dovoľuje svojmu zraku spočinúť na iných. Vlastné hriechy sa mu zdajú bezvýznamné, a preto im nevenuje žiadnu pozornosť. Pamätá na niekoľko svojich……...
Istý farizej pozval Pána, aby s ním jedol. „On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu“ (Lk 7, 36). Zdá sa, že farizej, hoci mal náklonnosť a určitú vieru v Pána, prijal ho s istou mierou vypočítavosti a seba dôležitosti kvôli svojej pozícii spravodlivého človeka. Ak by to tak nebolo, čo by mu bránilo utekať v ústrety božskému Návštevníkovi, úctivo padnúť k jeho……...
Náš milosrdný Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus neodmietal tých, ktorí boli považovaní za verejných hriešnikov, ale nezabúdal ani na farizejov. Prišiel uzdraviť ľudí zo všetkých chorôb a spomedzi nich bolo najťažšie uzdraviť farizejov, pretože ich choroba predstiera a vyhlasuje, že majú prekypujúce zdravie. Odmietajú preto lekára a jeho liečbu; namiesto toho vyžadujú uzdravenie druhých. Pokúšajú sa odstrániť sotva viditeľnú smietku z oka……...
Aké úžasné je uznať si vlastnú hriešnosť! Kto sa považuje za hriešnika, má otvorený prístup k Ježišovi. Aké požehnanie je v spoznaní svojich hriechov! Aké požehnané je vidieť hĺbky svojho srdca! Ktokoľvek pozrie do svojho srdca, zabudne, že na zemi sú iní hriešnici. Jeho blížni sa mu budú zdať čistí a bez škvrny a anjelskí. Pozerajúc na seba, skúmajúc svoje škvrny……...
V jeden sobotný deň Pán kráčal so svojimi svätými učeníkmi cez pšeničné pole. Učeníci boli hladní, a tak začali trhať pšeničné klasy, očistili semená a jedli ich. Keď to videli farizeji, povedali Pánovi: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu“ (Mt 12, 2). Nato im Pán pripomenul Dávida a kňazov – prvý porušil sobotu náhodou, druhí podľa zákona. Potom……...
Pánova odpoveď je rovnaká pre všetky ich skutky poškvrnené duchovnou chorobou. Táto odpoveď je hrozným odsúdením a odmietnutím spred Božej tváre pre každého, kto sa považuje za spravodlivého podľa múdrosti ľudí, zvlášť keď táto spravodlivosť je sprevádzaná posúdením blížneho. „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Neprišiel som……...
Stalo sa, že Pán vstúpil do domu istého Matúša a zmenil vyberača daní na apoštola; vtelený Boh sa usadil k stolu s hriešnikmi. Farizeji boli pohoršení, keď to videli. Spýtali sa Ježišových učeníkov: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ (Mt 9, 11). Povedzte mi najprv, farizeji, prečo voláte týchto ľudí hriešnikmi? Nebolo by viac vhodné volať……...
Bratia! Pozrime sa na život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Uvidíme, že nikdy nebol pohoršený hriechmi druhých, nech by už boli akokoľvek veľké. V evanjeliách tiež nenájdeme jediný príklad, aby apoštoli boli pohoršení hriechmi druhých. Na druhej strane, farizeji boli neustále pokúšaní hriechmi druhých; dokonca boli pohoršení najdokonalejším Pánom, vteleným Bohom. Boli pohoršení tak často, že ho dokonca……...
Strážme svoje zmysly, nedovoľme im, aby sa stali kanálom pre vstup hriechu do duše. Vládnime našim zvedavým očiam a ušiam. Spútajme na prvý pohľad malý jazyk, ktorý však môže spôsobiť veľké spustošenie. Pokorme nerozumné túžby tela striedmosťou, pozornosťou, asketickými námahami, častým pripomínaním smrti a sústredenou a neprestajnou modlitbou. Potešenia tela sú také krátkodobé! Aký odporný je ich nevyhnutný koniec!……...
A čo povedať o našom srdci? Zaštepme plodonosnú vetvu do toho neplodného figovníka, zaštepme sa do Kristových dobier, učme sa evanjeliovej pokore, prinúťme sa prijať vôľu evanjelií. Keď vidíme naše srdce v ustavičnom nesúhlase s evanjeliami, v ustavičnom protirečení, viďme v týchto protirečeniach, ako v zrkadle, našu padnutú prirodzenosť. Nariekajme pre svoje hriechy pred Pánom, naším Stvoriteľom a Vykupiteľom, zakúsme bolesť spasiteľného utrpenia. Ostaňme v tomto……...
Zabarikádujme svoju myseľ pokorou, nedovoľme jej bezohľadne usilovať o všetko, čo si praje, bezstarostne zhromažďujúc informácie; ale radšej ju ochráňme bez ohľadu na to, aké atraktívne sa to zdá. Ochráňme svoju myseľ pred pokušením falošných učiteľov, ktorí sa skrývajú pod kostýmom kresťanskej viery. Pokorme svoju myseľ poslušnosťou Cirkvi, odložiac všetky myšlienky, ktoré chcú prevziať Božie miesto. Úzky chodník……...
Zármutok svätého Antona bol oprávnený. O koľko väčší by mal byť zármutok kresťana v našich časoch, keď vidí nástrahy diabla? Podstatná je žalostná otázka: „Pane! Kto z ľudí sa môže vyhnúť týmto nástrahám a prijať spásu?“ Odpoveď spravodlivému pustovníkovi bola: „Ten, kto je pokorný, vyhne sa týmto nástrahám a ani sa ho nebudú môcť dotknúť.“ Aká božská odpoveď! Ako……...
Toto je však slabý opis všetkých nástrah, ktoré nastavil princ tohto sveta pre kresťanov. Nespôsobuje však tento slabý opis chvenie, nenúti nás spýtať sa rovnakú otázku: „Kto môže uniknúť tým nástrahám?“ Ale ja som ešte neskončil s maľbou tohto hrozného obrazu! Môj štetec je inšpirovaný pokračovať v maľbe, vedený Božím slovom. Čo toto Božie slovo hovorí? Predpovedá……...
Emócie, dvere do duše, ktorými duša komunikuje s vonkajším svetom, sú neustále vedené diablom k telesným potešeniam a ich neoddeliteľným putám. V slávnych koncertoch hlasná hudba vyjadruje a vzbudzuje rôzne vášne; tieto vášne sú predstavené na javiskách divadiel. Ľudia sú vedení všetkými možnými cestami k potešeniam smrteľného zla. Keď pijeme tieto potešenia, ľudia zabúdajú na božskú dobrotu, ktorá ich zachraňuje, na krv Bohočloveka,……...
Ako veľa nástrah je položených pred moje telo! Samo osebe je veľkou nástrahou! Ako hrozne to princ tohto sveta používa! Skrze telo a jeho hanebné náklonnosti a túžby sa stávame ako nemý dobytok. Aká priepasť! Aké oddelenie od podobnosti s Bohom! Vrháme sa do tejto hlbokej priepasti a oddelenosti od Boha, keď sa oddávame telesným žiadostivostiam, vhodne pomenovaným podľa ich hriešnej……...
Tak veľa nástrah je pripravených pre moje srdce! Vidím zreteľné i sotva postrehnuteľné. Ktoré sa majú považovať za viac nebezpečné? Neviem. Lovec je skúsený a ktokoľvek unikne zreteľným nástrahám, často padne do tých rafinovanejších. Ale koniec lovu je ten istý – zatratenie. Nástrahy sú skryté mnohorakým spôsobom a s neprekonateľnou šikovnosťou. Hriešne pády sú skryté vo všetkých triumfoch; túžba potešiť……...
Pasce zamerané na moju myseľ sú nastražené v rôznych knihách, ktoré sľubujú osvietenie, ale namiesto toho obsahujú učenie temnoty, napísané so zjavným alebo skrytým učením diabla, zo zdroja padnutého rozumu, zničeného hriechom, „klamlivým ľudským učením“ (Ef 4, 14), ako hovorí apoštol; autormi, ktorí sa „len márne nadúvajú vo svojom telesnom zmýšľaní“ (Kol 2, 18). Môj brat, ktorého spásu……...
So znakom svätého kríža vediem ťa, brat, k duchovnej vízii. Naším sprievodcom bude veľký otec medzi svätými, Anton Veľký, egyptský pustovník. Skrze moc božského zjavenia raz uvidel pasce diabla, ktoré boli rozmiestnené po celom svete, aby zvábili ľudstvo do zatratenia. Vidiac nekonečné množstvo týchto pascí, Anton úpenlivo prosil Pána so slzami: „Pane! Kto sa môže vyhnúť týmto……...
Svätý Izák Sýrsky v závere listu svojmu rodnému bratovi nabáda k ostražitosti, aby sa nedal oklamať tými, ktorí považujú všetko, čo vidia a počujú, za neškodné. O ich stave hovorí, že by ani nespoznali, keby im niekto uštedril úder. Takáto necitlivosť duše prichádza, ak je neprestajne vystavená všetkým podnetom, ktoré prichádzajú zo sveta. Bolo by zaujímavé, čo by povedal o stave……...
Minulého roku (2019) vyvolali v americkom katolíckom prostredí rozruch výsledky prieskumu, ktoré ukázali, že zo šiestich mladých katolíkov piati opúšťajú Cirkev vo veku od 14 – 19 rokov. Toto sa stalo témou mnohých diskusií a prednášok, ktoré sa usilovali o nájdenie príčin tejto situácie. Najviac ma oslovila prednáška jedného kňaza, ktorý hovoril o strate citu pre nadprirodzeno. Bolo mi ľúto, že……...
Svätý Izák Sýrsky zdôvodňuje odmietnutie prosby jeho rodného brata o návštevu týmito slovami: „Koľko veľa ľudí by som musel stretnúť, ak by som sa rozhodol ísť? Koľko rôznych ľudských skutkov a rôznych miest by som videl, kým by som sa vrátil na svoje miesto? Koľko impulzov pre myšlienky by sa usadilo v duši po stretnutí s tými vecami? A aký veľký……...
Štyridsiata piata homília je vlastne ďalším listom svätého Izáka Sýrskeho. Predchádzajúci bol venovaný začínajúcemu pustovníkovi. Tento napísal pre svojho rodného brata, ktorý žil v meste. Svätý Izák Sýrsky v ňom odpovedá na bratovo naliehanie, aby ho prišiel navštíviť. List sa tak stáva pokračovaním uvažovania o pustovníckom živote, ktoré začalo v predchádzajúcom liste. Ak predtým poukazoval na príklady svätých, teraz poodhaľuje čosi……...
Vždy jestvovali ľudia, ktorí sa na mníšsky stav pozerali s určitým podozrievaním. A zvlášť to platilo o tých, ktorí sa rozhodli pre pustovnícky život v samote. Toto podozrievanie má svoje korene v nesprávnom pochopení samotného evanjelia, ktoré vyzýva k opovrhnutiu svetom a radikálnemu nasledovaniu Ježiša Krista. Toto podozrievanie viedlo niektorých dokonca k osočovaniu tých, ktorí vstúpili do mníšskeho stavu, tvrdeniami, že utekajú pred ťažkosťami skutočného……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v poučeniach mladému pustovníkovi pripomenutím príkladov zo života svätého Arsenia. Všetky hovoria o razantnosti, s akou sa svätý Arsenius chránil pred všetkým, čo by mohlo narušiť samotu a ticho jeho pustovne. Ochutnal nebeskú sladkosť stíšenia a pokoja. Nevyhýbal sa stretávaniu s blížnymi, pretože nimi pohŕdal, ale pre uchovanie duchovného ovocia, ktoré vychádzalo z kontemplácie a intímneho vzťahu s Bohom. Toto bolo pre……...